Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » V dobrom aj zlom - 9. kapitola

11.11.2011 (20:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 47× • zobrazeno 4869×

Bella:

Ležala som na čistej, bielej posteli. Lekár akurát odišiel. Hľadela som do stropu a z očí mi tiekli slzy. Objímala som si brucho a vzlykala. Celé telo ma bolelo a najviac ma to bolelo zospodu. Triasla som sa a pripadala som si hrozne sama. Na dvere niekto jemne zaklopal a vošiel. Ani som sa tým smerom nepozrela. Opatrne prešiel k posteli a chytil ma za ruku.

„Zlatko, ako sa cítiš?“ opýtal sa ma Carlisle milo a ja som jeho tvár cez slzy ani nevidela.

„Bolí to,“ šepla som.

„Sestra ti o chvíľu donesie niečo od bolesti a antibiotiká.“ Chytil ma za ruku.

„Nechcem nič. Môže to dieťatku uškodiť,“ šepla som.

„Neboj sa. Tieto lieky neprechádzajú placentou. Doktor Herb urobil dobrú prácu. Spevnil ti krček maternice. Niekedy sa to ženám stáva. Musím ťa ale upozorniť, že najskôr budeš zbytok tehotenstva buď v nemocnici alebo doma ležať.“ Pozrela som Carlisleovi do očí. Ako prvé ma napadlo, že doma by mi nemal ani kto podať vodu, keď je Charlie v práci a zostať v nemocnici bude nekresťansky drahé. Nechcela som zas niekoho žiadať o peniaze. To, čo sa stalo, bolo dobré len na jednu vec. Ujasnila som si, čo bude s dieťaťom. Keď som si myslela, že o neho prichádzam, bolo mi akoby chceli vylúpnuť moju súčasť a ten pocit už nechcem zažiť.

„Zostanem v nemocnici pokiaľ to bude nevyhnutné a potom pôjdem...“ Nevedela som dokončiť vetu.

„Pôjdeš domov. My už na teba dáme pozor,“ povedala Alice od dverí a mne podskočilo srdce.

„Alice,“ vydýchla som. Prešla ku mne. Carlisle sa pousmial.

„Idem upokojiť tvojho otca a vy dve sa porozprávajte.“ Carlisle odišiel a Alice sa postavila ku mne.

„Odpusť mi, Bella. Ty si potrebovala pomoc a ja som ťa odbila,“ šepla. Vtedy mi došlo, že si myslí, že som Edwardovi volala preto, že krvácam. Vedela som, že by som mala povedať pravdu, ale nedokázala som to.

„Všetko je v poriadku. Charlie to zvládol na jednotku,“ šepla som a usmiala som sa. Mať Alice blízko pri sebe bolo ako analgetikum. Zrazu ma nič nebolelo.

„Cítim sa hrozne.“ Pohladila ma po ruke a ja som ju chytila za končeky prstov.

„Alice, hrozne ma to mrzí. Ja som nechcela nikomu ublížiť. Ak by sa to dalo vrátiť späť, tak neváham. Milujem Edwarda a viem, že mi to neodpustí a ty najskôr tiež nie. Urobila som chybu.“ Sklopila som zrak. Alice sa na mňa dívala.

„A čo ten pes?“ opýtala sa trocha tvrdšie, než som od nej čakala.

„Jacob sa o dieťa hlási.“ Viac som nemusela hovoriť. Vedela, o čom hovorím. Sadla si ku mne a asi pol hodinu sme sa rozprávali o hlúpostiach. Potom ju sestra doslova vyhodila, ale sľúbila, že ešte príde a to mi stačilo.

Na druhý deň ráno prišiel Jacob. Nebola som nadšená. Personál si myslel, že je Edward v zahraničí a, samozrejme, nikto nemal ani tušenie, že by dieťa nemalo byť jeho. Nechcela som zbytočne vyvolávať roztržky. Jacob bol dosť nahnevaný, že som mu hneď nevolala, ale vlastne sa o mňa a malé len bál. Sedel pri mne pokiaľ ho sestra neposlala preč. Večer ho na pár minút vystriedala Alice.

Ďalší deň prišiel Charlie. Rozprávali sme sa. Lekár mi povedal, že ma na ďalší deň pustia. Alice sa rozhodla, že pôjdem k nim. Vlastne som sa aj celkom tešila. Môj otec to považoval za rozumné riešenie, že na mňa bude dohliadať lekár. Bola som už prezlečená a čakala som na Alice. Dvere sa otvorili a vošiel Jacob. Pôsobil dosť rozhodne a sebaisto. Chytil ma za ruku.

„Bella, vážne si dúfam nemyslíš, že ťa pustím do toho domu? Je to moje dieťa. Nedovolím to. Buď budeš doma, alebo ideš so mnou do rezervácie. Vyber si,“ prskol.

„Žartuješ, však?“ povedala som nechápavo. Jacob mi pripadal ako z inej planéty.

„Nie, nežartujem! Dieťa je moje a rozhodla si sa, že si ho necháš, ak som to správne pochopil. Mám na neho nárok. Ak nechceš, aby som tu urobil výstup, tak ideš so mnou,“ povedal nekompromisne a než som sa stihla spamätať, tlačil ma na vozíku von z dverí. Nechcela som robiť divadlo. Keď som nastupovala do auta, prirútila sa Alice.

„Bella, kam ideš?“ Nechápavo sa na mňa dívala.

„Ide so mnou. Už sa vy pijavice prestaňte do všetkého miešať. To dieťa je moje a mám na neho nárok. Nedopustím, aby bola u vás. Ja sa o ňu postarám. Je to jasné!“ Jacob na Alice doslova vrčal a ona sa nedala.

„Ako sa chceš o ňu postarať? Je to rizikové tehotenstvo, ak ti to do tej hlúpej hlavy nedošlo. Potrebuje opateru a lekára,“ prskala Alice jedovato. Mne bolo do plaču. Než som sa stihla spamätať, Jasper obehol auto a chcel ma vybrať, no Jacob mu skočil do cesty. Celý sa chvel a vyzeralo to tak, že má krôčik k vybuchnutiu. Alice Jaspera rázne okríkla.

„Odstúp od neho! Je na rozsypanie. Nauč sa ovládať, ty čokel. Ak jej ublížiš, zabijem ťa,“ povedala rázne. Jacob nahnevane nastúpil. Alice mi ešte rukou naznačila, že mi zavolá. Myslela som, že ma Jacob zavezie domov, no on to stočil do rezervácie.

„Kam ideme?“ vypískla som.

„Ja sa o teba a dieťa postarám. Nemusíš sa báť. Autá na opravu aj tak vozia ku mne domov a čokoľvek budeš potrebovať, len zavoláš a hneď ti to donesiem. Charliemu zavoláš, že zostávaš v rezervácii,“ hovoril akoby sám pre seba.

„Mňa sa neopýtaš, čo chcem ja? Som v neustálom strese. Vôbec sa nedivím, že sa stalo, čo sa stalo. Už ani neviem čia som. Ja už nevládzem.“ Zložila som tvár do dlaní. Po pár minútach cesty zastavil. Bez jediného slova ma vytiahol z auta a v náručí ma odniesol do izby na poschodí. Položil ma na posteľ a odišiel. Cítila som sa ako väzeň. Bola som unavená a chcelo sa mi jediné, a to spať.

Na moje prekvapenie mi Charlie večer priniesol veci a chválil moje rozhodnutie. Čerstvý vzduch mi vraj urobí dobre a ten pokoj v rezervácii je na nezaplatenie. Nevedela som, čo povedať. Na žiadnom brehu som sa necítila doma. Bolo to ťažké. Nevedela som, čo pre mňa bude dobré. Srdce revalo Edward, ale rozum sa začal prikláňať k Jacobovi. Edward by sa cez to dieťa nikdy nepreniesol a čo by som to bola za človeka, ak by som to od neho žiadala. Neprišiel za mnou, ani keď mu určite povedali, že som takmer potratila. Jacob ma miluje a bude milovať aj dieťa. Na mne nezáleží. Ja som spravila chybu, za ktorú budem platiť navždy. Čo iné som čakala. Mala by som byť vlastne rada, že má Jacob o mňa a dieťa záujem. Rezignovane som Charliemu prikyvovala na tie bludy o čerstvom vzduchu a ani som nevedela, čo mu Jacob navykladal.

Večer som sa uložila do postele. Jacob zaklopal a vošiel do izby s podnosom. Mal tam čaj a puding. Bolo zvláštne, ako sa mi trafil do chute. Po pohári som takmer skočila. S chuťou som zjedla jeden a Jacob mi ochotne šiel po ďalší. Sadol si do tureckého sedu na kraj postele a usmieval sa. Keď som sa na neho pozrela, mal na tvári pobavený úškľabok. Nahol sa ku mne a otrel mi kúsok pudingu prstom, ktorý si potom labužnícky strčil do úst.

„Si sladká.“ Zasmial sa. Trocha som sa zahanbila.

„Bella, ja viem, že na teba možno pôsobím ako blázon, ale ty si tak hrozne nerozhodná a ovplyvniteľná. Pripadá mi to, akoby si u tých pijavíc stratila vlastný úsudok. Ja som pre teba ten pravý, Bella. Vieme to obaja. To dieťa miluješ. Vidím to na tebe a on by ti dieťa nedal.“ Pohladil ma po ruke. Uprene som na neho hľadela.

„Čo odo mňa vlastne chceš?“ opýtala som sa. Jacob vyskočil na nohy a podišiel k stolíku. Niečo vybral a vrátil sa k posteli.

„Vezmi si ma,“ šepol a podal mi škatuľku. Nevzala som ju.

„Jacob, ja som vydatá.“ Krútila som hlavou.

„Podaj žiadosť o rozvod. Ak to neurobíš ty, tak to onedlho urobí on. To mi môžeš veriť. Neodpustí ti to. Nezaujímaš ho,“ povedal Jacob a ja som zalapala po vzduchu. Mal vlastne pravdu. Ak by mi chcel odpustiť, už by bol späť. Rezolútne som odmietla, no keď Jacob odišiel, premýšľala som. Všetkým dookola ubližujem. Počkám a keď sa budem cítiť lepšie, odídem. Pôjdem napríklad za matkou. Možno ma tam čaká niečo lepšie a ak to Jacob myslí naozaj vážne, bude mať šancu ma o tom presvedčiť. Aj Edward by mal dostať slobodu. Nemal by trpieť pre moju hlúposť a preto, že som od rozkoše nevedela, čo so sebou. Mala som všetko a mávnutím prsta som to odhodila. Mal by ma odhodiť rovnako.

8. kapitola – 10. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek V dobrom aj zlom - 9. kapitola: