Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Už nie som dieťa 13. kapitolka

10.12.2009 (17:30) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 751×

13. kapitolka

Venovaná Ivussinke a Iwanushke

Ráno som sa zobudila v náručí Logana. Takže to nebol jeden zlý sen? Do prčic. Ach, takže budem musieť vymyslieť plán podľa čoho ich hľadať. Sama neviem či sú spolu alebo každý sám.

„Dobré ránko láska.“ Šepol mi Logan do ucha. Fuj! Je mi z neho zle. Ako to môže len tak hrať? Ako keby nerozdelil niečo tak nádherné a veľké? Hajzel! Ale musím to hrať s ním.

„Dobré.“ Pretrela som si oči a bežala do kúpeľne. Pre istotu som sa zamkla. Ked som vyliezla zo sprchy obliekla som sa a šla do izby. Stále ležal na posteli.

„Netrvalo ti to dlho láska.“ Chytil ma za ruku a stiahol do svojho lizkého náručia. Čudujem sa sama sebe že som ho niekedy mohla milovať. No teda povecte nebola som naozaj ale naozaj slepá  a hlúpa? Lebo ja si myslím že Ano! Och prišla som o Sama tak mi chýba jeho objatie, jeho bozky, jeho úsmev a vtípky. Už viem ako zistím čo si myslí alebo čo spravil. Stačí len ked sa ho chtím za spánky.

„Vieš Logan asi je to priríchlo ale..“ vyzliekla som si tričko. V jeho očiach boli iskričky. Bolo mi na grcanie ale za rodinu a Sama všetko. Jebne som ho hladila po tváry a vyzliekla som mu tričko. Stačí mi sekunda a bude to. Rukami som mu prešla po lícnej kosti po líci a spánok. Bingo! Vštko sa mi uložilo v hlave teraz to musím nejak ukončiť. Pobozkala som ho na pery.

„Necháme si to na večer. Teraz som predsa len hladná.“

„To nemyslíš vážne Nessie.“ Durdil sa Logan. Ale áno zlatko myslím. Ešte ťa zabijem a pôjdem na cestu hľadať svojich milovaných. Išla som do kuchyne kde som sa zamkla. Vôbec som nemala chuť jesť ale potrebovala som byť sama. Viem že sem Logan nepôjde. Neznáša ten smrad ľudksého jedla. Sadla som si a zavrela oči potrebovala som aby sa mi premitlo všetko čo urobili a videli.

Vymazali im pamäť a každého poslali niekam ina. Nepoznajú sa medzi sebou. Dona je so Samom! Mama s ockom ostali spolu aj Esme a Carlisl ale Rose, Emma, Jasper a Alice rozdelil úplne. Hajzel. No neviem kde sa nachádzajú v akých krajinách. Budem ich hľadať podľa toho čo majú radi a kde už bývali a tak. Ožno mi to zabere celú moju existenciu ale ja ich nájdem. Neprestanem nikdy. No to najtažšie príde ked ich nájdem. Budú si musieť spomenúť. Vlastne zažijem to čo zažívali oni ked som zabudla ja. Tú bolesť a strátu. No ja sa nevzdám. Na to ich moc milujem. Vstala som a išla som zabiť toho hajzla.

Logan

Náš plán s Donou vychádza super. Nessie si vôbec nič nepamätá a patrí len mne. Myslí  si že sme spolu stále a nič ako Sam sa nám do cesty nevotrel. Naozaj ju milujem. A nechcem o ňu prísť. Keby som mal zomrieť zabil by som aj ju aby tu neostala pre niekoho ineého. Je len moja a tak to bude na veky!

Sam

Zobudil som sa v Doninej náruči.

„Ahoj láska.“ Pobozkala ma na tvár. Objal som ju a vtisol jej bozk na líco. Mal som pocit že som na niečo zabudol ale inak to bolo všetko v pohode. Nachádzali sme sa v meste Washington. Práve prší a je všade úplná hmla. Ja a moja jediná láska sme sa rozhodli že ideme nakúpiť niečo na seba. Vošli sme ruka v ruke do jedného veľkého centra. Baby po mne pokukovali a po Done chlapci. Dosť mi to vadilo. Mal som chuť im zakrútiť krkom. S Donou sme dali jasne najavo že patríme k sebe. Zastavili sme sa v strede centra a vášnivo sa bozkávali. No ja som v tom bozku nič necítil žiadne pocity nič. Bolo to tak chladné no teraz som to neriešil. Zobral som ju za ruku a viedol do obchodu.

„Sam, aha! Toto si vyskúšaj! Prosím.“ Bola to ružová košela. A ja som rocker. Nikdy! V žiadnom prípade by som si na seba nič také nenavliekol.

„Nikdy Dona.“

„Ty si teda.“ Smiala sa. Vtiahla ma do kabínky a oprela o stenu nej. Bozkávali sme sa a ona mi zašla rukou pod tričko. Hladila ma  po brušku a jemne ma kúsala do pery. V očiach mala túžbu no tu v kabínkach to riskovať nebudem. Ešte by sme zničili celé obchodné centrum. Omylom som sa uchechtol nahlas. Len zodvihla svoje krásne obočie a ja som len zakrútil hlavou a pobozkal ju na jej plné rozpálené pery.

Nessie

Kráčala som chodbou hradu a chytsala pomstu. Zabijem ho veľmi nenápadne a bolestivo. Nič iné si nezaslúži. Ako mi to mohol psraviť? Ved toto nie je láska. Nikdy by som toto nepsravil žiadnemu milovanému človeku. Je to monštrum. Toto nie je Logan akého som ho poznala. Stál na našom dvore. Bežala som plnou rýchlosťou  k nemu a zvalila som ho na zem.

„Láska čo to stváraš.“sladko sa smial. Bolo mi z neho zle.

„Zabíjam ťa.“ Usmjala som sa. On si myslel že vtipkujem no ja som mu jedným ťahom odtrhla hlavu. Jeho telo som potrhal ana kúsky a spálila. Pozerala som sa do toho ohňa. Bola som spokojná so svojou prácou. Rozhodla som sa že ešte dnes vyrazím preč. Ked som vchádzala dnu  počula som ako si šepká garda.

„Nechcela by som byť jej priateľ. Ved pozri jak skončil chudáčik.“

„To ževraj kvôli jednej malej hádke.“

Ach takéto drbny som neznášala už od malička. Že im to ostane ešte aj po premene. Neuveriteľné.

Vošla som do izby a našla nejaký ruksak. Zabalila som si zubnú kefku, spodné prádlo, veľa penazí. Naozaj veľa penazí. To by stačilo jednomu človeku na celý život. Nesmiem si zabudnúť doklady. Všetko som si zbalila a šla som do garáže. Vybrala som si to najrýchlejšie auto čo tu máme. Veci som hodila na zadné sedadlo a naštartovala moje nové autíčko. Stále neviem kam bude viesť moja cesta ale jedno viem že ich nájdem.

Už som cestovala vyše 12 hodín. Mierila som si to do Paríža. Toto mesto stále ospevovala Rose. Chodili sem s Emmetom na svadobné cesty. Ked som sem dorazila šla som hned od centra tu si ževraj kúpili malý bitík s výhľadom na celé mesto. Auto som zaparkovala na okraji cesty a vystúpila. Bolo slnečnno. Takže ak tu Rose je tak bude iba doma. Mám celkom šťastie. No teda ak tu bude. Zastavila som okoloidúcu paní. Bolo vidieť že je bohatá a v tejto štvrti sa význá.

„Hovorite po anglicky?“

„Samozrejme.“ odfrkla povýšenecky.

„Prosím neviete kde je ulica Serova 15 ?“

„Chodte do prava a na konci tej ulice.“

„Veľmi pekne vám dakujem a prajem pekný deň.“ Falošne sa usmiala a šla svojou cestou. Takýchto ľudí neznášam. Kráčala som ulicou a modlila sa aby tu naozaj bola.

Stála som pred ich bránou. Bolo tu jej prizvisko. Rose Hale. Nie Cullen. Zazvonila som no nikto to nebral. Tak som zazvonila susede.

„Prosím?“

„Dobrý deň že otravujem ale otvorila by ste mi?“ hovorila som po anglicky a dúfala že rozumie.

„Pravdaže.“

„Dakujem idem ku priatelke na návštevu ale nefunguje jej zvonček.“

„Nie je zač.“  pípla  to a ja som šla dnu. Teraz na ktorom poschodí je. Bolo ich tu dokopy 12. Rýchlo som prebehla každé jedno. Bola úplne na poslednom. Na dvanástom. Boli tu jediné dvere do jej bytu. Nemala žiadneho suseda.

Zaklopala som. Chvílu mi nikto neotváral no potom sa otvorili dvere. Stála v nich na môj dušu Rose. Bola stále taká krásna a na vonok namyslená. Dúfam že mi uverí. Bude to tažké jej povahu poznám. Je veľmi nedôverčivá.

Zavrčala na mňa a zatvárala dvere. Vsunula som tam nohu.

„Rose prosím vypočuj ma potrebujem tvoju pomoc. “ vedela som že sa rozhoduje. Chvílu som mala ešte privretú nohu no potom  ma pustila dnu. Šla do obývačky. Mala to tu zladené do zlatej a krémovej ako u nás doma vo Forks.

„čo odo mňa chceš a odkiaľ ma poznáš?“

Vzydchl som si a začala.

„Dobre. Takže ja som Nessie Cullen. Tvoja neter. Viem znie ot zvláštne ale je to tak. Žili sme spolu a mala si priateľa Emmeta. Vydala si sa za neho a bola si tiež Cullenová. Boli sme veľá rodina moja babička a tvoja smaozrejme nevlastná mama sa volala Esme a môj dedo a tvoj nevlasný otec Carlisl. Esme pracovala ako dizainérka a Carlisl ako lekár. Mala si súrodencov Jaspera, Alice a Edwarda. Jasper mal schopnosť ovládať pocity a chodil s Alice tá videla budúcnosť. Edward čítal myšlienky a zaľúbil sa do ľudského dievčaťa mojej mami. Edward je môj biologický otec. Viem znei to zvláštne ale ver mi. Mom amama je už upír. Premenil ju pri mojom porode. Ja som poloupír. Jeden chlapec ktorý ma miloval vám vymazal pamäť a rozdelil nás. Myslel si že mu prekážate v tom aby bol so mnou. No mne pamäť nevymazal aj ked si to myslel. Zabila som ho a pokúšam sa vás všetkých nájsť. Len si prosím musíš spomenúť Rose.“ Prosila som ju. Skončila som s mojím preslovom a čakala čo sa bude diať. Bola hodnú cjvíľu ticho.

„Je mi to ľúto ale musela si si ma s niekým spliesť. Bola by som rada členom tvojej rodiny ale ako vidíš žijem úplne sama. Dakujem že si ma navštívila a držím ti palce v hľadaní ale mal aby si už ísť.“ Vstala a otvoirla mi dvere. Vzdychla som si a odpochodovala von. Ked zatvárala dvere šepla som tak aby ma počula aj cez zavreté dvere.

„Skús si spomenúť Rose. Boli sme najlepšie priateľky. Budem ešte pár dni tu v Paríži každý deň budem tu na tejto ulici čakať. Skús to.“ Zliezla som schody a vyšla von. Kráčala som na predmestie a sadla si na lavičku. Zlyhala som. Začala som plakať a modliť sa aby som všetko dokázala aby to bolo všekto zasa fajn.

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Už nie som dieťa 13. kapitolka: