Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Upírova milenka - 4. časť

04.08.2011 (15:15) • ada1987 • FanFiction na pokračování • komentováno 21× • zobrazeno 3892×

4. časť

Prebrala som sa na svojej posteli. Lepšie povedané – na nemocničnej posteli. Carlisleove zlaté oči ma sústredene sledovali.

„Ako sa cítiš?“ opýtal sa ma.

Zmätene som sa naňho pozrela.

„Je to pravda, Carlisle? Zomieram?“ spýtala som sa ho so slzami v očiach.

„Nezomrieš, Bella! Si silné dievča! Zvládneš to!“

Mala som matný dojem, že sa snaží presvedčiť skôr seba ako mňa. Obaja sme vedeli jedno. Moje dni sú už zrátané!

„Môžeš mi to zaručiť?“ spýtala som sa ho skepticky.

Pokrútil hlavou.

„Musíš veriť! A musíš byť silná!“

Teraz som už slzy nedokázala udržať a rozplakala som sa.

Neviem, ako dlho som plakala Carlisleovi v náručí.

„Prepáč, zničím ti košeľu,“ ospravedlňovala som sa a utierala som si slzy.

„To nič,“ povedal a pohladil ma po vlasoch.

„Budú ma operovať?“ spýtala som sa ho s obavou v hlase.

Prikývol.

„Kedy...?“

„Zajtra.“

Zatmelo sa mi pred očami. Tak skoro!

„A potom?“

„Chemoterapia.“

V hrdle som mala guču a naprázdno som preglgla. Znova som bojovala so slzami.

„Neboj sa, všetko ti neskôr vysvetlím,“ ubezpečoval ma.

Nemo som prikývla.

„Kto ma bude operovať?“ spýtala som sa so strachom.

„Ja,“ povedal.

To ma upokojilo. Carlisle bol špičkový chirurg, najlepší široko-ďaleko. Verila som jeho skúseným rukám a prestala som sa báť.

„Teraz sa vyspi, aby si bola zajtra pripravená na operáciu,“ povedal, pobozkal ma do vlasov a odišiel.

Ja som sa zakrútila do prikrývky a zaspala.

Na druhý deň ráno ma zobudila sestra, ktorá ma pripravila na operáciu a odviezla na sál. Zazrela som skupinu chirurgov pripravených na operáciu, medzi nimi i Carlislea.

„Dúfam, že si sa dobre vyspala,“ povedal, upierajúc na mňa svoje krásne zlaté oči.

Anestéziologička povedala: „Zhlboka sa nadýchnite.“ Poslúchla som. Posledné, čo som videla, boli Carlisleove úprimné oči. Následne ma pohltila tma.

Keď som sa prebrala, zistila som, že ležím na niečom mäkkom. Prižmúrila som oči, pretože mi do nich svietilo prudké slnko, len sem-tam zakrývali výhľad stromy. Ruky a nohy som mala úplne stuhnuté a hlava ma bolela. S veľkými problémami som sa postavila a obzerala som sa. Rozhliadla som sa okolo seba a s údivom som zistila, že stojím uprostred lesa. Márne som sa snažila spomenúť si, kde som a čo tu robím. Ale počkať! Veď by som mala byť na operácií?! Carlisle mi odstraňuje rakovinový nádor z mozgu! Tak ako som sa sem dostala?

„Bella!“ zakričal ktosi a ja som sa otočila.

Medzi stromami som zazrela akúsi postavu. Bol to mladý muž s krátkymi, čiernymi vlasmi ostrihanými na „ježka“. Bol vysoký a pod riflovou bundou sa mu rysovali svaly. Vedľa neho stála krásna mladá žena s dlhými blond vlasmi zapletenými do vrkoča a prehodenými cez rameno. Bola oblečená v čomsi, čo mi matne pripomínalo starodávny ruský ľudový kroj. Pozrela som sa im do oči a od strachu som zalapala po dychu. Mali čierne dúhovky s jasnou červeňou na okraji.

V okamihu boli pri mne. Upír ma chytil za ruku a usmial sa. Jeho ruky boli prirodzene ľadové.

„Bella, zlatko, čo tu robíš?“ spýtal sa ma. Jeho tvár nadobudla ustarostený výraz.

„Dobre vieš, že sa nesmieš potulovať sama po lese, keď sme na love. Tamara zachytila tvoj pach a rozbehla sa za tebou...“ vysvetľoval upír, zatiaľ čo jeho partnerka zahanbene sklonila hlavu.

„To je v poriadku. Hlavne, že sa nikomu nič nestalo,“ povedala som a povzbudivo som sa na mladú upírku usmiala.

„Tak ja vás, hrdličky moje, nechám, nech si môžete osamote hrkútať. A ty buď dobrý, Harry!“ povedala Tamara a bola preč.

Harry za ňou len vyplazil jazyk a vzal ma do náručia.

„Kam ideme?“ spýtala som sa s obavou.

„Ak by ma chce zabiť, prečo to neurobí tu, ale vlečie ma kamsi preč? A čo mala znamenať Tamarina poznámka o hrdličkách?“ pomyslela som si, zatiaľ čo sme sa upírskou rýchlosťou mihali medzi stromami.

„Na našu lúku,“ povedal, keď sme zastali na obrovskej čistinke, ktorá vyzerala ako zväčšená kopia mojej a Edwardovej lúky. Na lúke rástli kvety všakovakých farieb, vďaka ktorým vyzerala ako pestrofarebný koberec.

Zozadu ma objali studené ruky a vo vlasoch som cítila jemný dotyk jeho úst.

„Krása, však?“ konštatoval, keďže ja som nebola schopná jediného slova, preto som len nemo prikývla.

Otočil si ma k sebe a pohladil ma po tvári. Jeho tvár sa priblížila k mojej, až som cítila jeho sladký dych na svojej tvári. Jeho prsty si začali pohrávať s mojimi vlasmi. Jeho pery sa jemne obtreli o moje a mňa prekvapilo, aké sú jemné. Objala som ho a bozk som začala náruživo oplácať.

„Edward,“ zašepkala som, ale príliš neskoro som si uvedomila svoju chybu.

Harry sa prudko odtiahol a svojou silou mi neúmyselne drvil ramená.

„Ty ho stále miluješ!“ vyštekol s odporom a odsotil ma.

Prudko som dopadla na zem a udrela si hlavu o kameň. Začula som zavrčanie a opatrne som sa dotkla hlavy. Na prstoch som pocítila lepkavú tekutinu, ktorá obrátila môj žalúdok. Uprela som svoj pohľad na Harryho a náhle som mala pocit déjà vu. Rovnako, ako pri mojich osemnástich narodeninách, i teraz na mňa upieral svoj lačný pohľad vyhladnutý upír.

Koniec 4. časti

3. kapitola 5. kapitola

Čo sa týka lekárskych termínov, buďte zhovievaví, som absolutný laik. Takto sa mi to proste hodilo do poviedky. Na čas pozastavujem poviedku, pretože jednak je o ňu malý záujem, a tiež mám veľa práce. Možno sa k nej vrátim, keď uvidím, že je o ňu záujem. Vaša Aďa1987.

Autor: ada1987 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Upírova milenka - 4. časť: