Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Už nie som dieťa 9. kapitolka

04.12.2009 (07:30) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 768×

9. kapitolka

Vstúpila som dnu a sadla si do kresla. Obaja začali otvárať oči. Prudko sa posadili a pozerali sa na seba. Mlčali. Stále si nevšimli že som tu. Nahol sa ku nej a pobozkal ju.

„Nemusela si to robiť.“ Šepol a oprel si čelo o jej.

„Ehm.“ Upozornila som na seba.  Ich oči sa otočili na mňa.

„Ahojte, ja chcela som byť pri vás  ked ste vstali.“

„Veľmi pekne ti dakujem.“ Usmievala sa na mňa.

„Ako sa voláte?“

„ Ja son Michael a toto je Ben.“

„Ja som Nessie.  Mali by ste ísť obaja na lov. Pôjdem s vami. Všetko vás naučím. Potom už bude na vás akou cestou pôjdete.“

Prikývli a vydali sa za mnou. Chcela som ísť ešte za Samom no  počula som ako si pospevuje v sprche. Musel to snád počuť každý. Uchichtla som sa a bežala za tými hrdličkami.

„Podte za mnou.“ Všetci v hrade sa na nich pozerali. Stali sa z nich  pekní upíri. Chlapec mal blond vlasy a ostré rysy. Dievča bolo maličké a malo hnedé vlasy. Postavu mali obaja peknú. Utekali sme  celým lesom. Užívali si rýchlosť a slobodu. Zastala som a oni so mnou.

„Zavrite oči a povecte mi čo počujete a cítite.“

Dievča začalo prvé.

„Počujem šum. Kroky stáda. A zbiehajú sa mi sliny.“ Hned sa rozbehla. Ben nestačil povedať ani slovko. Utekali sme obaja za ňou no ona už lovila.

„Je tak krásna.“ Zamumlal si popod nos. Bol ňou zaujatý.

„Mal by si sa do toho pustit aj ty.“ Lovili a ja som pozorovala. Bola som rada že som vytvorila niekoho takého ako je ona. Ked dolovili šli sme domov. Už mali skoro zlaté oči.

„Tak teraz je na vás ako dalej.“

„Myslím že tu ešte nejaký čas pobudneme a potom uvidíme. Máme veľa možností.“ Hovoril Ben a pri tom sa sladko usmieval na Michaelu.

„Izbu máte tam kde ste sa zobudili. A nemusíte sa báť ste pod mojou ochranou.“ Mrkla som na nich. Ona ma obaja a on tiež. Vdačnosť z nich sršela do celého mojho tela. Už sem šiel Sam.

„Kam si sa mi stratila?“ pritiahol si ma a pobozkal do vlasov. Ben a Michaela odišli aby nám nechali súkromie.

„Musela som sa o nich postarať.“

Chytil ma za rukua viedol do jeho izby.

„A čo podnikneme dnes?“

„Napadlo ma nechceš ísť na klzisko?“

„Jasné. S tebou kamkoľvek. “ usmiala som sa.

Vystupovali sme z auta a mierili si to smer klzisko. Sam ešte nevedel že korčuľovanie nie je moja silná stránka. Hned ako som vkročila na ľad som spadla. Sam sa smial. Zamračila som sa a hrala to na urazenú.

„No čo nemusím byť vo všetkom taká úžastná.“ Vyplazyla som jazyk.

„Ale TY si.“ Podla mi ruku a ja som sa sťažka postavila.

„Budeš ma dnes musieť zachraňovať.“ Smiala som sa.

Na ľade sme sa dlho bláznili. Veľa krát som padla. Šli sme odložiť korčule a Sam mi kúpil kakao.

Krčil nad ním nos no potom sa rozosmial. Nechápavo sa na mňa pozeral.

„Bez fúzov sa mi páčiš omnoho viac.“ Stále sa chcetal.

„Myslela som že ma máš rád takú aká som.“ V tom si ma pritiahol a bozkom mi zotrel čokoládu. Bolo vidieť že mu to je proti srsti ale láska je láska.

„Statočný.“ Pohladila som ho po tváry a usmiala sa.

Prechádzali sme sa dlho okolo mora. Pozerali sa na spln a vychutnávali si spoločné chvíle.

„Mali by sme ísť už domov.“ Poznamenal. Len som nesúhlasne zavrčala.

Doma sme boli príliš skoro. Vôbec som si Sama nevychutnala tak ako som chcela. Ked sme došli domov v obývačke stála nejaká upírka.

„Sam! Tak si mi chýbal.“ Kričala a rozbehla sa a obaja ho okolo krku. Odstúpila som a pozorovala to čo sa deje predo mnou.

Sam ju odstrčil.

„Čo tu robís Dona! “ vrčal.

„Ja uvedomila som si že ťa stále milujem.“

„Skončila si to a ja už mám aj tak niekoho iného a milujm JU.“ Kričal.

Otočila zrak na mňa. Ja som sa len hnusne usmiala. Sam ma miluje. Nikdy mi to nepovedal ale teraz to viem. Viem že to nie je také ako s Loganom. Toto je iné. Je to skutočné.

Pristúpila som k Samovi a stisla mu ruku. Dona vrčala a vyrazila dvere a odišla. Sam sa na mňa ospravedlňujúco usmial . To ona mu musela tak ublížiť že chodil na tie útesy. Pohladila som ho po tváry. Sadli sme si do kresla. Celá moja rodina robila že nič nevidela a nič nepočula. Nechceli to rozoberať. Sadla som si na Sama a hrala som sa mu s prstami na ruke. Bella sa usmievala.

„Ja sa na Alijašku sťahovať nebudem!“

„Ale mi tam ideme a bodka.“

„Nenávidím ťa.“ Kričala som na svoju mamu.. Bellu. Tresla som dverami a hodila sa o posteľ. Veľmi som plakala. Cítila som sa taká sama a teraz mi berie to posledné. Kamarátov. Berie mi všetko čo mám rada.

Vstala som so Sama a rozplakala sa. Dvomi krokmi som bola u mami.

„Veľmi taľúbim. Prepáč. Ja nikdy som nemyslela vážne to zlé čo som ti povedala. Keby nebolo teba nebolo by mňa mami.“

„Och, Nessie. Aj ja ťa ľúbim. Si moje slniečko v temnote. Si moja dcérka.“ Pobozkala ma do vlasov. Celý večer som sa rozprávala s rodinou. Na všetkých som si spomenula len nie na Alice. Bola veľmi ale veľmi nešťastná v strede večera odišla. Jasper sa na mňa smutne usmial a šiel za ňou. Ked už bolo naozaj veľa hodín pobrali sme sa všetci do svojich izieb. Sam šiel samozrejme so mnou. On totižto vo svojej izbe posteľ nemal.

„Dám si sprchu a hned som tu.“ Sam si sadol na posteľ a pozeral sa na mňa.

„Ani sa nepohnem.“ Ukázal rad svojich tesákov.

Dala som si horúcu sprchu. Všetko zlé sa obrátilo na dobré. Len mám obavy že to takto neozostane dlho. Cítim vo vzduchu že sa prihodí niečo zle. Možno mám iba paranoje. Áno sú to len moje výmysli.

Už som tu bola asi dlho. Vyliezla som zo sprchy dala si iba dlhé tričko a šla do izby. Sam sa na mňa pozeral s túžbou? Bol taký zlatý. Mala som pocit že keby mohol tak sa červená.

„Ja.. spávam iba v tričku. Pyžamá neznášam.“ Koktala som. Červenala som sa.

„Aj takto si..se... krásna.“ Mám dojem že chcel povedať sexy? Kráčala som k nemu a sadla si na neho obkročmo.  Dlane som si položila na jeho hrud. Svoje ruky zamotal do mojich vlasov a pritiahol si ma bližšie. Spojil naše pery. Najprv to bol boz bez vášne len čistá láska no potom sa to zvrtlo. Bol nado mnou a hladil ma po lavej strane tela. Od ramena po stehno. Bolo to veľmi príjemne. Bozkával ma po lícnich kostiach, kľúčnych kostiach krku proste všade. Začala som mu vyhŕňať tričko. Chytil ma za ruku a prevalil sa na chrbát vedľa mňa. Nechápala som prečo to ukončil. Nerobili sme nič zlé. Prišlo mi ľúto že ukončil niečo čo mohlo byť najkrajšie v mojom živote. V jeho neviem.

„Prepáč šepol.“Otočila som sa mu bokom. Nechcela som aby videl ako mi to prišlo ľúto. No on ma otočil a palcom mi zotrel slzy.

„Nechcel som ti ublížiť ale..“

„.. ale čo?“ čo ho mohlo odradiť. Vedela som že  cíti to isté čo ja. Alebo sa hlboko mýlim?

„Vieš čo nechaj to tak. Dobrú noc.“ Zvrela som oči a pokúšala sa zapsať. Ked si Sam myslel že spím vstal a otvoril dvere.Sledovala som ho. Šiel do izby Dony.Vliezla som do okna  Dony a pozorovala som čo sa deje. Sam si sadol na postel a Dona k nemu pomaly šla a stála medzi jeho nohami. On sa na ňu zdola pozeral.

„Mala by si odísť.“

„Sam dobre vieš čo ku mne cítiš a čo cítim ja k tebe. Viem to aj ja.“

„Nič nevieš!“ zavrčal. Ona si klakla a teraz sa boli oproti sebe. Začala s k nemu naklánať a ....

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Už nie som dieťa 9. kapitolka: