Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vampire reality 22. kapitola

31.12.2012 (17:45) • NoemiVolturiCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 2045×

S výdychom som dopadla na gauč. Klamať svojej najlepšej priateľke nie je vôbec ľahké. Bolelo ma to, ona bola mojou kotvou a teraz som ju nechala na dne oceánu. Cíti sa sama, to určite, ale robím to pre jej dobro. Aj za cenu, že ma bude nenávidieť, risknem to. Zatriasla som so sebou, chcela som tie myšlienky vypudiť. Bol čas ísť za Nathanom.

Už z diaľky som počula jeho smiech, ponáhľala som sa za ním najrýchlejšie ako som vedela. Držal ho v rukách Marcus. Len pri Nateovi som ho videla smiať sa.

„Zdravím, Marcus,“ pozdravila som ho. Natea položil na zem a zvážnel. Musela som zatínať zuby, aby som mu nepovedala, čo viem, ale ešte na to nebol čas. Všetko by sa zrútilo, celý môj plán by bol fuč, ak by som mu teraz povedala o Dydime.

„Pôjdem,“ povedal. Položil knihu, ktorú mal v ruku. Rád Natea učil, keďže do normálnej školy ísť nemohol.

„Nechoď. Nate je rád, keď si tu.“

„Prirástol mi k srdcu.“ Úprimne sa na neho zadíval, videla som v jeho očiach lásku, mal ho rád ako svojho.

„Ešte, že mal teba, to len vďaka tebe je taký skvelý.“ Pohladila som Nate po vlasoch. Písal si na papier abecedu.

„Dlhujem ti ospravedlnenie.“

„A za čo, prosím ťa?“ čudovala som sa.

„Nedal som ti vedieť. Vedeli sme, že žijete a aj tak som ti nedal vedieť o tom, že tvoj syn žije.“

„Takže vy ste to vedeli. Ani ma to neprekvapuje,“ odmlčala som sa, „netráp sa tým, teraz je všetko inak.“

„Vážne miluješ Caiusa?“ zmenil tému. Pozrela som naňho a čakala, čo príde ďalej. „Moji bratia sa veľmi zmenili, sú ctižiadostiví, pomstichtiví a urobia všetko pre moc.“

„Mýliš sa, Marcus, to ty si sa zmenil, k lepšiemu.“ Usmiala som sa na neho.

„Odpovedz, prosím. Nech je to ako chce, Caius je môj brat. Neschvaľujem to, čo robí, niekedy ma znechucuje, ale aj tak.“

„Áno. Prečo je také ťažké uveriť tomu?“

„Preťože to nie si ty. Nikdy si ho v skutočnosti nemilovala. Bola si ním len uchvátená. Viac ako je obyčajný človek uchvátený upírom, ale láska to nebola.“

„Možno vtedy nie. Bola som očarená a cítila som sa mocná a myslela som si, že je to láska. Teraz to cítim inak a preto viem, že teraz k nemu cítim to, čo som mala cítiť už dávno. Zvykni si Marcus. Je otcom môjho dieťaťa, môj budúci manžel. Budem s ním, pokiaľ bude treba.“ Pobozkala som Natea a odišla.

Bol v dobrých rukách a navyše, dlhšie by som obraňovať Caiusa nevedela. Len som sa modlila, aby Marcus nebol schopný vidieť konkrátne aký vzťah mám k nemu. Jeho dar bol zvláštny. Hovoril, že je schopný vidieť iba vzťahy medzi členmi. Dúfam, že u mňa vidí hlavne to ako chcem aby mal Nate rodinu. Čítať myšlienky nevie, takže nebude vedieť že túžim po tom, aby jeho rodina bol Jasper.

***

Stála som pred zrkadlom v šatách, ktoré vybral Caius. Bola to scéna ako z filmu, z dávneho filmu. Corin, ktorá si už uvedomila svoje miesto, mi upravovala šaty. Teraz mi už nevadilo, že ju vidím.

Cítila som sa inak, akoby som to ani nebola ja. Prehnaný make-up a vyčesané vlasy. Stále som si dookola opakovala jednu jedinú otázku. Čo som kedy urobila zle? Určite to bolo niečo hrozné, inak by ma Boh takto netrestal. A možno ma zatratil. Možno má Edward pravdu a my upíri nemáme dušu a tak už Boh nemá čo strážiť.

Chýba mi, tak ako aj ostatní. Som preč tak dlho a stále sa mi zdá akoby to boli len dni, no sú to už týždne, možno aj mesiace. Tak veľmi by som chcela počuť jeho hlas, Jasperov hlas. Slová lásky, chcela by som sa teraz tešiť, pretože by som vedela, že tam dole, pred oltárom, na mňa čaká on, jedine on. Ale nemôžem povedať už ani to, že je to sen, tých som sa vzdala, keď som sa stala upírkou. Krutá realita, len to mi ostáva. K čomu je mi moja húževnatosť, keď ju nemôžem ani len využiť?

Zadívala som sa do svojich očí. Krvavá červená. To bola farba, ktorá sa v nich tavila, či skôr roztekala ako krv ľudí, ktorých som zabila a zabíjam. Chýba mi ten teplý med v ktorom som hľadala odvahu, bolo jedno či som sa pozerala do svojich očí, alebo do očí mojej rodiny, vždy som nabrala odvahu.

Jemne som pootočila hlavu na bok. Corin vedela, ža má odísť. Myslela som na Sim, čo asi tak teraz robí, určite je zdrvená. No ona to môže dať najavo, to je luxus, ktorý si ja dovoliť nemôžem.

„Mami, mami!“ otvorili sa veľké dvere, z ktorých vybehol Nate. Chytila som ho skôr, ako stihol spadnúť a pobozkala.

„Si prekrásna,“ povedal mi.

„To je vždy,“ ozvalo sa pri dverách. Demetri.

„Nepreháňaj, dobre?“ zaškerila som sa.

„U teba nemusím.“

„Prepáčte, ale...“ Corin nedopovedala. Mávnutím ruky som ju utíšila.

„Minútu,“ povedala som. Otočila sa a niekam sa vyparila.

„Pôjdeš s Demetrim? Ja som o chvíľu dole.“ Prikývol, tak som ho položila na zem.

Demetri za sebou zavrel dvere, a tak som mala ešte pár sekúnd na svoje posledné myšlienky. Uberali sa k Jasperovi. A na našu svadbu. Vtedy som šťastie predstierať nemusela. Skôr ma musel svojou schopnosťou krotiť, aby som mu neskočila do náruče a nevyhrážala sa kňazovi, aby to urýchlil. Dlho som ho nevidela, tak strašne mi chýbal. Už len posledných pár sekúnd patrím jemu, moja duša bude síce stále patriť len jemu, ale to spojenie medzi nami, to zmizne.

***

Otvorili sa veľké dubové dvere. Sim už stála pri Arovi, vyzerala úžasne na to, aká bola smutná. Pozrela sa na mňa a sklopila zrak. Akoby mi bodla kôl do srdca, no v skutočnosti som ho bodla ja jej. Kráčala som v rytme tak známej hudby ku Caiusovi. Až teraz som si ho premeriala. Mal na sebe čierny oblek s červenou kravatou, cez seba mal prehodené kráľovské rúcho, tak ako aj Aro. Vlasy začesané dozadu, aspoň na svadbu si mohol vymyslieť niečo iné. Upíri si potichu šuškali, no nevnímala som ich. Väčšinu z nich som spoznala, ale našli sa medzi nimi aj takí, ktorých som videla po prvý krát. Zrejme si nemohli nechať újsť najveľkolepejšiu udalosť tohto roku.

Kľakla som si po Caiusovej ľavici. Corin mi upravila šaty, aby sa rozprestierali v celej svojej kráse. Aro sa na mňa letmo pozrel, natočila som hlavu doľava, aby som mu pohľad opätovala. Videla som v jeho očiach výsmech a vítazstvo. Keby som mohla, urvala by som mu hlavu hneď tu.

„Ty, Caius Volturi, vládca Volterry a kráľ, berieš si za manželku Noémi Seine za svoju právoplatnú manželku?“

„Áno,“ odpovedal hrdo.

„Ty, Noémi Seine, berieš si za manžela Caiusa Volturi za právoplatného manžela?“

„Áno,“ povedala som rýchlo. Bolo to len slovo a koľko zla už teraz napáchalo.

„Vyhlasujem ťa za kráľovnú.“ Demetri s Felixom na mňa položili plášť, vyzdobený rôznymi ornamentami. „Volterra vás vyhlásila za manželov, pozdvihite čašu.“ Zodvihli sme čašu v ktorej bola krv, spoločne sme sa napili. Bolo to hlúpe. Trápne volterrské ceremoniály.

Hľadela som na Caiusa a snažila sa v ňom nájsť aspoň niečo dobré. Prebudila som sa až keď som započula nevrlé „áno“ od Sim.

„Vyhlasujem ťa za kráľovnú.“ Sim mala sklonenú hlavu, keď na ňu pokladali jej plášť. Napila sa rýchlo, videla som na nej, že by tú krv najradšj pľuvla do tváre Arovi. A ja by som jej v tom veľmi rada pomohla. Vydrž Sim, ešte chvíľu a budeme voľné... možno.

Vložila som svoju ruku do Caiusovej a milo, premilo, presladene sa na neho usmiala. Všetci naokolo si mysleli, akí sme spolu šťastní, houby! Najradšej by som si vyškrabala každú časť tela ktorej sa dotýkal.

„Som našťastnejší muž na svete,“ povedal. Tancovali sme wallz. Taký uhľadený ako aj sami vládcovia.

„A ja zasa našťastnejšia žena.“ Zamilovane som na neho hľadela. Teda, aspoň som dúfala, že to tak vyzerá. Tvrdo si ma pritiahol a pobozkal. Bozkávala som ho tak hrubo ako on mňa. Tak to mal rád. Vášen, hrubosť, náruživosť, tieto vlastnosti on dobre poznal.

„Môžem ťa o niečo požiadať?“ opýtala som sa ho, keď sa odo mňa konečne odlepil.

„O čo len chceš, drahá moja.“

„Nedovoľ, aby sa ma dotkol iný muž. Už nikdy.“ Zadívala som sa mu do očí.

„Nikdy. Už nikdy sa ťa nebude dotýkať nikto iný, už len ja, kráľovná.“

„Ani Aro?“ pomaly som mu podsúvala to, čo som počuť chcela.

„Ani on!“ povedal rázne, keď so mnou otočil. „Ale zatancovať si s ním ešte musíš, takisto ako ja so Simone.“ To zvládnem. Rukavice mám a pokiaľ ma nepohladí, moje myšlienky budú v bezpečí. Netrvalo to dlho a už žiadal Caiusa o zvolenie tanca so mnou. Slušne sa poklonil a pritiahol si ma k sebe.

„Nehráš to, drahá?“

„Aro,“ povzdychla som si. „Pozri naňho,“ pozrel na neho cez moje plece, „zabíjal by pre mňa. To preto som sa do neho zamilovala po prvýkrát a po druhý to bolo ešte ľahšie.“ Naklonila som hlavu mierne na bok. Prižmúril oči, akoby rozmýšľal.

„Kiežby som aj ja počul niečo také od Sim.“ Nado mnou nevyhráš, drahý!

„Máš celú večnosť, raz si isto naplno uvedomí, čo k tebe cíti.“ Áno, nebude sa už krotiť.

„Mám pocit, že to dieťa mi ju nakloní. Vedela si, že jej dala meno Lia?“ prikývla som.

„Nevydieraj ju.“ Pozrela som na neho prosebne.

„Ak bude treba, budem.“ Poklonil sa a nechal ma osamote v strede parketu. Pohľadom som hľadala Sim. Ešte stále tancovala s Caiusom. Na chvíľu sa naše pohľady stretli, no ozaj iba na stotinu. Nemala ani chuť na mňa hľadieť o niečo dlhšie. Živo diskutovala s Caiusom. Odobrala som sa na balkón. Bola hlboká noc. Vonku pršalo, blesky šľahali na každú stranu a kvôli hlasnému hrmobitiu nebolo počuť ani život nočnej zvery. Uhladila som si svadobné šaty.

Ty a ja. My... budeme opäť spolu.

Jasper:

Idiotská pozvánka! Čistý výsmech! Rada by sa mi vysmiala rovno do očí? Nestačí jej to, že zo mňa spravila trosku? Že to srdce, ktoré vďaka nej bilo, už nadobre skamenelo?

„Dúfam, že tam nechceš ísť,“ konštatoval Carlisle.

„Zbláznil si sa?“ zastal som na mieste. Doteraz som celý čas pochodoval po jeho pracovni.

„Šaliem z nich,“ priznal.

„Nie si sám.“

„Máme dosť problémov s Bellou, čoskoro porodí. Nemôžem sa rozptyľovať so Simone.“

„Prečo ich tak veľmi milujeme? Ešte stále?“ bezmocne som sa opýtal Carlislea. On mal zvyčajne na všetko odpoveď. Vstal z kresla za stolom a prešiel k oknu. Určite kontroloval, či sa tí upíri nevrátili. Vďaka tomu, že odišli, sme vedeli, že Aro a Caius už nemajú najmenšie pochybnosti o tom, že ONY tam ostanú.

„Vieš, čo je na tom najhoršie?“ prekonal som tých pár krokov a spolu s ním sa díval von cez okno.

„Že ich budeme milovať až do konca našej večnosti.“ Prudko som otočil hlavu a zdesene na neho hľadel. Mal pravdu. S pokojom na mňa pozrel tiež. Toto je náš koniec.

Autor: NoemiVolturiCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vampire reality 22. kapitola: