Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Upíri: uver a podľahni - 9. kapitola

27.11.2012 (07:15) • VictoriaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 2642×

9. kapitola 

Edward:

Preklínal som sa v duchu, že som dovolil tej malej pobehlici tak ľahko uniknúť. Mal som sto chutí ju zabiť, zaštipnúť ju ako hmyz, vziať si to, čo mi právom patrí a ako sama vtedy poznamenala, zahrabať jej mŕtve telo v lese. Bolo by o problém menej. A ja som na ňu teda mal právo. Za tú bolesť, čo mi spôsobila, som mal na ňu viac práva, ako ktorýkoľvek iný chlap na tomto svete. Bella bola iba moja. Musela byť!

„Čert aby to vzal,“ zasipel som a tresol päsťou do steny. Tá zaprotestovala a vznikla tam poriadna diera. Slnko pomaly zapadalo a ja som bol pripravený vyraziť na lov. A mojou korisťou bola tá malá potvora.

Pevnejšie som si obviazal spálenú ruku a zavrčal, keď som pritiahol uzol – prenikla mnou bolesť. Posledný lúč slnka sa skryl za horou a na Forks dopadol súmrak. Moja najobľúbenejšia časť dňa. Ak by som bol vlkom, zavijem. Miesto toho som vybehol pred dom a nasal jej dokonalo sladkú vôňu. Už bola sotva citeľná, no stačilo to. Rozbehol som sa po ceste, ktorou sme sem prišli a v duchu som jej musel vzdať poklonu. Nebola až taká hlúpa. Vedela, že keď sa dostane na cestu a niekoho zastaví, dostane sa odtiaľto. Ostávalo mi preto už len dúfať, že nestretla nikoho a vybrala sa peši hľadať pomoc. Pretože cez Forks nejazdilo veľa áut. Odkedy tu vládli upíri a postavila sa cesta mimo mesto, bolo to mesto duchov, do ktorého zavíta naozaj len šialenec. Už len tá ponurá atmosféra musela každého odradiť od dlhších návštev. A práve preto to bol upírsky raj. 

O pár minút som zastavil na hlavnej a zanadával. Moje najhoršie obavy sa potvrdili. Niekto jej predsa len zastavil a ja som tým stratil jej stopu. Nemohol som tomu uveriť, že som si takú krásnu ženu nechal pretiecť pomedzi prsty. A to som sa bál jej nevinnosti. Jej jemnosti. To všetko bol len bohapustý klam. Tá ženská už dávno nebola nevinná. Bola ako všetky ostatné. A nedalo sa jej veriť. Doriti, pripadal som si ako neskúsený panic, ktorý sa nechal zlákať sladkými rečičkami tej najúžasnejšej ženskej pod slnkom. Za to mi musela zaplatiť. Ak ju niekedy ešte stretnem, kruto za všetko zaplatí. Na kolenách ma bude prosiť o odpustenie, zaprisahal som sa v duchu. Usmial som sa predstavujúc si tú sladkú pomstu, keď ma vyrušil telefón. Reagoval som zavrčaním, no keď som si všimol meno, zdvihol som.

„Čo chceš,“ spýtal som sa podráždene.

„Čo sa deje? Zle si sa vyspal?“ žartoval Mike z druhej strany linky. Zaškrípal som zubami. Naozaj som nemal náladu na jeho hlúpe vtipy. „Ale poďme k veci. Už si to počul? Alistair má nejakú novú štetku v klube. Vraj jej krv chutí ako najlahodnejšia čokoláda a vonia ako najsladší parfum. Tak som si povedal, že keď už si taký veľký znalec žien, mohol by si sa na ňu ísť pozrieť.“

Počúval som Mikea so zatajeným dychom. Nemusel som byť génius, aby mi došlo, že Alistair má moju Bellu. Moju! Z hrdla mi vyšla nadávka. „Ako to vieš, Mike?“

„Práve mi volal Tyler, ktorý má nočnú pri bare. Vraj, či sa nechcem ísť pozrieť. Ale zdá sa mi, že ty o nej niečo vieš. Kamoš, čo si zase vyviedol? Ušla ti mačička?“ Ak by tak so mnou hovoril niekto iný, asi by som ho na mieste zabil. Ale keďže to bol Mike, prehltol som to. V podstate mal pravdu. Ušla mi mačička.

„Počkaj ma pred vchodom. Asi budem potrebovať tvoju pomoc.“ Začal niečo trepať o neskorej hodine, no to som už skladal telefón. Raz ma ten chalan privedie do šialenstva.

Rozbehol som sa späť k domu a nasadol som do auta. Plyn som držal až pri zemi, kým som nezastavil pred domom Newtnovcov a nenaložil Mikea. Potom som znovu pridal.

„Povieš mi, dočerta, o čo tu vlastne ide? Kto je to dievča? Poznáš ju?“ zahrnul ma otázkami.

„Doniesol som si ju z Portlandu,“ odvetil som mu, akoby sa jednalo o zvieratko. Aj keď som nebol ďaleko od pravdy. Pretože Isabella bola hotová dračica. Hrýzla a škriabala. „Ako sa vlastne dostala k Alistairovi?“ premýšľal som nahlas. Mike pokrčil plecami.

„Nemám poňatia, ale vieš, že ten chlap má uši všade. A ak má ju, určite už aj vie, že si v meste. Asi to nebude práve najpriateľskejšie zvítanie, čo?“ škeril sa a ja som zavrčal. Alistaira som nenávidel, ale to bolo asi vzájomné. Nemohli sme sa vystáť v jednej miestnosti od doby, čo zabil Carey. Chcel som sa mu pomstiť – oko za oko, zub za zub – a na oplátku som ja o nevinnosť pripravil jeho malú sestričku, a potom ju zabil ako prašivého psa. Nie, nebol to krutý čin. Bola to zavšivená vrahyňa, ktorá menila deti na upírov, aby si z nich mohla spraviť otrokov. Malú armádu démonov. Práve preto som ten jeho pajzel, ktorý hrdo niesol názov bar, radšej zďaleka obchádzal. Nechcel som si ani predstaviť, čo by teraz robil s Bellou. Pri myšlienke, že si to s ňou pekne užíva, len aby sa mi pomstil, ma zabolelo celé telo. Nezniesol by som predstavu, že sa jej dotkol. To by som ju sám radšej zabil.

Sťažka som prehltol tú veľkú hrču v hrdle a zahnal zlé myšlienky. Nebola to ani hodina, čo padol súmrak a ja som naivne dúfal, že Alistair ešte nič zlé mojej Isabelle nespravil. Zabočil som na cintorín a prudko pribrzdil.

„Takže čo teraz?“ opýtal sa ma Mike, keď sme obaja vystúpili. Obehol som auto a všimol si na provizórnom parkovisku medzi forkskými kraksňami aj to jeho. Pozrel som na Mikea.

„Zostaň tu a ak sa do piatich minút nevrátim, choď dnu. Popros Tylera o pomoc, nájdi Bellu a odveď ju preč z mesta,“ dával som mu podrobné inštrukcie. Nemal som tušenie, čo ma tam dnu čaká a ani v akom stave nájdem Bellu. Vedel som len, že nech to bude akokoľvek, musím ju odtiaľ dostať. Pretože toto nebol klub. Bola to pekelná diera, ktorá hltala ľudské duše. Vládli tu upíri a ak ste sa tam raz dostali, nemali ste už žiadnu nádej na záchranu.

„Tak dobre,“ odvetil Mike a ja som nadvihol obočie. Žeby sa zdržal komentára? Naozaj chápe vážnosť situácie?  

Prikývol som a rozbehol sa do podzemia obávajúc sa najhoršieho. Keď si moje oči navykli na svetlo a uši na hlasnú hudbu, zaňuchal som. Ale bola tu snáď stovka ľudí. Stovka lahodných pachov krvi. V hrdle sa mi okamžite rozhorel oheň a ja som len sťažka dokázal potlačiť tú páľavu. Ťahalo ma to k baru, kde sa prelievali litre sladkej krvi.

So zavrčaním som sa premohol a pohľadom prečesal okolie. Oči mi upútala krásna tvár mojej koristi. Stála na balkóne pre VIP hostí a nakláňala sa cez zábradlie. Na tvári mala blažený úsmev a v ruke sa hrala s prázdnym pohárikom. Dostal som sa do hlavy jednému z hostí, ktorý k nej bol celkom blízko a sledoval ju. Mal oplzlé myšlienky a ja som sa musel veľmi kontrolovať, aby som na seba neupútal pozornosť a nezabil ho holými rukami. Miesto toho som nazrel do jeho minulosti. Tak ďaleko ako sa len dalo. Videl som Bellu, ako sa bozkáva s Alistairom a úplne odovzdane mu v rohu miestnosti, kde ich skoro nikto nemohol vyrušiť, ponúka svoje telo. A on si ju bral. Stiahol z nej tričko a hltal jej obnažené krivky perami. Ešte nikdy som ju nevidel takú rozpálenú ako pod jeho rukami. Zasmial sa a úplne uvoľnene sa oprel o gauč. Bol pokojný. Vedel, že mu neunikne. A ona ho bozkávala stále viac a viac. Hovorila mu sladké slová, ktoré Alistaira rozosmievali zatiaľ čo mňa pálili pri srdci ako rozpálené železo. Nechcel som sa pozerať ďalej. Nechcel som vidieť, ako si ju berie a ona mu dáva všetko. Bol som zničený. Potreboval som sa napiť.

Podišiel som k Tylorovi a s krátkym pozdravom si od neho vypýtal krv. Niečo sladké, bolo mi jedno, aké drahé to bude. A koľko spomienok v nej bude. Za tie roky som ich dokázal pochovať hneď po napití. Dôležitá bola len tá chuť.  

Hodil som Tylorovi peniaze, obrátil do seba pohárik a hneď si pýtal ďalší. Pil som jeden za druhým, aj keď som už mal pocit, že prasknem. Ledva som z toľkého opojenia mohol zdravo uvažovať. Myšlienky sa mi zahmlievali a keď som sa opäť otočil na Bellu, už tam nestála. Srdce mi prestalo byť a dostal som malý infarkt, keď som prečesával očami okolie. Uľavilo sa mi, keď som ju videl na pódiu. Bola len v podprsenke a mojich starých šortkách. Tancovala okolo tyči ako nejaké kurva a smiala sa, akoby bola nadrogovaná. A možno aj bola.

„Tylor? Čo to pila?“ opýtal som sa barmana a kývol hlavou smerom na Bellin pohár, ktorý ešte stále zvierala v ruke.

„Je to upírska krv zmiešaná s heroínom. Inak povedané, Pohár duší. Mala už štyri. Musím povedať, že má výdrž. Ešte jeden a bude to nový rekord,“ zachechtol sa a ja som na neho nechápavo pozrel. „Tá grcka ju úplne pripraví o schopnosť zdravého uvažovania. Už pri prvom býva človek omámený a je z neho bábka. Doslova sa topí vo vlastnom blaženom pocite. Keď naposledy nejaká vypila štvrtý, odnášali ju odtiaľto kopytami nahor,“ vysvetlil. To mi stačilo.

Vstal som ako strela a začal sa predierať pomedzi dav k Belle. Odstrčil som malú hnedovlásku aj vysokého upíra a jediným pohybom stiahol svoju Isabellu z pódia na zem. Jednou rukou som ju pevne zovrel okolo pása, až zasyčala, druhou rukou som jej vytrhol bez tak prázdny pohárik a hodil ho o zem.

„Zbláznil si sa? Čo to robíš?“ kričala po mne, aj keď v hlučnej hudbe to znelo ako šepot. Snažila sa mi vytrhnúť, no ja som ju pevnejšie zovrel.

„Zabíja ťa to. Bella, musíš ísť so mnou.“ Pokrútila hlavou. Akoby nechápala, že tu jej hrozí nebezpečenstvo. Že ju chce Alistair zabiť ako obyčajného potkana. V duchu som musel priznať, že som to ešte pred hodinou chcel urobiť sám, ale toto bolo iné. Alistair jej chcel ublížiť len preto, aby manaštval.

„Nechcem. Tu mi je dobre,“ protestovala. Jej oči boli zvláštne tmavé. Už to neboli tie pekné čokoládové jazierka.

Prezrela si ma od hlavy po päty a necudne si olizla jazýčkom peru. Neskutočne ma to vzrušilo. Tvárila sa, ako keby ma chce zviesť a ja som len veľmi ťažko dokázal odolať tomu pokušeniu. No potom som si pripomenul, že asi spala s Alistairom a odstrčil som ju od seba, akoby som držal jedovatého hada.

„Musíš ísť so mnou,“ povedal som chladne a obzrel sa. Nebol tu nik, kto by nám venoval nejakú väčšiu pozornosť, všetkých upútala –podľa myšlienok nová – tanečnica na parkete.

Odrazu som sa ocitol v rohu miestnosti na stoličke za prázdnym stolom. Prekvapene som pozrel na Bellu, ktorá si mi sadala obkročmo na kolená.

„Nepôjdem s tebou, Edward. Chcem však, aby si ty zostal so mnou. Tu,“ šepkala. Prsty zastokla do mojich nohavíc a pritiahla si ma bližšie. Ohromene som ju sledoval, neschopný činov. Pritisla mi na hruď svoje teplé prsia nemravne skryté v košíkoch podprsenky a pobozkala ma. Ako ohnivá diablica, ktorá bozkáva svojho milenca. Ak sa mi zdali predtým jej bozky neskúsené, nevinné, tak teraz som myslel, že mám pred sebou úplne inú Bellu. Akoby tu bolo jej dvojča.

Odtiahla sa a ja som zavrčal. Aj napriek nepriaznivej situácií sa mi to nesmierne páčilo a nechcel som, aby prestala. Ako šibnutím čarovného prútika sa stratili všetky moje myšlienky o Alistairovi, smrti či vedomosti o ostatných v miestnosti. Boli sme len ja a Bella. Vnímal som len jej horúce telo a jej šepkanie.

„Poď so mnou.“ Vstala a kráčala preč. Nasledoval som ju ako poslušný psíček po tmavej chodbe, ktorá viedla nevedno kam. Zastala pri dverách a otočila sa, aby sa presvedčila či stále idem za ňou. Poľahky som ju dobehol a omotal ruky okolo jej drieku. Zaviedla ma do izby a načiahla sa po svetle. To som jej však nedovolil. Medzi nohami mi pulzovala krv a obrovská bolesť. Stiahol som si Bellu k sebe a pobozkal ju. Preplietol som naše jazyky a perami jej drtil ústa. Vzdychla a to bolo ako Mozart pre moje uši. Dokonalá melódia.

Stiahol som ju k stene a stehnom jej roztiahol nohy. Perami som sa popri tom neodlepil od jej dokonalých pier. Voňala tak nádherne. Celé moje telo horelo jednoliatou túžbou po nej. Po jej hrejivom teple. Rukami som kĺzal po jej bokoch, až moje prsty narazili na gumičku v šortkách. Chytil som ju medzi dva prsty a rozpáral od hora až po samý spodok. Väčšina jej tela sa odrazu ocitla napospas nenásytnému pohľadu mojich čiernych očí. A ja som si to dokole užíval. Jemne som ju nadvihol nad zem a Bella si automaticky omotala nohy okolo mojich bedier. Ruky si spojila za mojím krkom a hladovo sa dožadovala ďalších bozkov. Prešiel som jej perami po dokonalom krku, nevnímajúc bolestivý oheň, ktorý sa rozhorel v tom mojom. Šteklil som ju zubami po alabastrovej pokožke až sa dostal k jej malému ušku. Jemne som ho zovrel medzi zubami, zavzdychala. Ruky som vložil pod jej mäkučký zadoček a stiahol ju na posteľ, medzi bavlnené prikrývky.  

Prsty mi zamotala do vlasov a lonom narážala do mojich bokov. Vzdychol som jej do úst od vzrušenia. Konečne mohla patriť iba mne. Mohol som ju mať a to dobrovoľne. Skĺzol som rukou po jej tele a zašiel medzi jej nohy. Už bola celá rozpálená. Vošiel som do nej prstom. Prehla sa ako luk od rozkoše. Začal sa v nej pomaly pohybovať, perami som prechádzal po jej perách, hrýzol som jej dokonalé uško a zubami dráždil priehlbinku na jej krku. Nenásytne sa podo mnou zvíjala a dožadovala sa viac pozornosti. To ma tešilo. Po prvý raz som mal v pláne pred ukojeným vlastnej vášne uspokojiť jej potreby. Pridal som ďalší prst a zrýchlil útoky do jej tela.

„Edward,“ vykríkla v neskutočnej extáze a mňa to hrialo pri srdci viac ako čerstvá krv. Odtiahol som sa od nej a sledoval jej červenú tvár. Oči jej horeli vášňou a vzrušením. Položila si ruky nad hlavu a doširoka sa usmiala. Pre ten úsmev by som bol ochotný zabíjať.

„Prečo to robíš, Bells?“ Prešiel som prstami po jej dokonalom líci. Bohovia, tak veľmi som ju chcel, no ničomu som nerozumel. Vari je tá droga až taká silná, že dokázala skrotiť aj ju? Tomu sa len ťažko dalo veriť.

„Lebo to chcem. Ty nie?“ To sa musela pýtať? Čo necíti ako veľmi po nej túžim? Byť v nej. Zachripel som. Prevalila ma na druhú stranu až znova sedela obkročmo na mojich bedrách a sťahovala mi tričko. Jazýčkom prechádzala okolo môjho pupku, lonom narážala do môjho rozkroku neuvedomujúc si, ako veľmi ma tým dráždi. Musel som volať všetkých bohov o pomoc, pretože bolo neskutočne ťažké ubrániť sa pred divokým vpádom do jej tela. A keď sa vrátila po celej dĺžke mojej hrude nazad k pupku a malou rúčkou mi vošla do nohavíc, mal som čo robiť, aby som sa ovládol. Okamžite sa mi postavil a Isabella sa zaškerila.

„No čo, som predsa muž,“ nenútene som pokrčil plecami. Vytiahla ruku, na čo som zavrčal – vôbec sa mi to nepáčilo, chcel som, aby v tom pokračovala – rozopla však gombík a stiahla zips. Trochu som jej pomohol s mojimi nohavicami a potom privrel oči.

Horúcou rukou sa dotkla môjho malého Edwardíka a prešla celú jeho dĺžku tam aj naspäť. Zadržiaval som každé druhé vrčanie. Potom ho pobozkala. Len jemne, aj tak to vo mne spôsobilo neskutočnú rozkoš. Jej pery sa otvorili a začala ho vsúvať dnu a von. Ruka mi vystrelila k jej hlave, omotal som ju pár vlasov okolo prstov a pohyboval sa spolu s ňou. S sekunde vyvrcholenia som ju odiahol a prenikol do jej úst svojim jazykom. Sladko zamraučala a jediný pohybom, ktorý som akosi prehliadol, som do nej vnikol. Stačila mi stotina aby som si to uvedomil. Ucítil som slastnú blaženosť a neskutočnú extázu. Jej vnútro bolo ako stvorené pre mňa. Ešte nikdy som nič krajšie nezažil a vedel som, že ani Isabella nie. Prehla sa a hlasno vykríkla moje meno. Bola taká nádherná. Ako anjel vyslaný z neba, ktorý ma prišiel dráždiť na zem. Opatrne som sa pohol, aby som jej neublížil. Ale aj to najmenšie zachvenie v nás oboch vyvolalo vlnu dokonalej extázy.

„Edward?“ Vrznutie dverí a známy Mikov hlas boli ako zlé prebudenie. Odrazu sa rozsvietilo a ja som s ohlušujúcim zavrčaním pozrel na prekvapeného Tylera a pobaveného Mikea. Stiahol som Bellu k svojej hrudi a prehodil cez nás prikrývku.

„Dočerta, Mike, Tyler, vypadnite odtiaľto.“ Ten múdrejší ma okamžite poslúchol, ale Mike spravil pár krokov do miestnosti absolútne ma ignorujúc.

„Tak ja som sa už bál, že tu bojuješ o život a ty si tu zatiaľ užívaš? Tak to ti veľmi pekne ďakujem, priateľu, skoro si mi privodil infarkt. Aj keď,“ pozrel sa na siluetu Bellinho tela pod prikrývkou, „podľa toho čo sme počuli už od začiatku chodby by som povedal, že teba ten infarkt čaká skôr.“ Zaškeril sa. Zanadával som a hodil do neho  vankúš.

„Počkaj nás vonku!“ Jasne som mu prikázal. Mike sa uklonil, ešte posledný raz si prezrel plachtu a potom sa vyparil za dverami. V duchu som hromžil a zaprisahával sa, že s tým chlapcom už nebudem mať zľutovanie.

Odhodil som prikrývku a s bolestivým stonom nadvihol Bellu. Sadla si na posteľ a nechápavo na mňa pozrela. „Musíme odísť, Bells. Zdržali sme sa pridlho,“ nežne som jej vysvetlil, ako malému dieťatku.

Zavrtela hlavou a prekrížila si ruky na podprsenke. „Ja to chcem dokončiť.“

Bránil som sa povedať „aj ja“. Pri pohľade na ňu som sa chcel vrátiť späť tam, kde sme prestali. Ale s príchodom Mikea na mňa prišli aj obavy. Vedel som, že Alistair je niekde v klube a ak nás uvidí, zabije ju. A tá predstava ma desila. Nevedel som prečo, vedel som len, že ak by ublížil tejto bohyni v ľudskom tele,  ublížil by mi tým viac ako keby ma zabil. Nie, nezamiloval som sa do nej. Nevedel som milovať. Cítil som však potrebu ochrániť jej krehké telíčko pred miestnymi monštrami. Aj keď, keď som sa nad tým tak zamyslel, aj ja som patril medzi tie monštrá.

„Tak čo bude,“ chcela vedieť.  Nadvihol som ruku a odhrnul jej prameň vlasov z dokonalého pleca. Oči mi sčerneli a aj pri tom slabom dotyku mi začala medzi nohami pulzovať krv.

„Teraz už nič. Musíme ísť. Ale dokončíme to, sľubujem.“ A myslel som to vážne. Bella nesúhlasila. Namietavo krútila hlavou, keď som jej obliekal vlastné tričko a snažil sa ju zahaliť tým kusom roztrhaných šortiek. Popri tom som ďakoval chlapovi, ktorý vymyslel šnúrky na teniskách, ktorými som spojil drsnú látku. Nakoniec sme vyšli von.

„Viete, kde je Alistair?“ bola moja prvá otázka.

„Išiel do mäsiarne. Mali by sme sa poponáhľať.“ Prikývol som a rýchlym kokom sa vydal do klubu. Obaja chalani išli za nami a Bella stále niečo mrmlala s tým, že je to nespravodlivé. Počúval som ju len na pol ucha. Všetky moje schopnosti sa sústredili na Alistaira a jeho gardu ochrancov. Nikoho z nich som ale nezbadal až...

Stiahol som všetkých za pult k zemi a ukázal, nech mlčia. Zazrel som Lolitu a to bolo horšie ako nejaký neskúsený chlapík z gardy. Dúfal som len, že nás nezbadala. Nazrel som do mysle nejakého úradníka, okolo ktorého mladá tmavovláska prechádzala a na moju veľkú úľavu sa stratila vo dverách, z ktorých sme práve vyšli. Čosi mi zaklopkalo po ramene. Pozrel som na Mikea a nasledoval jeho pohľad. Bella skrútená v mojom náručí s hlavou unavene položenou o moje rameno, mala obe zápästia obviazané bledou látkou. Vedel som si predstaviť, čo sa pod ňou skrývalo a v duchu som si nadával do sebeckých hlupákov, že som si to nevšimol už skôr.

„Poďme,“ posúril nás Tyler. Vzal som Bellu do náručia a nasledoval ich. Kráčali sme rýchlo, popri tmavých stenách a nikým nepozorovaný sme sa dostali von. Ešte sále som mal však zlý pocit a neupokojil som sa ani do okamihu, keď sme sa rozlúčili s Tylerom, poďakoval som sa mu za pomoc a plnou rýchlosťou nevyrazili do cez mesto. Pohľad mi stále utekal do spätného zrkadla sledujúc Bellin pokojný spánok a tmavú cestu za nami. Vyzeralo to v poriadku. V duchu som však tušil, že od pohody a pokoja máme ešte veľmi ďaleko.  

Dúfam, že sa vám táto kapitola páčila, pretože prešla nespočetným množstvom prepisovania a opráv. Za každý názor vopred ďakujem. VictoriaCullen. :)

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Upíri: uver a podľahni - 9. kapitola: