Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Upíri vs. Morské panny 8. kapitola

15.11.2011 (20:30) • 11dalia11 • FanFiction na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 1553×

8. kapitola

Bella

S Cullenovcami bola úžasná zábava. Vždy ste mali čo robiť. Začínalo sa mi tu ohromne páčiť. Vždy som chcela mať veľkú rodinu a oni sú len dôkazom toho, že mať veľkú rodinu prináša veľa radosti. Hoci sa Carlisle a Esme nie vždy správali ako rodičia, ale vždy, keď sa niečo rozbilo alebo ak sa niekto (Emmett a Jasper) bil, tak vtedy sa správali úplne ako rodičia.

Už som vôbec neľutovala, že sme sa sem presťahovali. Charlie mi síce hrozne chýbal, ale tak je to pre neho lepšie. Zrazu do miestnosti vtrhli Edward a Spike.

„Našli ste ho?“ opýtala sa ich Cindy.

„Nie, ale Spike mi povedal, že vás môže hľadať aj preto, že sme videli vaše schopnosti,“ povedal Edward.

„Nie! To nemôže. Upíri nie sú ľudia!“

„Bella, ale upíri nevedia o morských pannách.“

„Spike, vieš vôbec, že si upír? Veď to nás môže hľadať aj preto!“ povedala som nahnevane.

„Bella, zamysli sa. Prečo asi dopadli všetky tie vzťahy s upírmi vždy zle? Prišiel Lovec a...“ Spike síce nedokončil vetu, ale rozumeli mu všetci v miestnosti. Nikomu sa to nepáčilo.

„Myslíš, že je to preto?“ opýtala sa ho Rocky.

„Asi by sme sa mali presťahovať,“ povedala Cindy. Nepáčilo sa jej to o nič viac ako mne, ale bolo by to to najrozumnejšie riešenie.

„Prestaňte s tým. Sľúbili ste mi, že dnes ideme na nákupy. Takže zalezte do auta! A o sťahovaní už nechcem počuť ani slovo!“ povedala Alice tak, že sa nedalo namietať. Dokonca mi aj trochu nahnala strach, ale potom sa žiarivo usmiala.

„Pôjdem radšej s vami. Keby sa tam náhodou objavil Lovec, bolo by lepšie, aby nás bolo viac,“ povedal Edward a sadol si za volant.

Edward

Alice ma tou jej scénou prekvapila, ale bol som rád, že to povedala ona a nemusel som to hovoriť ja. Nedovolil by som Belle, a samozrejme aj Cindy a Rocky, aby sa presťahovali.

Veľmi dlho som rozmýšľal nad tým, čo hovoril Spike a stále som si tým nebol istý, ale keď chceli odísť, tak som si uvedomil, že keď už odísť, tak jedine tak, aby Bella vedela, čo k nej cítim. Je márne dúfať, že to isté cíti aj ona ku mne, ale stále existuje nádej. A preto som aj išiel s nimi. Musím jej to povedať.

„Edward, spomaľ, už sme tu!“ zakričala na mňa Alice a ja som spomalil a jedným plynulým pohybom zaparkoval. Celú cestu som bol taký zamyslený, že som si ani neuvedomil, že sme už tu.

„Najskôr by sme mohli pozrieť nejaké pekné topíky,“ povedala Alice a mne až teraz došlo, že ukradnúť Alice Bellu bude neuveriteľne ťažké.

Prešli sme ešte len tri obchody a ja som už vyzeral ako vianočný stromček. Alice celá žiarila a presne tak aj Rocky a Cindy.

„Si v poriadku?“ opýtal som sa Belly.

„Nenávidím nakupovanie!“ povedala a ja som sa zasmial.

„Na to si mala prísť skôr ako si sa vybrala na nákupy s Alice!“ Bella sa tiež zasmiala. Mala prekrásny smiech. „Nechcela by si sa na chvíľu vypariť?“ opýtal som sa jej a šibalsky som sa na ňu usmial.

„Veľmi rada,“ povedala a usmiala sa. Postupne sme spomalili a odbočili sme do prvej uličky, na ktorú sme narazili. Alice si nič nevšimla a ani Rocky a Cindy.

„Kam by si chcela ísť?“

„Niekam, kde sa dá sedieť,“ povedala a nasadila trpiteľský výraz.

„Mohli by sme sa ísť niekam najesť!“

„Si hladný?“ povedala a zasmiala sa a ja som sa pridal.

„Nie, a ty?“

„Niečo by som zjedla...“ Zaviedol som nás do pizzerie. Snáď má rada pizzu. Našiel som voľné miesto, tak sme si sadli. Hneď za nami prišla servírka. Cítil som jej pohľad, ale ja som sa pozeral iba na Bellu.

„Malú Hawaii a Colu,“ povedala Bella.

„A vy si čo dáte?“ opýtala sa ma servírka a donútila ma aby som sa na ňu pozrel.

„Nič, ďakujem,“ povedal som a zase som sa pozrel na Bellu. Servírka sa naštvane otočila a odišla.

„Prečo sa na mňa tak pozeráš?“

„Ako?“ Nechápal som.

„Neviem,“ povedala.

„Prečo nám vlastne pomáhate? Vôbec nás nepoznáte!“

„Asi by som mal povedať pravdu, však?“ Bella sa pomrvila na stoličke. „Vlastne ani neviem. Nemôžem si pomôcť. Nechcem, aby sa ti niečo stalo.“

Bella

Už ma neuveriteľne boleli nohy. Nechápem, ako to môžu vydržať. Vtom sa mi Edward prihovoril a opýtal sa ma, že či by som nechcela odísť. Bolo mi to divné odísť od Rocky a Cindy, ale moje nohy kričali od bolesti a keď sa aj srdce začalo ťahať tým istým smerom, hlava sa musela podriadiť nátlaku väčšiny.

Išli sme sa najesť, teda ja som sa išla najesť, a Edward išiel so mnou. Neviem prečo, ale začala som si myslieť, že sa chce so mnou porozprávať.

Edward nás zaviedol na prázdne miesto a prišla k nám servírka. Mala dlhé čierne vlasy uviazané do chvosta, topánky na asi pätnásť centimetrovom podpätku, na ktorých by som ja v živote nevydržala stáť bez pádu. Povedala by som, že je taký tip, ktorý by sa dokonale hodil k Edwardovi, ale on sa na ňu ani len nepozrel. Stále sa pozeral na mňa. Servírka tam len tak stála a čakala, že Edward niečo povie, ale keď nič nepovedal, tak som si objednala ja.

„A vy si čo dáte?“ opýtala sa Edwarda, ktorý sa na ňu prvýkrát pozrel a ona sa na neho žiarivo usmiala.

„Nič, ďakujem,“ povedal a servírka nahnevane odišla. Mala som čo robiť, aby som sa nezasmiala. Edward sa na mňa stále pozeral a ja som to už nevydržala.

„Prečo sa na mňa tak pozeráš?“ opýtala som sa ho.

„Ako?“

„Neviem.“ Nevedela som, ako by som ten jeho výraz mohla nazvať, a tak som sa rozhodla nechať to tak a vyslovila som ďalšiu otázku, ktorá ma trápila ešte viac ako toto.

„Prečo nám vlastne pomáhate? Vôbec nás nepoznáte!“

„Asi by som mal povedať pravdu, však?“ Povedal to tak, akoby nám doteraz pravdu nehovoril. Pripadalo mi to trochu zvláštne, ale rozhodla som sa mlčať a nechať ho nech dopovie vetu.

„Vlastne ani neviem. Nemôžem si pomôcť. Nechcem, aby sa ti niečo stalo.“ Myslela som si, že som si len zle vyložila jeho slová, ale jeho výraz hovoril za všetko. Nevedela som, ako sa mám cítiť a ani správať. Chcela som skákať od radosti, ale zároveň som vedela aké riziká to nesie, ale on o nich nevie.

„Vieš, hovorí sa, že morské panny sú stvorené pre upírov. Teda, vraj nebola na svete žiadna morská panna, ktorá sa nezaľúbila do upíra, ale...“

„Ale...?“ Edward chcel, aby som dokončila vetu, a tak som pozbierala zvyšok odvahy a povedala pravdu.

„Rocky sa rozišla so Spikeom, lebo sa o neho bála. Neexistuje žiadny upír, ktorý by prežil vzťah s morskou pannou. Vždy zomreli a potom zomreli aj ony. Nemyslím si, že je to pravidlo, ale môže sa stať aj niečo takéto. Viem, že Rocky na to nevyzerá, ale ona sa hrozne bojí. Veľmi.“

„Ale Spikeovi to je jedno. Je vďačný za každú chvíľku strávenú s ňou a neľutuje to.“ Edward na tiahol ruku a chytil sa mojej.

„Ale ja sa toho bojím. Čo keď sa to stane?“ Edward sa na mňa usmial a ja som to nevydržala a usmiala som sa na neho tiež a vtedy mi to došlo. My to prežijeme nech sa stane čokoľvek. Musíme.

Autor: 11dalia11 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Upíri vs. Morské panny 8. kapitola: