Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vampire reality 10. kapitola

11.04.2011 (19:15) • NoemiVolturiCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1726×

Mala som v pláne zostať so Sim každú jednu sekundu, nechcela som sa od nej pohnúť čo i len na krok. Prvý deň, ktorý som preležala pri nej a rozprávala jej všeličo možné, dokonca aj čítala – a ja verím, teda, ak je pravda, že ľudia v kóme počujú, čo sa okolo nich deje, tak Sim ma určite zabije za to, že som jej čítala presladené romány. Lenže ona nie je človek. A to mi robí starosti. Bojím sa o ňu a je vidieť, aj keď by som to nepovedala, tak aj Aro má o ňu strach. Dokonca mi toleroval to, že som nevychádzala z jeho izby a krotil Caiusa, pretože byť len jeho, už dávno nie som so Sim. Ale po pár dňoch už Aro ustúpil. Caius si ma odviedol.

„Á - ,“ vydala som ston zo svojich úst, no rýchlo som si ich zavrela. Caius a ani nikto iný nesmel vedieť, aké strašné muky mi spôsobuje hlad. Oni ma nechceli pustiť do lesa no lov a ja som sa zas nechcela vrátiť k „normálnej“ strave.

Táto izba mi pripadala ako väzenie. Mohol tu byť všetok luxus sveta, ja som sa cítila stiesnene. Ako ľudia hovoria, padali na mňa steny.

„Noémi, ocenil by som, keby si už konečne začala večerať,“ vyčítal mi.

„Nie,“ odpovedala som bez záujmu.

„Neštvi ma! Zmier sa s tým, že už na veky vekov budeš v tomto hrade. Nevrátiš sa k tomu svojmu Jasperovi, budeš so mnou! Iba so mnou, tak sa prispôsob!“ vrieskal centimeter od mojej tváre. Napriahla som ruku a vrazila mu facku.

„Rešpektuj ma, ja nie som Atheonodora. Ju si vyhodil, ale nezabúdaj, že ja odtiaľto viem veľmi ľahko a rýchlo odísť!“

„Ako sa opovažuješ?!“ Chytil moje ruky a pritlačil ma o stenu. „Ty zase nezabúdaj, že tvoja päťčlenná rodina môže byť hocikedy mŕtva.“

Sklopila som hlavu. Moja hrdosť teraz musela ísť bokom, mal ma v hrsti. Vedel, čo na mňa zaberá a takisto vedel, že urobím všetko pre ich záchranu. Mohla som len tušiť, aké hrôzy ma čakajú. Keď som hlavu zodvihla, bol preč.

Caius:

„Ja ju musím mať, Aro. Po tak dlhom čase... je to na nevydržanie. Čudujem sa ti. Ako to môžeš v sebe dusiť?“

„Pokoj, braček. My máme čas, teraz nám už neutečú, máme ich tu navždy. Tak kam sa ponáhľať?“

„Ty si taký pokojný! Ale ja už nemôžem!“

„Zober si ju, už patrí len tebe.“

„Máš pravdu, Aro. Na veky bude moja.“ Otočil som sa a čo najrýchlejšie bežal do svojej izby. Chcel som ju už držať v náručí a počuť jej vzdychy. Dnes bude moja, aj keď nasilu.

Rozrazil som dvere. Jej pokojné telo, ktoré sedelo na gauči a čítalo knihu, sa odrazu strhlo. Určite cítila, že sa má báť, pretože teraz to nebude len hádka. V stotine som bol pri nej, pripadalo mi, akoby stuhla. Vytiahol som ju zo sedu a pritlačil o stenu.

„Čo to robíš?!“ Neodpovedal som jej, snažil som sa ju pobozkať.

„Caius, prestaň!“

„Nie, Noémi. Mám dosť tvojho odmietania a vodenia za nos.“ Priblížil som svoje pery k tým jej, premiestnila sa.

Noe:

Musím ho nejako ukľudniť, lebo ak nie, obávam sa, že to nedopadne dobre.

„Daj mi ešte čas, ja určite - ,“

„Žiadny čas,“ skočil mi do reči.

„Caius, je to krátka doba, ver mi, mňa to určite prejde.“ Bola som bezmocná. Ak neprestane, tak sa nemôžem dostatočne brániť, pretože ak sa premiestnim, tak sa môže naštvať a odnesie to moja rodina.

„Dosť! Nezaujíma ma to. Prišiel som si po to, čo chcem. Veď vieš, kedy to bolo naposledy. Ešte pred tým, ako - ,“

„Ja viem!“

„Takže...“

Hodil ma cez celú izbu na posteľ. Priľahol ma a svoje nechutné pery spojil s mojimi. Aj keď som nemala, snažila som sa mu vykrútiť, bolo to odporné, nedalo sa to vydržať. Keď som bola človek, Caius bol môj hrdina, obalamutil ma, očaril ma, vtedy milovanie s ním bolo pre mňa krásne, ale teraz? Už nie som slepá, vidím jasnejšie a neverím, že som mohla byť taká hlúpa.

„Tak dlho som po tebe túžil,“ povedal.

„Caius, prosím.“ Natoľko som sa znížila. Pozerala som sa do jeho očí a dúfala, že to pomôže. Toto láska nebola, neviem prečo, ale bol posadnutý. Posadnutý mnou, majetnícky, chcel len mňa, no nechápala som to. Nebola som ničím zvláštna.

„Nie!“ Vtedy zo mňa strhol šaty. Všetkou svojou silou som ho odhodila. Hrubé múry Volterry sa zatriasli.

„Toto si nemala!“ Vrazil mi, moja tvár popraskala, no v okamihu bola zasa hladká. Zobral ma do náručia a položil na posteľ. Pohladil ma po tvári, mala som pocit, akoby bol schizofrenik.

„Od teraz si už iba moja.“ Hrubo spojil naše telá. Zabolelo ma to, v tej chvíli som si spomenula na Jaspera. Myslela som na neho každý deň, ale teraz som si tak strašne želela, aby ma zachránil, aby ma zobral do svojich mužných dlaní a utešoval ma.

Pri každom Caiusovom príraze som dúfala, že rozrazí dvere a zoberie ma domov. Chcela som byť so svojou rodinou a hlavne s ním.

***

Utekala som cez celý hrad, teraz som mohla útechu nájsť len u jedinej osoby v tejto prekliatej jaskyni. Keď som utekala tými studenými chodbami a každý, koho som stretla, sa na mňa udivene pozeral, cítila som sa ešte zahanbenejšie. Niektorí sa zo mňa aj smiali, určite vedeli, čo sa stalo. Samozrejme, mohli si to aj domyslieť, keď som mala na sebe len nočnú košeľu. Snažila som sa vypadnúť z tej odpornej izby, nech ho už nemusím vidieť.

Našťastie, Aro v izbe nebol, ľahla som si k Sim a objala ju.

„Zobuď sa, prosím. Bez teba to nezvládam. Nie som dosť silná. Sim, prosím,“ vzlykala som.

„On to urobil, Sim. Hanbím sa zato, že ti to tu hovorím, ale toto som nechcela. Ako sa teraz pozriem Jasperovi do očí?“ Vtom som prestala. „Čo to meliem, veď ho už aj tak nikdy neuvidím,“ dodala som.

„Pamätáš na to, keď sme ešte boli ľuďmi? To, aké sme boli naivné, ale ty si si vždy uchovala chladnú hlavu. Tak mi to chýba.“

„Ako bolo?“ objavil sa tu Aro. Jeho výsmešný tón sa nedal prepočuť.

„Prečo si ho nezastavil?!“

„Prečo som mal?“ mykol plecami.

„Myslela som si, že on je bezcitný a dúfala, že ty si lepší, ale nie si.“

„Potom si hlúpa. Veď sme predsa bratia.“ Premiestnila som sa za neho a chytila ho pod krk. Zostal pokojný.

„To by som nerobil. Máš tu návštevu, ale čudujem sa, že im to trvalo týždeň.“

So Simiik by sme vás chceli poprosiť aspoň o 5 komentárov, vážne to nie je veľa a my budeme mať väčšiu chuť do písania. Nechceme byť hnusné, ale ak tu nebudú, tak ďalšia časť pribudne ešte neskôr ako teraz.

Autor: NoemiVolturiCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vampire reality 10. kapitola: