Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Už nie som dieťa 11. kapitolka

06.12.2009 (17:45) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 773×

11. kapitolka

Bola tu úplná sranda. Konečne po dlhej dobe som sa naozaj zabávala a to ešte s mojou RODINOU! Som najšťastnejší polo upír na svete. Sedeli sme v aute a mietili si to naspäť do Voltery. Teším sa na to ako budem znou sama so Samom. Milujem ho viac ako čokoľvek  na svete. Len ma trochu škrie že som  zabila Tanyu a Logan pri sebe nemá nikoho. No to som sa mýlila ked sme prišli domov Dona mu sedela v náručí. Sam sa zatváril zhnusene. A ja tiež. Ako inak.  Najhoršie bytosti sa stretli však ako sa hovroí vrana k vrane sadá. Sadli sme si k nim do obývačky Emmet sa sem vrútil s nejakou krabičkou v ruke.

„To snád nie.“ Zamrnčal Sam. Pozerala som sa Emmovi do rúk a od radosti som začala tlieskať.

„Twister.“ Zvískla Alice spolus o mnou. Aj chlpaci sa tešili. Mama a ocko šli do svojej izby. Šli si užiť samy seba. Prajem im to. Už som veľká tak nepotrebujem dozor. Stačí že vidia že som šťastná.

„Sam? Že si zahráš aj Ty!“ prosíkavo som pišťala. Očami tikal medzi Twisterom a mnou.

„Prosím.“ Šepla som a jemne ho pobozkala na pery. Súhlasne kývol. Vedela som ako na neho. Emmet to rozložil. Jasper sa rozhodol že bude točiť. No ja som rozhodla že sa v točení budeme striedať. Chcem si zahrať aj s ním. Obaja používame svoje schopnosti. Vtedy je to najväčšia sranda.

Jasper sa ujal tej tabuľky a zatočil ňou. Samozrejme ju zlomil.

„Ja... ja nechcel som. Ved viete že..“ koktal. Všetci sme sa mu začali smiať. Jeho zreničky boli rozšírené panikou. Neznášal ked sa nachádzal v takýchto situáciach. Rozhodla som sa môjho najlepšieho priateľa zachrániť.

„Tak si prosto vymýšlaj.“ Usmiala som sa. Úsmev mi vrátil naspäť.

„Takže Emmet pravú ruku na červenú.“ Emmet tak spravil. No on šašo sa chcel hrať tak on na tej jednej ruke stál. Bol hore nohami. Bolo vtipné sa na neho pozerať. Rose si len vkladala tvár do dlaní. Často sa za svojeho miláčika hanbila ale láska je láska. Mnohí z nás vedia aké to je. Ja som mala to šťastie a zistila  to práve teraz. Myslím.. že veta “Všetko zlé je na niečo dobré“ niečo v sebe má.

Už sme tu boli poskladaný všeliak. Vždy som vyhrala ja. Ale vdaka mojím silám. Teraz prišiel na radu Jasper. Začal na mňa posôbiť nerozhodnosťou. Či tú ruku alebo nohu tam mám dať. No ja som sa nedala. Teraz som bola v podstate v mostíku narubi. Sam bol nado mnou. Dotýkali sme sa nosami. Kusla som mu do pery a on ma začal bozkávať a v tom sme obaja padli na Emmeta.

„Hej!“ vrčal. Pokazili sme mu hru. Všetci sme sa smiali jediný Emm sa durdil. Túto rodinu by som nikdy za nič nevimenila.

„Ja už  nehrám.“ Vzdychla si Rose a dávala si svoje zlaté vlasy preč z tváre. Bola taká zlatá. Vyzerala ako malé dievčatko. Potom vstala na nohy a znovu to bola naša veľká Rose.

Alice a Jasper išli na lov Sam šiel tiež. Mne sa moc nechcelo tak som ostala doma. Na love som bola  pred nedávno a mne to nejak teraz nechýbalo.

„To nie je fér že sme tak skoro skončili.“ Bručal Emm.

„Zlatko nebud smutný.“ Usmiala sa na neho Rose. Emmetovi sa rozžiarli očká dobre vedel čo ho čaká. Hned držal Rose v náručí a bežal do ich izby. Ostala som tu úplne sama. Precháddzala som sa mŕtyvmi chodbami. Prstami som hladila steny. Skúmala ich povrch. Zastala som až na anšom veľkom balkóne a to čo som uvidela mi vyrazilo dych. Zo sviečok na našom dovre bolo spravené MILUJEM TA NESSIE. Pri nich stál Sam a kýval mi. Nikto pre mňa nikdy neurobil toľko čo on. On nešiel na lov. Stále myslel na  mňa. A viem z kadiaľ má tento šialený nápad. Raz ked sme pozerali môj obľúbený film hlavný hrdina spravil toto pre svoju polovičku. A ja som šepla že by som to chcela tiež zažit. On len nad tým krútil hlavou. A teraz toto.

„Pod hore!“ kričala som na neho. On sa rozbehol do hradu za mnou. Stále som sa kochala tým dole. Som vdačná každému kúsku zeme, ktorý mi umožnil vidieť niečo tak nádherné.

Zrazu ma okolo pásu držali dve pevné a ľadové ruky. Ruky môjho života. Pevne ma obíjmal.

„Si blázon.“ Smiala som sa mu v náručí.

„Kvôli tebe Ness.“ Šepol mi do uška.

Sam

Obíjmal som ju zozadu. Naozaj som nikdy nemyslel že ma strene toľké šťastie. Viete ked raz stratíte veľkú lásku nedúfate alebo lepšie povedané už nesnívate v to že príde niečo čo vás znovu postavý na vlastné nohy. A umňa sa to podarilo. Viem že som sobecký ale som rád že ju Aro ukradol. Viem že veľmi trpela a ničilo ma to ale milujem ju a keby tu nebola neviem či by som ja ostal na tomto svete. Čo je vlastne pre upíra smrť? Ved my už mŕty sme. Ako sa dá nazvať to čo nás  zničí.  Určite nie smrť. Nazval by som to odmenou. Záchranou.

Vrukách som teraz mal niekoho na kom mi najviac záleží. Viem že si prežila veľa a nikdy ale NIKDY jej nechcem ublížiť. Tým by som zabíjal samého seba. Trhal by som sa na kúsky a pálil.

„Už sa všetci vrátili.“ Šepla. Viem tiež že chce byť so svojou rodinou. Nezazlievam jej to  ved práve teraz si na ňu spomenula. Zobral som ju  za ruku a ťahal do spoločenskej miestnsti. Moje sviečky už sfúkol vietor. Mal som z toho divný pocit. Bol to ako keby náznak niečoho čo sa stane. Niečoho čo pokazí moje chvíle. Mračil som sa nad svojimi myšlienkami. Nessie si to všimla a upokojujúco ma hladila po ruke. Vstúpili sme dnu a Nessie sa hnala za babami. Boli sme rozdeleni. Dievčatá a baby. Chlapi rozoberali niečo o športe teda myslím. Pretože sa Emm rozčuloval. Toho ruzčúli len šport. Tešilo ma že ma jej rodina brala medzi seba. Esme a Carlisl ma brali ako svojho syna. Konečne som aj ja mal pocity jednoty. Sadol som si k nim a započúval sa do ich témy. No jak som si sadol zmĺkli.

„No Sam už sme ťa čakali.“ Rehotal sa Emma tlapkal ma po pleci.

„Prečo ste stíchli?“

„Vieš rozoberáme... sex.“ Chechtal sa Emm. Nebodaj si myslí že som panic.

„Noa? Tak pokračujte.“ Usmial som sa.

„Nebodaj patríš medzi nás.“ Smial sa. Hrdo som sa na nich pozrel a oni sa začali smiať. Ja s nimi tiež. Niekedy to s tým herectvom preháňam. Naša téma sex rýchlo prebehla. Veľa sme sa nasmiali a teraz prišiel na radu lov. Boli ako moji stratení bratia.  Mohli sme sa baviť o hoci čom. Sem tam som sa pozrel na Nessie tiež sa veľmi bavila. Vždy sa na mňa usmiala. Bolo vidieť že nás ohovárajú. Takéto chvíľky mám najradšej. Vidím ju ked ona sa nepozerá. Ako sa žiarivo smeje. Vidím ako sa jej robia jamky na líčkach. Cítim jej vôňu ked spraví nepatrný pohyb. Je proste moje telo moja duša.

„No pozor najlepšie zviera je medved.“ Hádal som sa.

„Presne! “ tľapkal ma Emm.

Potom sa poškrabkal po hlave a začal.

„A ja že prečo vždy miznú.“ Pri tom zazeral na mňa. Smiali sme sa všetci z chuti. V tom sa Nessie postavila a mierila si to ku mne.

Nessie

„Sam? Ja už idem spať. Kľudne tu sotaň so otatnými a..“ to už ma ťahal do už našej spoločnej izby.

Oprel ma o stenu a šepol mi do ucha. Pri to sa optrel perami o môj lalôček.

„Bez teba ani na Krok Nessie. Na to ťa až moc milujem.“ Pobozkala som ho na jeho rozpálené pery.  Sadli sme si spolu na náš balkón. Sedela som v jeho náručí.

„Vieš nikdy som si nemyslela, že budem niekedy naozaj znovu šťastná. Ukázal si mi to načo  som ja už dávno zabudla. To ako všetko môže byť krásne a tak jasné.“

„Pred pár rokmi ked ma Dona opustila myslel som že sa mi zhrútil celý svet. Že už nikdy nenájdem svetlo ktoré by mi ukázalo novú cestu ale ty si sem došla a rozsvietila si mi to čo som tak dlho hľadal. Zachránila si ma.“

„Nemyslím si že som ťa zachránila. Toho ja nie som schopná. Vieš nemám na mnoho vecí aj ked vyzerá že som tvrdá a nebojácna. Nezachránila som ťa Sam len podala pomocnú ruku.“ Smutne som skonštatovala. Nikdy som naozaj nikoho nezcahránila. Len som im ponúkla možnosť ako sa z toho dostať. To nepovažujem za pomoc.

„Zachránila si ma Nessie. Bez teba by som tu už nevydržal. Ked si prišla. Tak všade som ťa videl. Ked som na sekudnu zavrel oči bola si tam ty. Nikto iný. Večer som na teba dával pozor. Počítal som koľko krát sa nadýchneš a vydýchneš. Miloval som pohľad na to ako spíš. A ked si mala nočné mory sanžil som sa ťa upokojiť. Vedel som že sa čoskoro zobudíš a nebudem môcť byť pri tebe. A ja som tak strašne chcel. Ubíjalo ma to stále viac a viac.“

„Och Sam.“ Otočila som sa a pohladila som ho po tváry. Pod mojím dotykom zavrel oči a položil si do mojej dlane tvár. Rukou si pridržiaval tú moju na tváry. Jemne sa usmial. Bol nádherný. Tak čistý a citilvý. Nechápem ako ho Dona mohla nechať ísť. Ako mohla príjsť o niekoho takého ako je on. Jeho srdcu by som nikdy neublížila. Je pre mňa až moc cenné.

„Milujem ťa.“ Pobozkal ma na kútiky úst. Zobral ma do rúk a odniesol do postele. Celý čas som sa mu pozerala do očí. Jemne ma položil do postele a ľahol si na mňa. Laktami sa opieral o postel aby ma netlačil.  Perami sa optrel o moje pery.

„Si to čo ma zachránilo.“ Rukou prešiel po mojom ľavom boku. A tou druhou  mi vliezol pod tričko. Hľadila po chrbáte.Teraz som na ňom sedela ja. Dala som mu dole tričko. Bozkávala som ho po jeho hrudi. Cez krk som prešla až na pery. Rukami som ho hladila na hrudi....

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Už nie som dieťa 11. kapitolka: