Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » V dobrom aj zlom - 7. kapitola

05.11.2011 (08:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 49× • zobrazeno 5207×

7. kapitola

Bella:

Prebudila som sa vo svojej posteli. Tašku som mala zloženú pri skrini a na sebe šaty od včera. Prešla som bosá po chodbe a zbehla dolu schodmi do kuchyne. Myslela som, že je to Charlie, no v kuchyni pobiehal Jacob. Vyvalila som oči. Otočil sa a žiarivo sa usmial.

„Ahoj, princezná. Urobil som ti raňajky. Včera si skoro nič nejedla a dieťatko potrebuje byť silné. Keď bude po mne, tak raz zje aj teba.“ Jacob sa nad svojou poznámkou zasmial a ďalej miešal vajíčka.

„Ty si tu zostal?“ opýtala som sa prekvapene.

„Uložil som ťa do postele a potom sa vrátil Charlie. Pozerali sme telku a zaspal som na gauči. Nechal ma tu. Ráno som mu urobil raňajky a sľúbil mu, že na teba dozriem.“ Zrazu to bol ten starý Jacob a ja som len nechápavo krútila hlavou.

„Idem sa prezliecť,“ šepla som.

„O päť minút sú raňajky na stole, tak sa ponáhľaj,“ povedal ponad rameno a horlivo miešal. Až hore do svojej izby som počula, ako si spokojne píska. Obliekla som si pohodlné domáce oblečenie a zišla dole. Na stole ma čakal tanier plný vajec. Bola to porcia pre troch. Vyvalila som oči, ale ticho som si sadla za stôl a začala jesť. Musím uznať, že mi to nesmierne chutilo a bola som aj neskutočne hladná, ale nedokázala som normálne jesť.

Jacob sa na mňa díval a jemne sa mu dvíhali kútiky. Pôsobil spokojne.

„Čo je?“ opýtala som sa podráždene.

„Babreš sa v tom ako malá.“ Prudko sa postavil a podal mi čaj v obrovskom pohári. Musela som hrnček chytiť oboma rukami a samozrejme som sa aj trocha obliala. Jacob sa začal smiať a podal mi obrúsok.

„Nesmej sa!“ prskla som.

„Bella, pokoj. Si hrozne podráždená. Čo dnes plánuješ robiť?“ opýtal sa uvoľnene.

„Dnes som mala byť v nemocnici na detskom. Pomáham tam každú stredu ako dobrovoľník, len neviem, či ma tam bude chcieť Carlisle vidieť,“ šepla som.

„Mala by si tam ísť. Potrebuješ si vyplniť čas.“ Pretočila som oči, lebo som nemala chuť prijímať od Jacoba žiadne rady.

Jacoba sa mi podarilo zbaviť až po hodine a aj to som mu musela sľúbiť, že keď sa vrátim z nemocnice, tak mu zavolám a pozhovárame sa. Pekne som sa obliekla a vybrala sa na detské oddelenie. Trocha som sa pri detičkách odreagovala. Čítala som rozprávky a hrala divadlo s maňuškami. Úplne som zabudla na starosti a uvoľnila sa. Bolo už dosť hodín, a tak som sa šla odpísať. Prechádzala som okolo Carlisleovej ambulancie. Nedalo mi to a jemne som zaklopala. Okamžite otvoril.

„Ahoj, Bella. Poď ďalej,“ povedal profesionálne.

„Ahoj, bola som na detskom a...“

„Nemala by si tam chodiť. Detské bacily sú odolnejšie a ak ochorieš, nie je dobré, aby si vo svojom stave brala antibiotiká,“ povedal rýchlo. Musím priznať, že ma to ani nenapadlo.

„Dobre. Aj tak som si chcela nájsť inú prácu. Takú, za ktorú sa platí. Myslela som, že sa spýtam na recepcii,“ šepla som. Carlisle sa zatváril prekvapene.

„Načo prácu? Nemala by si pracovať, si tehotná,“ povedal nechápavo. Pousmiala som sa. Na to, akoby pochopil. „Ak budeš potrebovať peniaze, stačí povedať,“ šepol.

„Ja viem, ale nechcem to.“ Odmlčala som sa. „Edward sa neozval?“ opýtala som sa pridusene. Carlisle záporne pokrútil hlavou. Povzdychla som si.

„A ty? Čo budeš robiť? Myslím s dieťaťom a tým všetkým.“ Carlisle ani nedýchal.

„Potrebujem sa s Edwardom porozprávať, keď si to nechá rozležať v hlave. Ak by sa ozval, povedz mu, že ho žiadam, aby mi aspoň zavolal,“ pošepla som. S Carlisleom sme sa ešte dohodli na kontrole na ultrazvuku a šla som domov.

Cítila som sa ako rozbitá váza. Nohy som za sebou doslova vliekla. Ako veľmi sa mi teraz žiadala Edwardova starostlivosť. Môj manžel by ma po náročnom dni vzal do náručia a nedovolil by mi vykonať ani pohyb na viac. Uložil by ma do postele a ako ho poznám, opatrne by ma vyzliekol a prikryl dekou. On by bol schopný ma aj kŕmiť. Namiesto toho som mala len vidinu ďalších povinností. Charlie príde z práce hladný ako vlk a ja potrebujem ešte navariť, oprať a tisíc ďalších vecí.

Vystúpila som z auta a zalapala po dychu. Jacob sedel na schodoch pred dverami a v rukách žmolil kvety a obrovské papierové vrecko. Chcela som už spustiť krik, aby vypadol, no než som stihla čokoľvek povedať, vzal mi z rúk ťažkú kabelku.

„Kúpil som nám večeru a toto je pre teba.“ Strčil mi do ruky kytičku lúčnych kvetín a zdvihol vrecko s jedlom z reštaurácie do vzduchu. Predstava, že nemusím variť ma vlastne potešila, a tak som ho zavolala dnu. Sadla som si za stôl a on sa o všetko postaral. Najedla som sa a chcelo sa mi ešte viac spať. Vlastne sme veľmi nehovorili. Porciu pre Charlieho dal do chladničky a sadol si späť za stôl.

„Jacob, chcela by som si ísť ľahnúť,“ šepla som.

„Iste. Mala si náročný deň. Vlastne som len chcel vedieť, kedy pôjdeš na kontrolu s...“ Zadíval sa na moje brucho, ktoré vďaka veľkej porcii cestovín trocha trčalo. Konečne som sa najedla bez toho, aby mi bolo zle. Rýchlo som si sadla tak, aby som pôsobila štíhlo a rozpačito sa zakryla rukami. Ešte na mne nebolo nič vidieť a jeho pohľad mi prišiel dosť nevhodný. Pochopila som, čo sa chcel opýtať.

„Dnes som hovorila s Carlisleom. Na ultrazvuk pôjdem na ďalší týždeň,“ povedala som akoby nič, ale stále som mala pocit, že ho do toho nič nie je.

„Chcem tam ísť s tebou,“ povedal rozhodne a mňa to trocha pobúrilo.

„Jacob, ja ťa tam ale nechcem. Som vydatá žena a neprajem si to.“ Snažila som sa znieť rozhodne.

„Bella, si síce vydatá žena, ale aj toto by si mala zvážiť. Edward ťa opustil alebo sa mýlim?“ Jeho slová boleli, ale bola to pravda. Sucho som prehltla.

„Neopustil, len si potrebuje trocha utriediť myšlienky. Musí sa zmieriť s tým, že som ho podviedla, ale milujeme sa a prekonáme všetko.“ Nikdy som nevedela klamať a ani toto neznelo presvedčivo. Vlastne mi bolo do plaču.

„Bella, nevera sa odpustiť dá, pokiaľ je bez následkov, ale ty čakáš moje dieťa. Aj ja mám právo sa k tomu vyjadrovať. V tvojom tele som ja zasial semeno, ktoré sa prijalo. Nemôžeš predsa tvrdiť, že som ti ľahostajný. Chápem, že si v ťažkej situácii, ale sama si ju ešte sťažuješ. Ja si ťa vezmem a budem sa starať o teba aj o dieťa. Ja to naozaj chcem.“ Jacob hovoril pokojne a mala som pocit, že aj s patričnou úctou. Vždy som bola zástancom myšlienky, že dieťa je plodom dvoch ľudí a majú obaja rovnaké právo sa vyjadrovať k všetkému, čo sa týka dieťaťa, ale to som nerátala s takouto situáciou. Zrazu som mala pocit, že je to len moje telo a moja vec. Samú ma moja zmena názoru prekvapila.

„Ja som vydatá žena a nemienim sa rozvádzať,“ povedala som so slzami na krajíčku.

„Pokiaľ to za teba nevyrieši Edward. Myslíš, že prehryzne fakt, že porodíš moje dieťa?“

„Tak ho neporodím,“ štekla som bez rozmyslu. Jacob buchol po stole a vyskočil na nohy. Podskočila som ľaknutím.

„Toto už nikdy nepovedz. Ty nie si vrah. Prestaň sa už upínať na tú pijavicu a skús pochopiť, že toto by neprehryzol žiaden muž. Nemáš na výber. Ak Edward nepožiada o rozvod, tak to nebude preto, že vám dáva šancu, ale preto, že je slaboch!“ Jacob zúril. Mala som chuť vyhodiť ho a nadávať mu, ale mal vlastne pravdu. Určite mal pravdu v tom, že Edward by o rozvod nepožiadal. Bol by schopný sa o mňa starať do mojej smrti. Chcem však takúto obeť od muža, ktorého som sklamala? Sklopila som pohľad.

„Jacob, ja neviem, čo odo mňa vlastne chceš,“ šepla som s plačom. Jacob sa razom upokojil a kľakol si na zem, k mojim nohám.

„Chcem, aby si začala triezvo uvažovať. Prestaň plakať nad rozliatym mliekom.“ Chytil ma pod bradu a donútil ma tak pozrieť mu do očí. Boli teplé a oddané.

„Daj nám šancu. Nezavrhuj každý môj pokus. Pôjdem s tebou na ten ultrazvuk a uvidíme. Dovoľ mi presvedčiť ťa, že som bol pre teba vždy ten jediný pravý.“ Hľadela som mu do očí. Bola som unavená a chcela som už mať pokoj. Chcela som spať a aspoň na chvíľu nevnímať nič dookola. Prikývla som. To Jacobovi stačilo na to, aby ma pobozkal na líce a odišiel.

Na posteli som sa ešte dosť dlho prehadzovala. Bola som unavená ale zaspať sa mi nedarilo. Začala som dokonca uvažovať nad slovami Jacoba. Nemôžem byť taký pokrytec, aby som držala Edwarda v manželstve, o ktoré už nebude mať záujem. Chcem to ale počuť od neho. Ak mi povie, že nie je šanca, aby sme žili zasa spolu, tak podám návrh na rozvod a dám mu slobodu. Zaslúži si lepšiu ženu, než som ja.

Rose stála pred ambulanciou a mne sa takmer zastavil dych. Prišla som až k nej a pokúsila sa o úsmev.

„Čo tu robíš?“ opýtala som sa prekvapene. Rose sa len usmiala.

„Azda ťa nenechám ísť na kontrolu samú a vôbec, neukázala si sa tak dlho a ani nezavoláš. To od teba nie je pekné,“ povedala uvoľnene. Zrazu jej úsmev z tváre zmizol. Nemusela som sa otočiť, aby som pochopila, že zbadala alebo zacítila Jacoba.

„To si strieľaš?“ prskla. Jacob prišiel až k nám.

„Čo tu robí táto?“ zasyčal.

„Obaja prestaňte!“ Otočila som sa k Rose. „Vážim si, že si prišla, ale mala si zavolať, že chceš prísť.“ Rose vyvalila oči.

„Bella, ty si s tým psom? To si už Edwarda odpísala? Akurát včera volal a...“

„A čo? Odišiel od nej a teraz sa máme zložiť, že zavolal?“ vypenil Jacob.

„Sklapni, ty pes!“ zavrčala Rose a ja som už vedela, že sa schyľuje k búrke. Našťastie sa otvorili dvere na ambulancii a vyšiel Carlisle. Prísne sa pozrel na Rose a tá hneď sklapla.

„Ahoj, Bella,“ povedal a jemne sa usmial. „Vitaj, Jacob,“ povedal o poznanie chladnejšie, ale na moje prekvapenie natiahol k Jacobovi ruku a on urobil rovnaké gesto. Takmer som šokom nevydržala na nohách. Rose si bez slova sadla pred ambulanciu a my sme vošli.

„Jacob trval na tom, že príde so mnou,“ povedala som svojmu svokrovi na vysvetlenie, ale on pôsobil neskutočne profesionálne. Kládol mi otázky o tom, ako sa cítim, či mi nič nechýba. Stále to však bolo v rovine lekár a pacient. Potom mi vzal krv. Jacob napäto sledoval každý Carlisleov pohyb, ale ten detailne opisoval každý úkon, ktorý vykonával a medicínsky to zdvôvodňoval. Potom som sa položila na stôl a vyhrnula si tričko. Carlisle mi nastriekal na brucho gél a priložil sondu.

„Je trocha studená. Skús sa uvoľniť,“ povedal milo. Šlo to ťažko, ale pokúsila som sa. Jazdil sondou hore a dole a nespúšťal pohľad z obrazovky.

„Malo by byť zreteľne vidieť akciu srdiečka, ale nevidím nič.“ Tie slová ma vyviedli z miery. Preľakla som sa. Carlisle sa na mňa hneď pozrel s chlácholivým úsmevom.

„Nemusíš panikáriť. Som vlastne rád, že si prišla s Jacobom. O jeho druhu toho veľa neviem a je možné, že tehotenstvo prebieha inak, keď je otcom menič.“ Pozrel na Jacoba. „Ako je to s vašimi ženami? Prebieha tehotenstvo normálne alebo...“

„Pokiaľ viem, tak je celkom normálne, aj keď je pravda, že deti sa rodia dosť veľké, ale nie v nemocniciach,“ povedal Jacob a zaujato sledoval monitor. Carlisle mi dal niekoľko obrúskov a ja som sa začala utierať.

„Potreboval by som vzorku tvojej krvi, Jacob,“ šepol Carlisle, keď si umýval ruky. Jacob na chvíľu totálne stuhol.

„Musí to byť?“ opýtal sa, no Carlisle neodpovedal, len sa na neho pozrel s pozdvihnutým obočím. Jacob si okamžite sadol a vyhrnul rukáv. Pokiaľ berú krv mne, tak mi to nevadí, ale ak iným, je mi na odpadnutie.

„Počkám vonku,“ pípla som vystrašene.

„Dobre, Bella. Keď budú výsledky, zavolám ti a na ďalší ultrazvuk príď o týždeň.“ Usmial sa a ja som vyšla z dverí. Rose sedela na lavičke. Sadla som si k nej. Nevedela som ako začať rozhovor. Pozrela na mňa.

„Nevláč sa s tým psom,“ povedala po chvíli.

„Rose, je otcom môjho dieťaťa. Nárokuje si to a ja neviem, čo mám robiť,“ odpovedala som jej pokojným tónom.

„Čo nevieš? Zbaľ si veci a vráť sa domov. Budeš v pohodlí a postaráme sa o teba a dieťa. Čo vám môže dať ten sopliak? Edward sa umúdri a príde domov. Bude to rýchlejšie, keď zistí, že si doma.“ Chytila ma za ruku.

„Ty ma tam možno chceš, ale čo ostatní?“

„Emmettovi chýbaš. Esme sama hovorila, že by si mala byť u nás a aj Carlisle si to myslí.“ Ruku mi jemne stlačila. Malo to byť asi povzbudivé gesto.

„A čo Alice a Jasper? Aj oni to chcú? A Edward?“ Rose na mňa nahnevane ohrnula peru.

„Jasper proti tebe nič nemá a Alice, s ňou to vybavím. Chýbaš jej, ale vzala si do hlavy hlúposti. Ak to urovnám s Alice, prídeš?“ Oči jej zažiarili. Bola to pre mňa viac než lákavá ponuka. Alice mi po Edwardovi chýbala najviac.

„V každom prípade vás budem navštevovať,“ šepla som. Rose sa usmiala.

6. kapitola – 8. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek V dobrom aj zlom - 7. kapitola: