Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Upírska bolesť - 1. kapitola

17.02.2011 (08:15) • Mija • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 904×

1. kapitola

Bolestivá láska – Jasper vyvolávač bolesti

Zbiehali sa mi slinky už pri pohľade na desiatky ľudí okolo. Možno jedného z nich ochutnám, pomyslela som si, ale Jasper ma ťahal ku druhému stolu. Ku stolu, kde sedela moja „zlatá“ sestrička, Edward, Rosalie a Emmett. Všimla som si, že Isabellu nechali sedieť u normálnych ľudí. Ale, čo by som čakala? Veď aj ona bola iba človek.

„Chúťky si musíš nechať ujsť,“ poučoval ma – ako vždy – Jasper. „Budeš si musieť nájsť chuť na zvieraciu krv. My ľudskú krv nepijeme.“
Prevrátila som očami. Musí ma neustále opravovať? Jednoducho, nie som ako oni, pomyslela som si, ale ďalej som sa nechala ťahať Jasperom. Posadil ma vedľa Alice a sadol si vedľa mňa, ako keby sa bál, že utečiem. Pozrela som na prázdny stôl.

„To nebudeme nič jesť?“ spýtala som sa. „Asi budem musieť trochu olúpiť krvnú banku, lebo umriem hladom. Myslíte si, že budem celý deň iba sedieť v škole a nič nejesť? Dosť, že ma trápite, aby som jedla iba krv zo zvierat - ktorá chutí naozaj hrozne. Síce sa ľahko získavá, ale nestojí za nič.“

Edward sa díval smerom k Isabelle a ja znovu prekrúcam očami. Asi to nikoho z nich nezaujímalo, lebo sa ďalej venovali svojej práci. Edward sa díval na Isabellu – už celú večnosť. Rosalie a Emmett, tí sa venovali iba sebe navzájom – flirty, bozky a podobné. Al naštvane pozerala, ako dážď klepká na okno – to robila už aj včera v izbe namiesto toho, aby sa so mnou porozprávala, ako jej prikázal Jasper. Jasper sedel uvoľnene vedľa mňa a hral sa s mojimi pocitmi – čo ma dosť hnevalo, lebo s nimi nemal čo robiť.

„Môžeš prestať?“ spýtala som sa podráždene. Pocit, ktorý vo mne vyvolal, ma naozaj dostal. Najskôr som iba pokojne sedela a všetko bolo v pohode. Ale zrazu so mnou až myklo bolesťou. Viete: u normálnych upírov by bolo všetko v pohode. Ale u mňa, nie - ja nie som ako ostatní. Vo mne vyvoláte pocit istoty, radosti alebo príťažlivosti a aj vlkolak skončí v nebíčku. Ale láska je pre mňa ako múka. Zažila som ju iba raz. Jediný raz, keď som stretla Brigana.

„Nehovor,“ Brigan vyzeral byť šťastný, a to ma tešilo, až ma bolelo srdce. „A čo keby sme si zaplávali?“

Vedela som, že je to zlý nápad, ale prikývla som. Vyzliekla som si nohavice a tričko a než som stihla zareagovať, Brigan ma pritlačil k zemi a bozkával ma. Bol to bolestivý pocit. Bolesť prúdila celým mojím telom. Ale bozky som mu oplácala. Jeho bozky boli zo začiatku príjemné, ale aj bolestivé. Neskôr začínali byť aj dotieravé – keď si to zamieril nižšie od mojej tváre.

Počula som, ako mi búši srdce. Necítila som ničie dotyky a nič som nepočula. Moje telo sa zameriavalo iba na bolesť, ktorá mnou prúdila ako elektrina.
Každý má slabosť. U mňa to bolo pár kladných pocitov. Stačilo ich vo mne vyvolať a ja som skončila ako bábka na šňúrkach. A presne to Jasper urobil – vyvolal vo mne pocit lásky, a tým aj bolesť a spomienky, čo naozaj bolelo.
Videla som načerveno všetko okolo mňa, bol pre mňa iba vzduch. Moje telo napínala bolesť, ktorá mnou prúdila – a na ktorú som sa sústredila.

Možno, keď sa budem sústreďovať na bolesť, tak to prestane, pomyslela som si a začala sa sústreďovať iba na bolesť a na nič iné. Všetko okolo mňa začalo dostávať tvary a ja som sa už sústredila aj na môj dych – aby som prestala dýchať tak sekavo.
Po chvíli som si všimla, že na mňa všetci hľadia ako na sochu slobody. Potom som sa odsunula a von – aby som mohla utiecť.
Nahnevane som si sadla do môjho čierneho BMW a vycúvala. Keď som už bola niekde pri poli zabočila som hneď do neho. Pridala som plyn - na plno - a jazdila po poli. Ani mi nevadilo, že na mňa všetci kričali. Až keď mi auto zastalo a nechcelo ísť, vystúpila som von a predierala sa cez dav kričiacich a nahnevaných roľníkov.
Hneď, keď som vyšla na cestu, odmiestnila som sa do mesta – aby som si pochutnala na pár ľuďoch. Ale namiesto toho som si sadla ku fontáne a sklonila hlavu do dlaní. Pocítila som, ako mi horúce slzy stekajú po tvári a kvapkajú na dlane. Moje vzlyky splývali s padaním vody do fontány.
Prečo ja? pýtala som sa sama seba v duchu. Vari som urobila niečo zlé? Koľkokrát ma chce tento svet ešte trestať? Najprv smrť rodičov, potom vlkolaci, neskôr Brigan, Luk, Vanessa, Kate, Riley, Ever... Kto bude ďalší? Al? Prečo mi tento svet nedá pokoj? Urobila som mu niečo? Čo odo mňa chce?

Otázky v mojej hlave sa množili a nevšimla som si prichádzajúcich ľudí. Alebo skôr vlkolakov. Až keď som pocítila teplý dych na mojom krku, postavila som sa a uháňala ako o život naspäť do školy.
Zastavila som sa pred dverami do jedálne. Všimla som si, že som totálne premočená. Z mojich vlasov kvapkala voda a tričko a džínsy – na mne – oťaželi. A aj tak som ledva držala oči otvorené.

Možno by som mala ísť domov. Ale, kde som mala domov? Alice ma nemala veľmi v láske. Jasper bol až príliš dotieravý a neustále ma upozorňoval. Carlisle bol neustále v práci, a keď bol doma, neustále si ma premeriaval. Esme bola až priveľmi milá a neustále ma upozorňovala, že ľudská krv nie je jedlo. Rosalie ma nemala asi veľmi v láske, ako Alice. Emmett si ma nevšímal a Edward bol zasnený za Isabellou. Ja som teda ostala sama. Domov som nemala nikde.
Jedáleň bola plná profesorov a významnými osobnosťami školy. Okrem nich, tam sedela aj rodina Cullenovcov s Isabellou.
Na vine je Jasper...

2. kapitola

Autor: Mija (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Upírska bolesť - 1. kapitola: