Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » V dobrom aj zlom - 28. kapitola

15.01.2012 (17:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 54× • zobrazeno 6001×

Edward:

Bella mi zmizla v kúpeľni. Cítil som, že mám poslednú príležitosť napraviť všetko, čo som za posledné týždne doslovne zbabral. Okamžite ako za sebou zavrela dvere, rozbehol som sa izbou. Odpratal som servírovací stolík na chodbu. Prikrývku postele som zroloval a natriasol vankúše. Zhasol som svetlo a nechal som svietiť len malú lampu pri posteli. Zapol som hudbu a sám som sa skontroloval pred zrkadlom, či je všetko v poriadku. Bol som smiešny, no zároveň to bolo pochopiteľné, že som nervózny. V kúpeľni sa v sprche vypla voda. Vzal som Bellinu tašku a otvoril ju. Chcel som jej podať čisté veci, ktoré si, samozrejme, nevzala.

„Edward, podáš mi...“ Nestihla to dopovedať a strčil som jej do dverí bavlnené nohavičky a tielko. Viac som z nej vážne neplánoval potom dávať dole. Sám som zo seba stiahol košeľu a tričko. Chvíľu som váhal a potom som si stiahol aj nohavice. Sadol som si do postele a chvíľu sa strojil do tej najvhodnejšej polohy. Nechcel som pôsobiť ako nejaký nedočkavý chlapček, aj keď som vlastne bol. Nakoniec som si ľahol do vankúšov s rukou za hlavou a do pol pása som sa prikryl prikrývkou.

Vtedy Bella vstúpila do izby. Zostala stáť vo dverách a uprene sa na mňa pozrela. Jej srdce ako na povel zrýchlilo a dych sa tiež rozbehol splašeným tempom. Ešte stále sa mi takmer celá skrývala za dverami a tak som sa len nevinne usmial.

„Držím ti miesto,“ zažartoval som. Bella pricupitala bosá k posteli. Nadvihol som jej prikrývku a ona ku mne okamžite vkĺzla. Rozpačito sa usmiala. Nechcel som na ňu tlačiť a hlavne v jej stave som nechcel urobiť nič neuvážené.

„Zabudla som,“ šepla Bella a udrela sa do čela, akoby zabudla niečo vážne. Vystrčila nohy spod deky. Nahla sa k taške a vylovila nejaký krém. Nahol som sa jej cez plece.

„Čo je to?“ opýtal som sa perami tesne pri jej uchu. Zachvela sa, keď ju ovial môj dych. Mal som na svoju manželku nacvičené finty, ktoré vždy zabrali. Mal by som sa hanbiť, ale dnes som sa rozhodol vyskúšať všetky triky, aby som svoju manželku dostal tam, kam som chcel.

„Je to na bruško, aby sa pokožka tak nenapínala,“ povedala trocha neisto a otvorila uzáver. Vzal som jej to z rúk a rýchlo som si svoju nádhernú ženu oprel o nahú hruď. Vyhrnul som jej tričko tesne pod prsia a naniesol si na ruky trocha toho dôležitého krému. Začal som ju veľmi opatrne hladiť po brušku a rozotierať bielu mazľavú tekutinu.

Bella bola chvíľu úplne strnulá, no postupne sa uvoľnila. Jemne som krúžil prstami a aj celou dlaňou po jej pokožke. Tvár som si zaboril do jamky na jej krku a do pľúc vdychoval jej omamnú vôňu, ktorá jej tehotenstvom dostala jemnú, korenitú príchuť. Bella sa konečne uvoľnila. Zaklonila hlavu a uvoľnila aj doteraz napäté nohy. Užívala si to a ja som bol spokojný.

Zodvihla ruky za seba, akoby ma chcela pohladiť po vlasoch, a ja som to nehanebne využil. Pretiahol som jej tielko cez hlavu a ona sa tlmene zasmiala. Z bruška som začal skĺzavať aj nižšie a než si to moja láska stihla uvedomiť, hladil som ju rukou v jej nohavičkách. Pery jemne pootvorila a sladko stonala. Trocha sa natočila, aby mi videla do tváre. Pohladila ma po spánku a vtisla mi letmý bozk. Nedalo sa odolať.

Opatrne som ju uložil na bok, tak, aby som v žiadnom prípade nezatlačil na bruško. Jediným pomalým pohybom som jej stiahol nohavičky a doľahol na jej hebké stehno. Bella si nedočkavo zhrýzla spodnú peru. Nežne som ju pohladil a potom nás spojil. Hýbal som sa pomaly a kontroloval každú časť jej tela. Plne som sa sústredil na jej tep a dych. Nedosiahol som jej na pery. Dalo by sa to, ale musel by som sa natlačiť na jej bruško a to som nechcel. Bozkával som ju na rameno, krk a hladil ju všade, kam sa moje ruky dostali. V tejto chvíli mi nešlo o mňa. Chcel som jej dokázať, aká je pre mňa stále príťažlivá a ako po nej túžim. Chcel som, aby sa uvoľnila.

Moja nádherná žena začala v pästiach zvierať prikrývku a dych sa jej nádherne zrýchlil. Stonala stále hlasnejšie, až sa jemne zachvela a ucítil som sťahy jej vrcholu. Spokojne som ju pohladil po chrbte a vysunul sa k nej. Stiahol som na nás prikrývku a oprel som si Bellu o svoju hruď. Nechápavo sa ku mne pretočila. Pozrela mi do očí a nervózne stlačila ruku do päste.

„Edward?“ šepla. Bolo to niečo medzi otázkou a výčitkou. Aspoň to tak znelo. Nechápavo som zodvihol obočie.

„Bella?“ Snažil som sa napodobniť jej tón, ale to vážne nešlo.

„A ty? Nič si z toho nemal,“ povedala sklamane. Zasmial som sa o pritisol svoje čelo k tomu jej.

„Ver mi, že mal,“ šepol som jej, no mohol som si myslieť, že jej to stačiť nebude. Trocha panovačne sa posadila a prehodila nohu cez môj pás. Zodvihol som sa do sedu a pozrel jej hlboko do očí.

„Bella, chcem aby ti bolo dobre a nechcem, aby si sa vyčerpávala. Ľahni si a spi.“ Snažil som sa znieť rozumne.

„Zabudni,“ šepla. Zatlačila mi na hruď rukou a druhú zamierila medzi naše telá. Dosadla si na mňa a začala sa jemne pohojdávať. Chytil som svojho anjela za boky a vysunul som sa do polo sedu, aby som jej mohol čo najviac pomáhať. Objal som ju a opatrne nadvihoval. Nikdy som nezažil nič tak jemné a nežné. Pomalým tempom sme sa knísali.

Bozkával som ju na pery, na ramená. Nebola v tom tá vášeň, čo sme prežívali vždy predtým. Bolo to nežné a jemné milovanie, v ktorom sme si dokazovali jedine lásku a brali pri tom ohľad na to malé v lone mojej ženy. Tá sama predstava ma natoľko vzrušovala, že som naozaj nepotreboval veľa. Zachvel som sa a po sekunde ma dobehla aj moja láska. Ten úsmev, čo sa jej usídlil na perách stál za celý svet. Pevne ma objala.

„Edward, neublíž nám,“ šepla. Nerozumel som tej vete. Nechápal som význam tých slov, ale nechcel som sa pýtať. Zavrela oči a sladko zaspala. Takmer v sekunde pravidelne oddychovala. Pre ňu bolo aj toto pomalé tempo nášho milovania nadľudský výkon.

Uložil som ju na bok a pritisol som sa k nej. Miloval som ju a vždy budem milovať.

Ráno sa do izby dralo otravné slnko. Bella ležala na mojej ruke a ja som ju nechcel zobudiť tým, že ju budem z pod jej tela nasilu vyťahovať. Trocha sa pretočila a lúče sa jej opreli priamo do tváre. Viečka sa jej trocha rozkmitali a otvorila oči. Pozrela sa na mňa a nádherne sa usmiala.

„Mám pocit, že sme tu na dnes uviazli,“ povedala s jemným sarkazmom. Moja pokožka sa už jemne trblietala. Vážne som nepočítal s tým, že práve na dnešok padne ten jediný deň v roku, keď svieti slnko. Pokrčil som ramená.

„Zavolám domov, aby po nás Rose nevyhlásila celoštátne pátranie a dúfam, že mi v mojom väzení budeš robiť spoločnosť.“ Po tejto vete Bella vybuchla do smiechu. Bola nádherná. Znova to bola ona.

Skrývala svoj úsmev do prikrývky a ja som tak veľmi túžil vidieť ju smiať sa. Posledné dni som vídal len slzy. Vyliezol som z postele a zatiahol tesnejšie závesy. Vzal som mobil a vrátil sa do postele. Telefonát som vybavil veľmi rýchlo, lebo sa moja manželka rozhodla svojimi drobnými rukami pre hru na prieskumníka.

Už sme sa dnes nemilovali. Nechcel som ju vyčerpávať a videl som na nej, že jej včerajšok bohato stačil. Obdarúvali sme sa drobunkými bozkami, jemným hladením a šepkaním si zamilovaných nezmyslov. Krajší deň som v celej svojej existencii nezažil. Deň, keď sme sa vzali, deň keď sme sa spolu prvýkrát milovali, tie dni boli úžasné, ale na dnešok nemali. Boli sme tu len my dvaja. Nebola medzi nami túžba a náruživosť, ale niečo iné. Ťažko to vysvetliť. V tejto chvíli som ja žil pre ňu a ona pre mňa. Vnímal som to tak a cítil som, že aj ona. Napriek všetkému mi jej oči pripadali trocha smutné. Túto myšlienku som však rýchlo zahnal.

„Už si konečne hladná?“ opýtal som sa jej po obede. Nechcela nič jesť a vedel som, že je zbytočné ju nútiť.

„Dala by som si vajíčka,“ šepla. Zavolal som hotelovú službu. V reštaurácii sa dosť podivili, keď som o tretej objednával praženicu z piatich vajec, bez žĺtkov, k tomu cereálne pečivo a dvojitú dávku horčice. Tak jej to totiž momentálne chutilo najviac. Chlapík si nechal objednávku zopakovať trikrát a tak som do tretice dodal len to, že moja žena je tehotná. Okamžite pochopil.

Slnko už dávno zakryli mraky, no nám sa domov nechcelo. Len pre istotu som to spomenul. Bella sa dnes neobťažovala ani veľmi rozprávať. Stále len krčila nos a bolo to jasné. Dnešok bol len náš.

Bolo už šesť, keď zazvonil telefón. Pozrel som na display a tentokrát som nakrčil nos ja. Bella sa rozosmiala. Vzala mobil a zodvihla.

„Ahoj, Rose.“ Zaškerila sa na mňa a ja som robil patričné opičky. Bláznil som sa.

„Kedy sa vrátite?“ opýtala sa moja sestra nedočkavo. Práve som dusil vankúš a Bella sa až drhla od smiechu. „Takže sa dobre bavíte? Tak to nebudem rušiť. Dúfam, že dnes prídete. Mala by si byť pod dozorom lekára,“ povedala jedovato.

„Áno, Rose. Dnes určite prídeme,“ povedala Bella a zložila. Ja som zas nakrčil nos a slabšie zavrčal.

„Nezostaneme tu?“ opýtal som sa a poťahoval pri tom nosom. Bella ma rýchlo pohladila po líci a vtisla mi dlhokánsky bozk.

„Nie. Idem sa obliecť a pôjdeme. Dobre?“ Mrkla na mňa a zmizla v kúpeľni. Povzdychol som si a konečne sa obliekol. Ešte aj Bellin obed som prijímal len v hotelovom župane. Myšlienky toho chlapíka boli dosť zaujímavé. Zbalil som veci a sadol si na posteľ. Čakal som, kedy si moja manželka vypýta spodnú bielizeň a šaty.

„Edward!“ ozval sa hysterický výkrik z kúpeľne.

27. kapitola - 29. kapitola + Epilóg

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek V dobrom aj zlom - 28. kapitola: