Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Únos z lásky - 8. kapitola

16.05.2014 (09:15) • AlenaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1206×

„Bella, ty sa ma pokúšaš zabiť?“ opýtal sa akeď som zastavila pri posteli, stiahol si ma na seba. „Si taká nádherná.“ Zase sa ku mne blížil perami ako vtedy v kuchyni, no ja som mu to len tak nechcela uľahčiť.

„Pusti ma,“ povedala som chladne. Začala som ho strkať do hrude, no on sa ani nepohol. „Daj mi pokoj.“ On uvoľnil zovretie a　ja som sa postavila. „Ak sa budeš takto správať, tak večer s tebou nikam nejdem,“ povedala som naštvane a rýchlo utiekla do šatníka. Keď som vyšla, Edward stále sedel na posteli.

„Bella, prepáč, ja som to tak nemyslel, len, keď ťa vidím, strácam rozum.“ Pristúpil ku mne a vzal ma na ruky. Odniesol ma na posteľ a sadol si ku mne. Chytil mi ruku a pokračoval. „Bella, strašne moc ťa milujem a už ma ubíja, ako ma stále odmietaš. Prosím, dovoľ mi ťa pobozkať. Presvedčím ťa, že ma miluješ. Len jeden bozk, viac nechcem. Prosím,“ vyznal mi svoje city Edward. Chcela som mu padnúť do náručia, ale ešte som ho chcela ponaťahovať.

„Nie, žiaden bozk nebude,“ povedala som a išla preč z izby. Dole som si sadla k telke a pozerala, čo tam práve bežalo.

Och, už prešlo viac ako dve hodiny. Myslím, že som ho urazila. Ako to napraviť? Len dúfam, že ma nezavezie domov a neprestane o mňa bojovať. Napadol mi skvelý nápad. Uvarím mu obed. Vyšla som hore schodmi. Nevedela som, či išiel do svojej izby alebo ostal v Aliceinej. Išla som teda najskôr do izby Alice. Edward stále sedel na posteli. Sadla som si tesne k nemu. „Nie si hladný? Uvarím ti obed, chceš?“ opýtala som sa ho milo.

„Nie, Bella, nie som hladný,“ odpovedal mi stále tým kamenným výrazom.

„Ale ba, niečo musíš jesť. Poď.“ Postavila som sa a potiahla som ho za ruku so sebou. Usmial sa, brala som to ako dobré znamenie.

„Bella, vážne nie som hladný,“ hovoril, keď som ho ťahala do kuchyne. Otvorila som chladničku a vytiahla som džbán s džúsom. Zobrala som dva poháre a do oboch som naliala. Jeden som mu posunula a z druhého som už pila ja. Edward sa pohára ani nedotkol.

„Tak, keď nie si hladný, tak ako sa zamestnáme, kým pôjdeme do mesta?“ opýtala som sa ho a vtom mi napadlo, že ani neviem kam pôjdeme. „A do akého mesta vlastne ideme?“

„Do Seattlu,“ odpovedal mi rýchlo.

„Tak...“ nedokončila som.

„Tak čo?“

„Čo budeme dovtedy robiť?“ opýtala som sa znova.

„Ak chceš, prevediem ťa po dome,“ povedal a usmial sa.

„Dobre,“ vrátila som mu ten úsmev.

„Tak poď.“ Ťahal ma do obývačky.

„Hráš?“ opýtala som sa a ukázala na klavír.

„Chcela by si, aby som ti zahral?“ opýtal sa.

„Áno, samozrejme. Aj ja viem trochu hrať, ale ty v tom budeš isto lepší,“ povedala som a spolu sme šli k veľkému krídlu. Sadli sme si za klavír a jeho prsty sa rozbehli po klávesoch. Celou miestnosťou sa šírila nádherná skladba.

„To si zložil ty?“ opýtala som sa, keď som túto melódiu nevedela zaradiť k žiadnemu autorovi.

„To som zložil pre teba, keď som ti prvýkrát vyznal lásku a ty si ma odmietla. Bol som z toho strašne na prášky a　stále som na teba myslel. Vtedy som si sadol za klavír a len som hral, a odvtedy si túto skladbu hrávam stále,“ hovoril to s takou láskou a nehou v hlase.

„Je to nádherné,“ šepla som mu do ucha a položila si hlavu na jeho rameno. Nič nepovedal, len hral. Počúvala som tú úžasnú melódiu. Veľmi sa mi to páčilo. Rada by som sa to naučila hrať, ale chcem, aby mi to hrával iba Edward.

„Ty si nádherná,“ šepol on mne a pobozkal ma na čelo. Bol to studený bozk, ale aj tak veľmi príjemný. Teraz by som ho najradšej pobozkala a nepustila. „Tak poď, pokračujeme v prehliadke.“ Prestal hrať.

„Nie. Hraj mi ešte, prosím,“ povedala som a počula som, ako sa jemne zasmial. Pokračoval v hraní a ja som so zatvorenými očami počúvala.

„Bella, už sú tri hodiny. Nechceš sa ísť pripravovať?“ opýtal sa ma. Úplne som stratila pojem o čase. S ním čas letí tak rýchlo.

„Oh, áno, jasné,“ odpovedala som a postavila som sa. Už som rozmýšľala, ktoré zo šiat budú najlepšie. Keď mi zrazu napadlo, čo tu všetko to oblečenie robí.

„A prečo si tu vlastne nechali všetko oblečenie?“

„Moje milované sestričky sú nákupné maniačky level 999, takže v každom našom dome, ktorý máme, majú takéto veľké šatníky,“ odpovedal mi s poriadnym smiechom.

„A koľko máte vlastne domov?“ zisťovala som.

„Veľa, ak budeš chcieť, tak ti ich niekedy všetky poukazujem,“ ponúkol mi. Koľko je veľa domov?

„Idem sa pripravovať,“ povedala som mu a šla som hore schodmi. No pred dverami do Aliceinej izby som sa zastavila. Pôjdem sa pozrieť do Rosalienho šatníka. Prešla som k vedľajším dverám, no tie boli zamknuté. Vtedy sa na poschodí zjavil Edward.

„Ak hľadáš Rosalienu izbu, tak tá je o poschodie vyššie, presne nad Aliceinou,“ poradil mi s úsmevom.

„Aha, ďakujem,“ poďakovala som mu, šla som hore schodmi a zamierila do Rosalienej a　Emmettovej izby. Všade po stenách boli ich spoločné fotky. Na všetkých sa usmievali. Boli spolu takí zlatí. Táto izba bola presne taká istá, ako Aliceina a taktiež tam boli okrem vchodových ešte dvoje dvere. Tie naľavo viedli asi do kúpeľne a tie napravo do šatníka.

Vošla som do dverí napravo. Zostala som ohromene stáť. Bol taký istý veľký ako aj Alicein a taktiež bol preplnený oblečením. Bolo to tu krásne. Na šaty som sa radšej ani nepozerala, nevedela som si vybrať v Aliceinom šatníku, keby si mám vyberať aj tu, tak sa asi zbláznim. Radšej som zbehla späť do Aliceinho šatníka a začala som vyberať jedny šaty za druhými. Biele, čierne, červené, rúžové, žlté, zelené, zlaté. Nevedela som sa rozhodnúť.

„Asi si dám tie modré,“ povedala som si sama pre seba. V tých som sa Edwardovi páčila.

Obliekla som si ich a vytiahla som aj topánky, ktoré som si niesla v ruke do spálne. Položila som ich k posteli apozrela som sa na hodiny na stene. To nie, už je štvrť na päť. Musím sa ponáhľať. Vošla som do kúpeľne a pozrela som sa do zrkadla. Začala som si česať vlasy. Alice tu mala presne taký istý make-up, ktorý občas používam aj ja. Dala som si len make-up a špirálu na oči. Nebola som zvyknutá mať toho na sebe veľa. Nechala som si len rozpustené vlasy.

„Bella, už pôjdeme, si nachystaná?“ opýtal sa ma Edward spoza dverí.

„Áno, ešte chvíľku,“ povedala som a vbehla som do šatníku. Otvorila som skriňu s kabátikmi a vybrala som si tú čiernu bundičku. V spálni som si obula topánky a vyšla von.

„Páni, Bella, si nádherná,“ zložil mi poklonu Edward.

„Ďakujem, aj tebe to pristane,“ povedala som automaticky a ani som si nevšimla, čo má oblečené. Ale keď som sa lepšie pozrela, tak som zabudla dýchať. Vyzeral tak... Mal čierne rifle a modrú košeľu, ktorá ladila k mojím šatám. Zobral ma za ruku a viedol do kuchyne, cez ktorú viedli dvere do garáže. Keď sme vstúpili do garáže, zostala som ohromene stáť. Toľko luxusných áut. Prečo ich tu všetky majú, veď im ich mohol hocikto ukradnúť, keď tu nie sú. Bolo tu Porsche, Aston Martin, Mereses, BMW.

„Ktorým by si chcela ísť?“ opýtal sa ma vzrušene.

„Astonom,“ odpovedala som automaticky. Môj sen bol previezť sa v tomto aute.

„Ako povieš.“ Otvoril mi dvere na strane spolujazdca. Sadla som si a kochala sa interiérom auta. Edward sa posadil za volant, ale neštartoval. Zo zadného sedadla zobral malú červenú škatuľku.

On ju tu mal nachystanú! Ako vedel, že budem chcieť ísť týmto autom?

„Všimol som si, že na svojej retiazke máš B a preto by som ti chcel dať retiazku s E, aby si na mňa myslela.“

Dúfam, že sa vám aj táto kapitola páčla, ak áno, nechajte mi nejaký ten komentík, veľmi ma to poteší. :)

Autor: AlenaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Únos z lásky - 8. kapitola: