Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Už nie som dieťa 3. kapitolka

26.11.2009 (15:15) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 790×

3. kapitolka

Ked ma zaviedli do  mojich komnát šla som si hned dať jednu horúcu sprchu.

Som zvedavá čo po mne budú chcieť. Vyliezla som zo sprchy a šla som sa prezliecť. Na posteli som si našla čisté oblečenie.  Bolo mi aj tak jedno čo na sebe mám. V tom niekto zaklopal.

,,Aro ťa čaká v pracovni.“

,,čo si chcel Aro?“ určite sa k nemu nebudem správať ako ostatný. S takou veľkou úctou. Bude si musieť zvykať.

,,Chceme ťa otestovať Nessie. Chod prosím tuto s Monikou dole do pivníc.“Len som kývla a šla som za upírkou.  Divné mi pripadalo to že nás zamkla. Pomaličky ku mne išla.

,,Tak čo ideme skušať?“ bola som zvedavá. Mala som aj strach. Zrazu ma držala za spánky a ja som padla do temnoty. Pred očami mi prebehla každá minútka mojho života.

Ležala som na posteli a do očí mi vrazilo osré svetlo. Nič som si nepamätala.

,,Kto ste?“ opýtala som sa muža ktorý sedel veľa mojej postele.

,,Aro Volruri drahá. Neboj sa všetko ti vysvetlím. Tvoje meno je Nessie Volturi. Našli sme ťa zranenú v lese. Bojovala si s veľkou skupinou vlkolakov. Potom si upadla do temna a my sme sa o teba postarali.“ Usmieval sa na mňa neznámi. Takže ma zachránili?

,,Ešte som zabudol. Si upír.“

,,Tak to znie super.“usmiala som sa.

,,Mala by si ísť na lov. Si veľmi vyčerpaná.“

,,No to bŕŕ. Dakujem že ste mi zachránili život ale ja nebudem zabíjať ľudí.“

,,Ani som na to nepomyslel drahá Nessie. Môžeš loviť zvieratá.“ Žiarivo sa na mňa usmieval. Kývla som na súhlas a vydala sa na lov. Cestou som rozmýšlala či neutečiem. Ale nemám kam. Mala som pocit  že som na niečo zabudla. Na niečo veľmi podstatné. Ale nevedelo sa mi to vybaviť. Ked som sa vrátila Aro ma čakal v sále.

,,Chcem ti predstaviť mojich bratov. Toto je Caius a toto je Marcus.“

,,Je mi cťou.“ Usmiala som sa a vycerila zúbky.

,,Mala by si trénovať techniku boja Nessie. A radi by sme vedeli aké schopnosti skrývaš.“

,,Dobre.“usmiala som sa.

,,Jane!“ vykríkol Aro na malú upírku.

A zrazu ma začala spalovať bolesť. Ale nekričala som nemohla som. Neukážem žiadne pocity nesmiem. Začala som bolesť potláčať a vstávať. Bola som zúrivá. Zrazu Jane odhodila tlaková vlna a Jane prerazila stenu. Fuňela som od námahy.

,,Nikdy som nevidel niekoho kto by vydržal takú bolesť a nekričal. Ty si k tomu ešte vstávala na nohy.Nessie si veľmi mocná polo upírka.“usmial sa. Ja som nemala náladu  na nič. Ešte teraz som predýchavala to čo som práve prežila.

,,Ešte sme neskončili. Felix“ zakričal. Bol velký ako medved. To mi niečo pripomínalo ale neviem čo. Bola som zmetená.

Zrazu na mňa Felix zaútočil. No ja som bola rýchlejšia. Skončila som na jeho chrbáte zubami pri krku.

To bol niaky krátky súboj.

,,Už mám dosť Aro.“

,,Dobre drahá budeme pokračovať zajtra.“

Odišla som zo sálu do svojej izby. Klakla som si pred posteľ a začala plakať. Niečo mi chýba a ja neviem čo.

,,Nesiem ti večeru. Musíš ževraj jesť aj ľudské jedlo.“ Znechutene pokrčil nos. Ja som sa nad jeho výrazom usmiala.

,,Dakujem. “

,,Ja som Sam.“

,,Teší ma. Nessie.“ Podala som mu ruku.

Tác s jedlom mi dal na stôl a zavrel za sebou dvere. No neviem čo to síce je ale ochutnám to. Bolo to nejaké mäso? Žeby? Chutilo to ale veľmi dobre. Ked som dojdela šla som si dať sprchu. Neviem ako dlho som pod ňou stála. Ale bolo to príjemné. Vedela som že by som to dokázala aj hodiny.

Šla som do izby. Niekto tu musel byť pretože už tu nebol tác s jedlom. Obliekla som sa a ľahla si. Zaspala som .

Zobúdzala som sa na mojej posteli. Vstala som a išla zavrieť okno. Fúkal teplý vánok. Hrial ma na koži. V diaľke som niekoho videla. Počula som kričať moje meno. Ked som chcela vyskočiť von oknom a utekať za tým sametovým hlasom ako keby som primrzla k podlahe.

Rýchlo som sa zobudila a lapala po dychu. Začala som plakať. Vedela som že dnes už nezaspím. Tiež nemôžem byť sama. Prezliekla som sa do  kožených gatí a bielej košeľe.

„Ahoj Aro, Caius, Macus.“ Usmiala som sa na nich. Nikto sa s nimi nebavil tak ako ja. Ale mala som nejkaký pocit že mi neublížia. Som pre nich moc dôležitá.

„Drahá dnes sa bude konať veľká solava. Príjdu sa sem pozrieť upíri z rôznych krajín.“ Ozval sa Aro.

„A smiem vedieť prečo sa oslava koná?“

„Predsa musia vidieť člena našej rodiny.“ Usmial sa.

„Bude mi cťou byť na nej prítomná.“

O niekoľko hodín

Bola som v izbe a obliekala sa do šiat. Aro mi kúpil  večerné šaty. Boli dlhé a modré.  Korzetové. Zvýrazňovali moje krivky. Vlasy som si dala do jednoduchého drdolu a pozdĺž hlavy som si nehala vlasy, ktoré som nakulmovala.

Dala som si riasenku a lesk na pery. Na nohách som mala črievičky. Boli krásne.  Ale nebola som istá že v nich budem vedieť chodiť.

„Nessie. Všetci ťa už očakávajú v sále.“ Usmieval sa na mňa Sam.

„Vyzeráš dobre.“ Pochválila som ho. Bol v čiernom obleku.

Zaviedol ma do sálu. Stála som pred veľkými dverami. Nadýchla som sa a vstúpila dnu. Stálo tu veľa upírov. No však tí v rohu ma zaujali najviac. Pozerali na mňa s láskou  v očiach. Divné.

Kráčala som až úplne k Arovi.

„Chcem vám predstaviť Nessie Volturi.“

Všetci začali tlieskať. Ja som sa začala červenať. Celá rodina v rohu sa usmievala. Ked Aro skončil nejaký príhovor. Ani neviem jaký. Naozaj ma nezaujímal. Celá rodina sa ma ku men rozbehla.

„Och, Nessie!“ stískala ma nejaká upírka. Nechápavo som na ňu pozerala.

„Prepáčte mi sa poznáme?“ Ona na mňa pozerala jak na debila. Začala plakať a schúlila sa na na rameni nejakého uúíra. Hladil ju po vlasoch.

„Nessie my sme tvoja rodina.Tak si spomeň.“ Naliehala malá elfka.

„Ja.. ja.. prepáčte.“ Smutne som sa pozrela do zeme. Otočila som sa a odchádzala k iným hosťom. Všetci tam stáli ako bez duše.

„Ako si to mohol urobiť Aro. Kričala ta upírka.“Aro ukázal aby ju zabili. Obklúčili celú tu rodinu.

„Nie!“ zakričala som. Ja neviem prečo ale niečo mi hovorilo že keby ju zabili, ľutovala by som to do konca života.

Už som sa bila s nejakým upírom. Bola to Jane. Moja rodina sa na mňa pozerala. Počkať moja rodina?

Už medzi nimi bola aj ta žena. Plakala. Ztrhla som si dolnú časť šiat aby som mohla bojovať. Črievičky som si zhodila z nôch.

„No čo Jane.“ Smiala som sa.

Použila na mňa svoju silu. NO mýlila som sa použila to na nejakého chlapca z tej rodiny. Bol nádherný.

„Prestaň lebo oľutuješ.“ Vrčala som no ona sa v tom vyžívala.

Skočila som jej po krku. Bili sme sa neviem jak dlho. Zobral nejaký hrot a prepichla mi brucho  padla som na kolená a ona sa smiala. Pozerala som sa na ňu a ona zhorela v popol. Všetci hostia sa na mňa pozerali z hrôzou. Vytiahla som si hrot z brucha a zahojila ho jedným dotykom rúk. Hej aj na to som došla. Že je to moja sila. Som proste šikulka.

Zavrčala osm na gardu. Odstúpili od rodiny. Čakali na mňa s nádejou v očiach.

„Prepáčte stále si nespomínam. Ale budem sa snažiť usmiala som sa. “

Pozrela som na Ara.

„Ak im niekto skryví len vlások na hlave Aro. Zabijem ti celú gardu a nie len ju. Ale aj vás troch.“

„Ale dráha nit sa čoho obávať. Carlisl Cullem je môj dávny priateľ.“ Usmial sa. Bolo vidieť ako predstiera. Jeden upír z rodiny si odfrkol. Pozrela som sa na neho. Vyzeral ako ja.

Bežala som lesom. No bola som maličká.

„Ocko. Zasa prehráš.“ Smiala som sa. A zrazu ma v behu niekto chytil na ruky.

„A mám ťa.“ Pobozkal ma na  líčko.

Obaja ti predou mnou stáli.

„Ocko?“ usmiala som sa. No on ma už držal v náručí. Chcela ma ísť objať aj tá žena vedľa no ja som to nedovolila. Rozplakala sa ešte viac. Chytila som ju za rameno.

„Je mi to ľúto. Je jediný na ktorého si spomínam. “ Ich tváre boli v bolestných grimasách.

„Sam. Prosím ukáž naším hosťom komnaty.“

Sam sa rozbehola viedol ocka a moju rodinu preč. Len jeden ti ostal stáť.

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Už nie som dieťa 3. kapitolka: