Jedenástka je pekné číslo. v tomto prípade je to posledný dielik tejto poviedky. Nebola príliš vydarená, skôr prekombinovaná, ale čo už. Prečítajte zhodnoťte. Možno vám to príde odveci, ale takto som to plánovala ukončiť a každý nech si vyvodí záver aký chce:)
26.09.2009 (16:00) • Jarusinka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1991×
**********
Pozrime sa bližšie...aké tajomstvo sa skrýva za múrmi tohto honosného domu? Ešte včera sa tam zabávala partia mladých ľudí. Alkohol, drogy, sex.... Ich pravidelná víkendová či prázdninová rutina, vždy bez rodičov...
Začínalo sa stmievať a po veľkom dome zbesilo pobiehalo drobné tmavovlasé dievča. Vošla do obývačky, podišla k barovému pultu a začala odtiaľ na stôl vyťahovať jednu fľašku za druhou. Jim Beam, Tequilla, Vodka, Fernet, Absinth...
Všetko rad za rodom naukladal na stôl. Podchvíľou upila z jednej fľaše, potom z druhej. Odrazu pocítila ako jej pod tričkom začala blúdiť čiasi ruka. Obzrela sa ponad plece a cítila ako ju na krku bozkáva vysoký blonďák. Pomaly jej cez hlavu prevliekol tričko a jemne ju položil na gauč. Ona sa mu bez výhrad poddala a začala mu rozopínať opasok na nohaviciach. Usmial sa a znova ju pobozkal.
Po hodine si ešte stále spolu hoveli na sedačke prikrytí tenkou dekou. Začínalo sa stmievať a oni museli ísť všetko pripraviť, kým dorazia ostatní.
„ Mne sa ešte nechce...“ šomral blonďák ale pred len sa začal vymotávať z deky a obliekať sa.
„ Kuš Jazz! Nenecháš ma predsa na to samu?! Mimochodom čo tí dvaja? Stále v bezvedomí???“ zachichotala sa. Zaspomínala na včerajšiu párty...
„ Teda, keď začali piť, to by som ešte zniesla...aj to že ovracali môj obľúbený koberec na chodbe. Ale keď sa zavreli v spálni, to už sa vážne nedalo vydržať. Myslela som, že si zájdem do obchodu po štuple do uší.“ Znova sa zasmiala a teraz sa smial už aj blonďák ale zrazu zvážnel.
„ Alice, nemyslíš, že by sme mali zavolať nejakého doktora? Stále sa neprebrali a keď som sa bol na nich pozrieť, mali veľmi zvláštne výrazy...“ dodal ale keď videl ako si dievča pridŕža ruku pri tvári, aby nevybuchla smiechom. Horko ťažko zo seba dostala: „ Ty-ty-ty...asi by si už-už nemal toľko piť a-a-a húliť tú-tú-tú-tú trávu!“ a začala sa neovládateľne smiať. Jej zvonivý smiech sa rozliehal celým prízemím priestranného domu.
Ale pristúpme bližšie, vyjdime hore schodmi. Presne trinásť schodov nás delí od tohto poznania. Pomaly a potichu nazrime do chodby. Pozrime sa aké tajomstvá sa skrývajú za zavretými dvermi...
Nazrime do prvých dverí... Tu to ešte po včerajšku upratať nikto nestihol a ani upratovať nechcel. Veď načo? Dnes sa to všetko znova bude opakovať...
Druhú dvere...kúpeľňa.
Tretie dvere...nakuknime dnu...
Na posteli ležali v bezvedomí dve bezvládne telá. Chlapec nemal viac ako sedemnásť rovnako ako dievča vedľa neho...
Zrazu sa ale zo schodov začne ozývať hluk tlmený kobercom natiahnutým cez celá schodisko.
Tmavovláska tiež nakukla do izby a hneď za pätami jej bol blonďák. Trochu kolísavou chôdzou prišla k posteli- alkohol už robil svoje- a zatriasla za plece spiacu dievčinu.
„ Issi!!! Issi, spíš???“ zahulákala jej do ucha a začala sa rehotať.
Dievča pomaly otvorilo čokoládové oči a dezorientovane sa rozhliadlo po izbe. Pohľad jej spočinul na chlapcovi vedľa nej, ktorý tiež zažmurkal a roztvoril dokorán sýtozelené oči. Zmätene na seba pozreli, potom pozreli na rehotajúce sa dievča, ktoré sa už takmer od smiechu váľalo na zemi, až napokon zbadali ďalšieho chlapca postávať vo dverách.
Issi sa spamätala prvá a rýchlo si na seba pritiahla prikrývku. Ešte nedávno by sa pri takejto situácii bola červenala, ale už dávno nebola tou Issabellou, za ktorú ju mnohí považovali. Našla si nového priateľa, nových kamarátov, nové záľuby...Večierky, párty a večierky...
Zrazu jej ale ruka, rovnako ako chlapcovi s hrdzavými vlasmi vedľa nej, vystrelila k hrudníku.
Skúsite hádať, čo jej viselo na krku???
Chlapec mal rovnaký prívesok ako ona, ibaže v tvare iného písmena...
Nepamätali si, odkiaľ k nim prišli, pamätali si len svoj hrozný a zároveň rozprávkový sen...najzaujímavejšie bolo, že obaja snívali o tom istom...
Zdesene pozreli jeden druhému do očí...
Náhoda??? Osud???
_________________________________________________________________________________
Tento koniec je tu len a len vďaka Ree,,, nechcela som stratiť čitateľku tak som sa k tomu dokopala xD aspoň to už nebude ležať " na sklade" .....posledný diel...ako som spomínala v perexe,,,,nič moc...s touto poviedkou niesom spokojná a som rada, že už som ju ukončila a môžem sa naplno venovať inej a premýšľať nad novým nápadom:)
Ďakujem tým, ktorí si to prečítali celé a nechali tu aspoň nejaký krátky komentár:)
Autor: Jarusinka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek V okovách moci 11:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!