Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Úplne naopak 5

26.10.2009 (19:00) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1465×

Prebudila som sa s úsmevom na tvári. Pomaly som zliezla dole a najedla sa.

Vlasy som si vyčesala do copu a obliekla modré tričko s čiernymi gaťami, tak ako sa to Edwardovi páči.

Dnes je môj deň ako povedal Edward . Nevedela som sa dočkať kedy ho konečne uvidím a pobozkám. Nevedela som sa dočkať kedy už budeme spolu.

Rýchlo som vybehla z domu a priam utekala do školy.

Edward tam už stál a na tvári mal vyľakaný výraz.

Keď ma zbadal iba sa pousmial a ja som sa rozbehla k nemu.

„Ahoj.“ povedala som šťastne a horlivo ho objala. Naklonila som hlavu a pozrela sa do Edwardových nervóznych očí.

„No Bella konečne budeme spolu, počkám kým príde Denisa a poviem jej to!“

Povedal s nehou v hlase, ale ja som v jeho očiach videla aj bolesť.

„Si si istý?“ spýtala som sa ho a jemne po pohladila po jeho dokonalim líci.

„Nemáš ani predstavu ako som šťastný že ťa mám Bells, milujem ťa a nikdy ťa nechcem stratiť.“ Povedal a pritom sa mi vpíjal do očí .Pomaly sa ku mne naklonil a vášnivo ma pobozkal, až sa mi  zakrútila sa mi hlava.

Zrazu sa zo zatáčky vynorilo Denisine auto. Rýchlo zaparkovala a pomalým krokom vchádzala do školy. Počula som ako Edward vzdychol.

„Drž mi palce.“ vydýchol s jemným úsmevom na tvári.

„Budem!“ skríkla som a sledovala ako beží ku vchodu do školy za Denisou.

„Ľúbim ťa.“  vydýchla som sama pre seba a cítila ako sa od nervozity celá trasiem.

Zrazu ma zo zadu chytila Angela.

„ Ahoj Bella, ak čo ideme na hodinu alebo si dnes za školou???“ povedala so smiechom.

S úsmevom som sa na ňu pozrela a spoločne sme išli do učebne.

„Si nervózna.“ povedala Angela, pozrela som sa na ňu a len zavrtela hlavou.

„To nič“  nechcela som sa ňou teraz baviť. Celú hodinu som len sedela a rozmýšľala.

Bála som sa reakcie Denisy, bola som  šťastná a nervózna, mala som zmiešane pocity.

Keď konečne zazvonilo vybehla som z triedy a čakala že tam bude Edward ale nebol.

Zrejme sa asi o tom rozprávajú v triede keď mali spolu hodinu.

Postavila som sa pred Edwardovu učebňu a sledovala ako všetci postupne vychádzajú, len Edward  nikde nebol.

Prišlo mi zle, čo keď sa to nepodarilo? Čo keď to Denisa zniesla zle? Najhoršie na tom bolo že všetci si niečo šepkali ale ja som nevedela čo.

Prešla som celú školu ale Edwarda som nevedela nájsť.

Keď som uvidela Angelu rozbehla som sa za ňou.

„Angela nevieš o čom to všetci rozprávajú?“ povedala som rýchlo a netrpazlivo čakala kým odpovie.

„Ty to nevieš?“ spýtala sa ma neveriacky a ja som  iba zakrútila hlavou .

„Edward a Denisa odstúpili zo školy, nikto nechápe prečo, proste narýchlo odišli aj z domu.“

Zostala som prekvapene pozerať na Angelu. Edward mi klamal, neľúbi ma a nechcel mi to povedať do očí  tak s ňou utiekol.  Ucítila som bolesť horšiu ako všetky ostatné. Ako by mi niekto pomaly ale isto  vytrhával srdce.  Edward odišiel a zobral si ho so sebou.

Cítila som ako so mnou  Angela trasie a kričí na mňa , ale ja som videla iba tmu a cítila bolesť.

Pohltila ma tma z ktorej som sa nevedela dostať.

Pomaly som otvorila oči a poobzerala sa po bielej miestnosti.

„Bella.“ počula som mamin hlas.

„Pozri na mňa.“ naliehala ale ja som nechcela. Tma bola lepšia, nič necítiť žiadna bolesť ale takto sa to vracalo. Zúfalosť, sklamanie a nekonečna láska ktorú som cítila.

Pomaly som sa pozrela na moju maminku.

„Ako sa cítiš?“ spýtala sa potichu. Na tvári mala vystrašený výraz.

„Dobre, čo sa stalo?“ pozrela som sa nechápavo.

„Odpadla si a neprebúdzala sa, doktori nevedeli čím to môže byť.“

„Bella!“ vtrhla Angela  s krikom.

„Nič mi nie je.“ povedala som a naznačila mamine že chcem byť s ňou sama.

Iba prikývla a odišla.

„Nechápem čo sa stalo Bella, zrazu si odpadla,“ povedala vystrašene.

„Len mi prišlo zle to je normálne nie? a Angela môžem si zavolať z tvojho mobilu?“ spýtala som sa rýchlo.

Nechápavo sa na mňa pozrela. Vylovila ho z tašky a podala mi ho. Sledovala som ako pomaly vychádza z izby.

Vyťukala som jeho číslo a čakala. Hneď sa ozval hlas.

„Prepáčte, ale toto číslo neexistuje, skúste iné prosím.“ Roztrasenými rukami odložila mobil

Zrazu vošiel do izby doktor a povedal že môžem ísť.

Doma som sa zamkla v izbe a odmietala hocikomu otvoriť ich ľútosť ma ešte viac zraňovala.

Chcela som byť sama, sama s myšlienkami na moju jedinú lásku, ktorá ma už nemiluje.

Vedela som že takto to nebude môcť pokračovať, budem musieť otvoriť a začať odznova. Budú to odo mňa chcieť.

Ale ja to nedokážem ...nechcem zabudnúť ...nechcem žiť. Všetko v čom som verila je preč.

Nedokážem znova milovať, už nie.

------------------------------------------------

Predchádzajúca kapitola

                           Shrnutie poviedok

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Úplne naopak 5: