Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vampire Agent - 1. kapitola

02.08.2010 (18:30) • LucyCullenBlack • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1305×

Vampire Agent - 1. kapitola

Odhalenie

Pomaly som otvorila oči a uvidela ten starý známy strop. S Lucasom bývam už deväť rokov. Nie je trochu smiešne, že 20-ročná žena býva ešte stále so svojim adoptívnym otcom?

Vzala som si moje obľúbené tmavomodré rifle a bielu košielku. K tomu som si dala biele balerínky, aby ladili s košielkou a vlasy som si vypla do chvosta. Ofinu som si začesala na bok a naniesla jemný make-up. Na krk som si zavesila odznak a pustila ho pod košielku. (Ľudia totižto nemajú tušenie, že VD vôbec existuje. Vlastne, nevedia ani to, že existujú upíri, preto nemôžu vidieť odznak, na ktorom je napísané Vampire Department.)

Pomaly som zišla dolu schodmi. Lucasov dom je jednoducho úžasný a vlastne sa ani nedivím. Keď ste agentom, rozhodne nie ste na mizine. Jeho dom je na kľudnej mierumilovnej ulici Californie. Krásne domy, rýchle autá a ich majitelia? Herci, speváci, modelky... A myslím, že tu býva aj jedna porno hviezda.

Keď som konečne zliezla zo schodov, zamierila som do kuchyne. To škvŕkanie v bruchu je jednoducho neznesiteľné.

„Dobré ránko, dcérka!" pozdravil ma Lucas. Nevadí mi, keď ma tak oslovuje. Ja som ako jeho dcéra a on je ako môj otec.

„Dobré!" odzdravila som a posadila sa za stôl aj s miskou cereálií a novinami. Preskočila som inzeráty na ojazdené autá a staré grily. Rovno som zaletela k prenájemu bytov. Bol tu jeden celkom slušný a tak som ho zakrúžkovala červenou centrofixkov.

,„Prečo pozeráš prenájmy? U mňa môžeš zostať koľko len chceš," uistil ma Lucas s úsmevom.

„Ja viem a cením si toho. Ale Lucas, mám dvadsať rokov! Mala by som vypadnúť," odvetila som a tiež pridala jeden úsmev.

Zamyslene sa na mňa pozrel. Po chvíli pokrútil hlavou a povedal: „Celý otec. Ty pomáhaš, ale tebe nemôže pomôcť nikto. Prečo ma to vôbec prekvapuje?"

Jemne som sa nad tým pousmiala a nakoniec som vyhlásila: „Dobre, dosť moralizovania. Je čas ísť do práce!"

„Kedy si tak dospela?" spýtal sa ma so záujmom.

„Myslím, že keď si ma po prvýkrát zobral na strelnicu," odpovedala som mu a obaja sme sa zasmiali. Vtedy som mala pätnásť. Zlaté časy...

Vyšli sme z domu a skontrolovali okolie. Nie, nebojte sa. Nebehali sme pomedzi domy so zbraňami v ruke. Susedia by si pomysleli, že sme buď nenormálni, alebo malé deti. Len sme prešli pohľadom po okolitých domoch a uistili sa, že je všetko v poriadku.

Viete, nikdy nie ste v bezpečí. Ani v pancierovom tanku s tridsiatimi vojakmi.

Nastúpili sme do auta a viezli sa na stanicu. Predtým ma však Lucas vyhodil pred starou budovou, v ktorej sa mal nachádzať môj zakrúžkovaný byt.

„Nemusíš to robiť," informoval ma Lucas.

„Ale musím," povedala som s úsmevom, zavrela dvere na aute a vstúpila do budovy.

Keď som sa dostala na štvrté poschodie, podišla som ku dverám, na ktorých bola cedulka 27B. Zaklopala som, no dvere sa samé otvorili. Nahliadla som do bytu. Bol tu naozaj veľký bordel. Všade bola samá krv, no zvedavosť zvíťazila a ja som vstúpila.

Bytom sa niesol nechutný pach. Ako keby tam bola týždňová mŕtvola. Naozaj som sa obávala toho, čo tam uvidím.

Kúpeľňa bola otvorená a tak som do nej nahliadla. To, čo sa mi tam naskytlo, bolo naozaj odporné. Žalúdok sa mi obrátil o 100 stupňov. Vo vani ležalo malé dieťatko. Mohlo mať tak štyri roky. Na krku malo dve dierky po tesákoch.

Začala som cúvať. Cúvala som, až pokým som nenarazila do steny. Ľakla som sa a inštinktívne som si chytila zbraň, ktorú som mala pripevnenú na opasku. Čo ti šibe? Je to len stena. Vieš, ako som sa ľakla? ozvala sa moja milovaná myseľ.

Rýchlo som sa otočila a vletela do obývačky. Na pohovke ležal zrejme otecko s mamičkou. Tiež bez jedinej kvapky krvy. Už už som chcela vypadnúť, no upútalo ma niečo na stene.

Bolo na nej krvou napísané : Dr. Carlisle Cullen

Cullen? To predsa nie je možné. Všetkých som zabila! Tak asi nezabila. Ale áno, zabila. Každého jedného! Na svete je predsa veľa Cullenov. Áno, to je. Ale prečo by niekto nechával na stene jeho meno, keby to nebol ten Cullen. Cullen, ktorý sa podieľal na vražde vieš koho! Oci...

Zavrela som oči a vrátila sa do minulosti.

Rok 2008:

Dupla som na plyn a nemyslela na nič iné, len na pomstu. Zaplatia za to, čo spravili môjmu otcovi. Keď som ich konečne našla, nenechám ich opäť zdrhnúť.

Lomcoval mnou adrenalín a ja som sa cítila úžasne. Dlho som čakala na túto chvíľu. Presne šesť rokov. Oci, neboj sa, ja ťa pomstím.

Nebála som sa, aj keď som bola sama. Lucas by ma asi zastrelil keby vedel, kde som. Mala som nabité zbrane, rýchle auto, presnú mušku a čistú myseľ. Hra sa môže začať.

Vošla som do obrovského skladu plného rozličného tovaru. Tu by sa malo nachádzať ich momentálne stanovisko. Potichu a nenápadne som kľučkovala medzi tovarom. Boli tu ozaj tenké uličky. Ešte šťastie, že som začala chodiť do toho fitka.

Z veľmi blízkej vzdialenosti sa ozval skupinový smiech.

„Veď vy sa dosmejete," povedala som si sama pre seba takmer nečujne.

Stála som na kraji steny, za ktorou bola kancelária a pozerala som na nich. Smiech ustal a všetci zbystreli.

„Nemáte pocit, že je tu človek?" opýtal sa jeden z nich.

Vyšla som z úkrytu a s úsmevom mu odpovedala: „Presne tak."

A začala sa streľba. Toho "múdreho" som zabila ako prvého. Vytiahla som aj druhú zbraň, nech je to ako tak fér. Strielala som na všetky strany. Všade, kde som videla čo i len malé mihnutie som poslala jeden náboj.

Zrazu ma niekto chytil za krk. „Chyba," povedala som úplne pokojne. Chytila som ho za krk a prevalila do predu. V okamihu bol na nohách.

„Myslíš, že ma dostaneš?" opýtal sa ma so smiechom. Tak som využila moment prekvapenia a napálila mu to presne medzi oči. Začal kričať ako malé decko.

Zostal po ňom na zemi už len popol a ja som v klude odpovedala: „Áno."

Posledným bol Gregor. Pravá ruka Cullena. Zbadala som ho, ako sa šplhá po stene mieriac k oknu.

„Zbabelec," povedala som, zamierila a vystrelila.

S úsmevom som pozerala na svoje dielo. Cítila som sa ako umelkyňa. Začala som sa smiať ako zmyslovzbavená a v tú chvíľu som si pripadala ako zrelá do blázninca. Otočila som sa a vyšla zo skladu. S úplným pokojom som nasadla do auta a vytočila Lucasovo číslo.

„Ahoj, Lucas. Zastav sa v sklade so zmiešaným tovarom neďaleko Gibsonovho supermarketu. Je tu až príliš veľa popola," povedala som so smiechom a položila mu. Dupla som na plyn a nechala vietor, aby sa mi pohrával s vlasmy.

„Milujem svoje BMW."

Súčasnosť:

Vrátila som sa do prítomnosti, vytiahla mobil a vytočila predvoľbu 1, na ktorej mám Lucasa.

„Lucas! Príď rýchlo pre mňa!" hovorila som a zťažka som dýchala. „Mŕtvi ľudia! TU!" takmer som kričala.

„Joyce, zlatko, zavolaj na políciu! Hneď som tam," povedal a už už chcel zložiť, ale zastavila som ho. Nemohla som zavolať políciu a odhaliť tak upírske tajomstvo.

„Nie!" vykríkla som a tým ho zadržala. „Upíry," dostala som napokon zo seba.

O hodinu neskôr:

Sedela som na stanici celá zabalená v deke a pila som čaj. Malinový, môj obľúbený. Pokúšala som si poslednú hodinu vymazať z hlavy, ale nešlo to. Stále som mala pred očami ten pár. Sedeli na pohovke, on ju držal v náručí. Tí sviniari to museli urobiť rýchlo. A to dieťatko...

„Cítiš sa lepšie?" opýtal sa ma Tom, môj kolega. Bol odo mňa starší len o dva roky.

„Ani nie, ale ďakujem," odpovedala som mu s pokriveným úsmevom.

Sadol si ku mne a objal ma. Tom je ako môj brat, ktorého som nikdy nemala. A ja som pre neho ako sestra, ktorých má až moc. Presnejšie štyri a má ich plné zuby.

„Myslíš, že ten Cullen..." začala som, no skočil mi do reči.

„Pššššt," tíšil ma, „nemysli na to. Všetci Cullenovci sú mŕtvi."

„Ale čo ak nie? Čo ak som na niekoho zabudla," hovorila som s náznakom hystérie v hlase.

„Ty a zabudnúť? Prosím ťa. To je...," chcel dokončiť, ale Lucas mu skočil do reči.

„Nie je to nemožné," povedal Lucas. Na tvári mu bolo vidieť, že sa rozhoduje či povie pravdu. Nakoniec ju zo seba dostal.

„Doktor Carlisle Cullen je syn Aarona Cullena," povedal potichu.

Vyvalila som oči a otvorila ústa. (Musela som vyzerať komicky.) Nechcelo sa mi tomu veriť. Ako som ho mohla vynechať? V Aaronovom spise sa nepísalo, že by mal syna.

„Ale veď Aaron nemal v spise zapísaného syna," zopakovala som svoju myšlienku.

„Nie, nemal. Ale Aaron bol upír. Mal 523 rokov. A Carlisle má...," opäť sa zastavil, „on má 362 rokov a býva vo Forks."

„Fajn. Toto boli jeho posledné narodeniny," povedala som vážne.

„Nie, nedovolím ti to. Je to až príliš nebezpečné," namietal Lucas.

„Súhlasím. Tí upíri spred piatich rokov mali len niečo vyše rok. Boli novorodení," pripojil sa k nemu Tom.

„Presne tak. Upír nie je nikdy silnejší, než prvých pár mesiacov života. A zvládla som ich! On je pre mňa iba dedko," oponovala som.

„Tí tvoji "dedkovia" majú vyše 300 a tým pádom majú najviac skúseností. Sú dobre vycvičení na boj a taktiež veľmi rýchli. Vedia toho viac než novorodení, a preto sú nebezpečnejší," odbil ma Lucas.

Mal síce z polovice pravdu, ale ani to ma nezastaví.

„Nie, je rozhodnuté," riekla som.

„Ideme do Forks."

Autor: LucyCullenBlack (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vampire Agent - 1. kapitola: