Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » V dobrom aj zlom - 27. kapitola

10.01.2012 (21:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 54× • zobrazeno 5904×

Bella:

Nevedela som, či nesnívam. Rukou, ktorú som mala spustenú pozdĺž tela, som sa párkrát silno uštipla do stehna. Edward si po mňa prišiel na letisko, bozkával ma a povedal, že ma miluje a že urobí všetko, aby som bola spokojná. Toto nemohla byť realita.

Míňali sme mestskú nemocnicu a ja som sa kŕčovite chytila sedadla. Keď sme boli za ňou, vydýchla som si. Edward sa na mňa zvláštne pozrel.

„Si v poriadku?“ opýtal sa a ja som len s jemným úsmevom prikývla. V hlave mi dunelo. Dnešok bol šialený. Už len zvládnuť ujsť z toho domu mi dalo nadľudskú snahu. Edwardovi by som utiecť nedokázala. Ak som aj niekedy vzala do zajačích a zmizla v La Push, bolo to len preto, že mi to dovolil. Ujsť Rose nebolo zložité. Stačilo počkať, až po sebe s Emmettom skočia. Naozaj som si myslela, že sa mi podarí dostať za matkou, ale čo by bolo potom, to naozaj neviem. Sama si niekedy pripadám ako totálna hlupaňa. Na takých deväťdesiat percent by som okamžite po pristáti volala už z letiska Edwardovi. Bez neho som jednoducho nemožná a teraz ho potrebujem o to viac, že čakám maličké. Tak veľmi by som chcela veriť jeho slovám. Tak veľmi chcem veriť tomu, že bude pri mne.

Zaparkoval auto pred luxusným hotelom s tou najlepšou reštauráciou v meste. Nebola som si istá, či sme na tento luxus vhodne oblečený, ale Edward podobné veci nikdy nerieši. Šla som teda popri ňom. Prešli sme do priestrannej haly. Ja som si to namierila rovno k reštaurácii, no Edward k recepcii. Otočila som sa a on zostal nepohnute stáť a díval sa na mňa.

„Mám ísť napred?“ opýtala som sa trocha nechápavo. Edward sa pousmial a natiahol ku mne ruku. Neisto som podišla k nemu a on so mnou pristúpil k pultu. Vychudnutá slečna sa na nás usmievala porcelánkami za nekresťanské peniaze a ja som sa znechutene oprela o pult, keď natriasala svojim plastikovým dekoltom pred mojim manželom. Edward úhľadne vypisoval hotelovú knihu a ja som ho nesúhlasne potiahla za rukáv.

„My tu azda zostávame? Vravel si, že ideme na skoršiu večeru,“ šepla som. Edward sa ku mne nahol.

„Na túto reštauráciu nemáme vhodné oblečenie a myslím, že ak sa naješ na izbe, bude ti to hlavne pohodlnejšie a budeme mať viac súkromia,“ povedal mi tesne pri uchu a perami sa mi oň otrel. Ja netuším, o čo tomu chlapovi išlo, ale až veľmi okato na mňa vyťahoval všetky svoje triky. Už to dokonalo poznám. Namotá ma na jedlo, potom sa na mňa usmieva, letmé dotyky a bozky vo výťahu. Jedlo na izbu, kde ma šikovne zababre od dressingu a ochotne mi pomôže aj so sprchou. Tie jeho hry som milovala, ale dnes naozaj nie. Čo si myslí? Zamyslene a vlastne bez výrazu som civela do tej knihy, ako dopisuje Cullenová.

„Ja sa chcem najesť a idem domov,“ povedala som tvrdo. Tá vychudnutá za pultom sa na Edwarda súcitne pozrela.

„Už som ti povedal, že na to nie sme vhodne oblečený. Na izbu si objednáš, čo budeš chcieť,“ šepol mi a pohladil ma po ramene až na bok.

„Mne stačí aj hotdog zo stanice,“ povedala som trucovito. Nevedela som, čo plánuje. Čo ak je v tej izbe už pripravená operačná sála? Nie, to by nezvládol ani on alebo áno? Bola som paranoidná. Povedal, že na mňa tlačiť nebude.

„Dobre, ak tu nechceš zostať, nemusíme. Len som myslel, že by sme sa v súkromí pozhovárali a v reštaurácii a ani na stanici pri hotdog stánku sa to veľmi nedá. Pokiaľ viem, tak miluješ ich hubové ravioly a šľahačkový koláč. Myslel som tiež, že by sme mohli zostať až do rána alebo ak budeš chcieť aj dlhšie.“ Vyvalila som oči.

Tá žena nás sledovala a nechápavo nado mnou krútila hlavou. Nemusím čítať myšlienky, aby som vedela na čo myslela. Ona by tu s ním zostala rada, ale nevie nič o tom, čo je to byť neustále pod dozorom svorky upírov. Nevie, čo je to vyrovnávať sa s tým, že on je dokonalý a ja nie. Nevie nič o tom, aké je to mať pod srdcom jeho dieťa a aké je to ťažké chrániť ho pred nimi. Náhle som sa znova cítila mizerne.

„Edward, ja...“

„Skús mi veriť,“ šepol. Zhlboka som sa nadýchla a prikývla. Edward ešte požiadal tú ženu, aby nám hore poslala jedálny lístok. Keď sme nastúpili do výťahu, Edward položil moju tašku na zem a objal ma. Zaprela som sa mu do hrude a on ustúpil. Stále som sa cítila zvláštne. Prešli sme po chodbe a vstúpili do tej najlepšej izby, čo tu mali. Bolo to úžasné. Z terasy som videla celé mesto. Žiadna operačná sála sa nekonala a tak som bola dosť spokojná.

Jedlo som si vybrala rýchlo. Než som sa stihla vrátiť z kúpeľne, bola rozostlaná posteľ a hrala príjemná hudba. K posteli bol prisunutý stolík. Trocha neisto som prešla k posteli. Edward sa opieral o okno a keď zbadal moje mierne zdesenie, zasmial sa.

„Bella, pôsobíš, akoby si sa bála. Sme manželia a ja len chcem, aby si sa cítila príjemne.“ Prešiel k dverám a doslova počkal na zaklopanie. Vzal si od obsluhy vozík a vtiahol ho dnu.

Na stolík k posteli postavil tanier s cestovinou a vysoký pohár na minerálku. Vyzula som si teda topánky a vliezla do postele. Edward sa okolo mňa doslova mihol a hneď som bola popodkladaná vankúšmi. Edward sedel s tanierom pri mne a položil mi ho na bruško. Vzala som si jednu lyžičku do úst a začala sa rozplývať. Bolo to výborné. Edward po chvíli prevzal iniciatívu a začal ma kŕmiť. A už to bolo tu. Zababral ma od omáčky a na oko previnilo mi ju začal utierať. Než som sa stihla spamätať, stiahol mi cez hlavu širšiu tuniku a zostala som sedieť v tielku na ramienka. Rýchlo som si k telu stiahla prikrývku.

Edward sa chcel najskôr vážne udobriť, ale mňa prepadala panika. Aj v tej najväčšej tme by videl moje škaredé telo a to ma dosť desilo. Už minule na mňa tak civel. Nechcem, aby sa na mňa díval. Viem ako vyzerám a nad tými modrými fľakmi na koži brucha asi jasať nebude. Koža na stehnách je mi o číslo väčšia, ruky mám tak kostnaté, že budem musieť dávať pozor, aby som nimi niečo neprebodla.

Edward sa uložil vedľa mňa a skopol si topánky. Tvár na malú chvíľu zaboril do mojich vlasov.

„Jedz,“ pobádal ma. Ja som teda poctivo jedla a on sa chvíľu točil, akoby si nevedel nájsť polohu. Konečne som vybielila tanier a položila ho na stolík. Otočila som sa k Edwardovi.

„Najedla som sa. Chcel si sa rozprávať.“ Otočila som sa trocha na bok. Edward sa na mňa uprene pozrel a vzdychol si.

„Bella, milujem ťa a už ani nespomeniem, aby si dala dieťa preč. Budem pri tebe. Chcem len, aby si na seba dávala pozor a hlavne nám dovolila ti to uľahčiť. Budem sa o teba starať a keď príde čas pôrodu, urobíme všetko, aby si to zvládla. Ak by prišlo k najhoršiemu, premeníme ťa. Musíš byť ale silná, aby si pôrod zvládla.“ Konečne hovoril rozumne a ja som sa usmiala.

„Na to by som dokázala pristúpiť,“ šepla som. „Prečo taká náhla zmena?“ opýtala som sa a Edward sa pousmial.

„Chýbaš mi. Je to tvoje rozhodnutie a ja sa už nechcem pripraviť ani o sekundu s tebou. Nechcem, aby si mi utekala. Milujem ťa.“ Nahol sa ku mne a pobozkal ma na pery. Neodtiahla som sa. Túžila som po jeho dotyku a zároveň som sa hanbila.

Edward sa však obratne pretočil nado mňa a nedočkavo ma začal bozkávať. Hladil ma po boku a potom pohladil bruško. Vyhrnul mi tielko a zadíval sa na moju pokožku. Zachvela som sa a pozrela do jeho tváre. Sucho prehltol a pozrel sa mi do očí. V očiach mal namiesto túžby bolesť. Rýchlo som sa spod neho vyslobodila a stiahla si späť lem tielka pod bruško. Rozbehla som sa so slzami na krajíčku ku kúpeľni, no Edward bol rýchlejší. Postavil sa predo mňa a objal ma.

„Bella, kam mi to zas utekáš,“ šepol mi zmučene do vlasov.

„Pozri sa ako vyzerám. Nemusíš sa na mňa dívať,“ šepla som nemožne. Ale kde sa má chudák inde dívať, že?

„Bella, si nádherná. Neustále na teba myslím. Si nádherná a aj keď ťa to dieťa tak ohrozuje a je to pre teba náročné, neviem sa na teba vynadívať. Mrzí ma, že ti spôsobuje bolesť a že si schudla. Veľmi ti však tehotenstvo pristane a som sám prekvapený, že ma to tak nesmierne vzrušuje. Bella, si to najvzrušujúcejšie stvorenie pod slnkom.“ Hovoril pomaly a dával dôraz na každučké slovo.

„Aj minule si na mňa pozeral tak znechutene,“ šepla som a potiahla nosom. Edward si povzdychol.

„Bella, minule som bol zaskočený, že som ťa nachytal nahú a ver mi, že so znechutením to nemalo nič spoločné. Som nesmierne nadržaný upír, zlatíčko.“ Edward sa zasmial a aby som mu verila, vzal do dlane moju ruku a naviedol ju smerom k svojmu nedočkavému rozkroku. Pohladila som ho cez napätú látku a on privrel oči a sladko zapriadol.

„Ty ma vážne chceš?“ opýtala som sa prekvapene.

„Bella, neskutočne ťa chcem. A ty mňa?“ Edward bol stále taký sebaistý a zrazu pôsobil dosť nervózne a neisto.

„Edward, chcem ťa. O tom nemusíš pochybovať.“ Objala som ho okolo krku a náhlivo pobozkala.

26. kapitola - 28. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek V dobrom aj zlom - 27. kapitola: