Ahojte! :D Je tu ďalšia kapitola. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Prajem príjemné čítanie a ďakujem za komentáre. :D
19.10.2011 (19:00) • 11dalia11 • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 1568×
5. kapitola
Bella
„Ako už určite viete, sme upíri. No neviem, či o nás viete dosť....“ Rocky ju chcela prerušiť, ale Alice zdvihla ruku a zastavila ju. „Niektorý upíri majú taký, povedzme, 'dar od prírody',“ povedala a zasmiala sa. „Napríklad ja vidím budúcnosť a mala som takú víziu.“
„Akú?“ opýtala sa jej Rocky. Vždy ju zaujímala budúcnosť.
„Videla som vás, ako sedíte u nás doma. To by bolo celkom v poriadku, ale vy ste sa niečoho strašne báli. Utekali ste pred niečím...“ Alice si pozorne prezrela výraz v našich tvárach.
„Pred čím?“ opýtala sa jej Cindy.
„Ja neviem. Vlastne som dúfala, že by ste mi to mohli povedať vy,“ povedala a vtom mi to došlo. Lovec. Ešte mu nikto nikdy neušiel. Pozrela som sa na Rocky a Cindy. Stále nechápali o čo sa jedná. Chcela som im to naznačiť ústami, ale Alice si to všimla.
„Aký lovec?“ Alice sa na mňa nechápavo pozrela. Čo som jej na to mala povedať? Vlastne na to už prišla.
„Lovec je niekto, kto chytá niekoho, ako sme my,“ vysvetlila jej Rocky. Vyzerala, že je hrozne vystrašená.
„A prečo vás chytá?“ zaujímala sa Alice.
„Keď sa prezradíme...“ povedala Cindy neprítomne. „Niekto nás uvidí, keď budeme premenené.“
„Platí to aj keď vás zbadajú upíri?“
„Nie, iba ľudia.“ Sedeli sme tam bez pohybu. Nikto nič nehovoril. Snažili sme sa byť nenápadné. Vedeli sme, čo by sa mohlo stať, keby nás odhalili a vždy sme si dávali pozor, tak prečo teraz? Čo spravíme zle? Bola som unavená a aj Rocky a Cindy už padla hlava. Vôbec sme si neuvedomili, že tu už tak dlho sedíme bez pohnutia. Mala som úplne stuhnutý krk.
„Takže vám to povedal?“ opýtala som sa jej. Napadlo ma to až teraz. Iba Edward vedel, kto sme a vtom sa tu objaví Alice a vie to o nás.
„Áno. Nechcel nám to povedať, ale nerád klame svojej rodine.“
„Počkať! On to vedel! Ty si mu to povedala?!“ opýtala sa ma šokovane Cindy.
„Ona mu to nepovedala.“ Otočila som sa a za mnou stál Spike. „To ja. Veď by na to skôr či neskôr prišiel,“ povedal Spike akoby nič, ale Rocky to poriadne naštvalo.
„Ty si sa načisto pomiatol! Vieš čo sa stane, ak sa o tom niekto dozvie!“ kričala.
„Ak sa to dozvie nejaký človek. On je upír...“
„Mohol to niekomu povedať! Mohol to povedať hocikomu!“ Nedala sa odbiť Rocky.
„To by nikdy neurobil...“ povedala Alice. „Možno to povedal nám, ale my by sme na to skôr či neskôr prišli aj tak a Edward to vedel, keď nám to hovoril.“
„Prečo sme sa schovávali u vás?“
„Tak toto neviem. Povedala som vám, že som nič iné nevidela!“ povedala už mierne naštvane Alice.
„Dobre, dobre. Iba som sa pýtala...“ povedala jej Rocky.
„Prečo hneď všetko zahadzujete. Musíte zmeniť svoju budúcnosť,“ povedala Alice a odišla.
„Ja si už pôjdem ľahnúť,“ povedala Rocky a ani sa na Spikea nepozrela. Vyšli sme všetky tri hore a zaľahli do postelí.
Ráno sme sa vybrali do školy. Mali sme z toho všetkého depresiu. Nasadli sme do auta a išli do školy. Celé doobedie sa neuveriteľne tiahlo. Nemohla som sa na nič sústrediť. Niekoľkokrát ma upozornili, aby som dávala pozor, ale ja som ich nevnímala.
Išli sme na obed. Nebola som nijako extra hladná, ale Cindy a Rocky si naložili toľko jedla, že som neverila, že to unesú. Sadli sme si za stôl. Samozrejme sa v jedle len babrali a všetko vyhodili presne tak, ako som to aj čakala. Postavila som sa a zrazu som počula, ako sa niekto potkol a cítila som, ako mi cez tričko preteká malinovka.
Rozbehla som sa rýchlo preč a zabočila do prvých dverí, aké som našla. Bol to sklad. Premenila som sa a padla na dlážku. Vyrazilo mi to dych a cítila som aj krv. Chytila som sa za čelo a začalo ma to ukrutne bolieť. Začula som ako niekto stláča kľučku. Inštinktívne som sa oprela o dvere a snažila sa ich zadržať, keď som spoza nich začula známy hlas:
„To sme my! Pusti nás!“ Posunula som sa aby Rocky a Cindy mohli otvoriť dvere, ale neboli samé. Dnu vošla aj Alice. Priložila mi niečo studené na čelo a ja som sykla. Hrozne to bolelo. Citíla som, ako sa zo mňa vyparuje voda a ako sa premieňam späť. Keď som konečne mala nohy, postavila som sa, a pridŕžajúc si ranu na čele, ma Alice s Rocky a Cindy ťahali na parkovisko.
„Zoberiem ťa ku Carlisleovi. Bude to najlepšie,“ povedala Alice. Zastali sme pred autom a jedna po druhej sme sa nasáčkovali dovnútra. Hlava ma bolela čím ďalej, tým viac.
Autor: 11dalia11 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Upíri vs. Morské panny 5. kapitola:
Ahoj, je to fajn téma, ten seriál H2O jsem měla moc ráda.
Akorát mi přijde, že moc sprintuješ, že se nerozepisuješ a musíš mít hned všechno za sebou, hned to spláchnutý. Nevím, jako jiskru to pro mě má, ale je to strašně zrychlený.
Maličko si protáhni hovory, protože oni (všichni) si řeknou dejme tomu pět vět a už je zase večer a jdou spát. Ber to jako radu
No, jako jinak nezanevřu na tuto povídku a jsem zvědavá, jak budeš pokračovat.
Doufám, že to nebude nic vážného.
Hezké.
Tahle kapitola se ti povedla.
Ahoj.
Dávaj si pozor na písanie čiarok a priamej reči, máš v tom ešte stále medzery. Článok si po sebe tiež niekoľkokrát prečítaj, pretože si tam, okrem iného, mala aj pomerne veľké množstvo preklepov.
Ďakujem.
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!