Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vampire reality 24. kapitola

19.02.2013 (10:45) • NoemiVolturiCullen, Simiik • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1567×

Sedela som na posteli v ľahkom saténovom župane. Strach sa ma zmocňoval stále viac a viac. Deň „D“ sa blížil závratnou rýchlosťou a ja som miestami mala pocit, že sa vzdám, že cúvnem. Bola som psychicky na dne. Ale potom som si povedala, že to, čo môže prísť po tom, mi stojí za to riziko.

Prirodzenou rýchlosťou som sa dávala dokopy, sprcha, vlasy, šaty, make-up, po pár minútach som bola hotová. Caius sa po búrlivom sexe vytratil, aspoň moja nechuť voči nemu vzrastá takisto, ako aj chuť uskutočniť môj plán. Vraj sa Rumuni zase búria... strašne dôležité. Za iných okolností, alebo skôr za inej doby, by sme so Sim trvali na tom, že v čele gardy pôjdeme my, no teraz? Teraz nám to bolo úplne jedno a aj to, čo sa stane s celou Volterrou.

Ráznym krokom som vyšla z izby, dávala som dôraz na každý jeden môj krok a zvuk podpätkov narážajúcich o kamennú podlahu tomu dodával efekt.

Smerovala som do garáže, nebola som tam odkedy som utiekla. Bolo mi smutno aj za mojím koníčkom, za rozhovormi s Rosalie a Edwardom. Ako sa ma snažili presvedčiť, aby som si vybrala nejaké iné auto, ktoré si kúpim, no ja som ich dôvodom ani prinajmenšom nerozumela. Vôbec ma nezaujímalo, koľko má koní, aký systém je v ňom zabudovaný a ostatné veci, ktoré som si ani ako upír, nevedela zapamätať. Autá som milovala kvôli ich osobnosti, ich vzhľadu, pohodlnosti, každému členovi som kúpila jedno, ktoré ho vystihovalo, to som na tom milovala.

Odrazu okolo mňa prebehol Santiago, no zastavil sa, keď si uvedomil, že tam som.

„Noémi, ty nejdeš?“ hlavou mierne prikývol, ako znak úcty. Santiago, aj keď nemal žiadnu schopnosť, bol silný, no hlavne to bol výborný stratég. Napoleon bol oproti nemu slabý odvar.

„Nie, včera som sa vydávala, chystám sa na svadobnú cestu.“ Pokrútila som hlavou nad jeho nepozornosťou.

„Och, prepáč. Síce by sme vás so Simone potrebovali, ale Jane s Alecom to snáď ustoja.“

„Oni vždy,“ povedala som uštipačne. Otočila som sa na opätku a zišla železné schody, ktoré viedli do garáže. Ťukla som do vypínača, ktorý pomali rozsviecal všetky neónové lampy. Garáž bola obrovská. Nachádzali sa tu rôzne autá. Zatemnené, to hlavne. Limuzíny, osobné autá, nákladiaky a množstvo ďalších.

Rukou som jemne prešla po línii auta, ktoré mi Caius daroval ešte keď som bola človek. Aká naivná a hlúpa som bola. Bolo čierne, ako väčšina z nich, no narozdiel od ostatných malo zlatým ozdobným písmom na boku napísané „Kráľovná“. Už vtedy vedel, že ma dostane.

„Spomínaš na staré časy?“ ozvalo sa zo schodov.

„Možno,“ odpovedala som.

„Prečo nie si s Nathanom?“

„Prečo nie si s Liou?“ Boli to úplne zbytočné otázky, vďaka ktorým len nestála konverzácia. Jej výchych mi bol odpoveďou, znova ju testovali a skúmali.

„Chýba mi Carlisle.“ Síce to myslela úprimne, no vedela som, že s tým začína preto, aby ma nachytala. Chcela vidieť moju tvár, keď bude hovoriť o nich, o našej rodine. Nabrala som odvahu a otočila sa k nej čelom.

„Čo tu robíš?“ vybafla som na ňu.

„Stretla som Santiaga.“ Pokrčila plecami.

„Prepáč, mám toho ešte veľa na práci a o pár hodín odchádzam, takže...“ Nechala som vetu otvorenú s tým, že ju vysvetliť nemusím. Lenže to by nebola moja najlepšia priateľka, keby k tomu nemala čo povedať.

„Takže, čo? Musíš ešte stihnúť prefiknúť Caiusa?“ Upírou rýchlosťou som sa k nej priblížila a chytila ju pod krk. Naštvala ma, ona si myslí, že to robím len tak?! Áno, práve to som chcela, ale nie, že mi bude pod nohy hádzať hrubé pne.

„Určite by na teba bol pyšný, keby ťa teraz videl. No neviem, ako by na to reagoval Jazz.“ Držala moju ruku, ale nesnažila sa ju striasť. Vysvetlila si to inač, samozrejme, ako inak by mohla? Pomaly som ju pustila, nemohla som dovoliť, aby ma nenávidela. Ak to nevýjde, všetko jej vysvetlím, no dovtedy... pár hodín snáď vydrží.

***

Kufre som už mala pobalené, ale myšlienky sa mi stále vracali ku Sim. Videla som pred sebou jej tvár, potom jej úsmev a následne sklamaný pohľad.

„Mami!“ vbehol do izby Nate. Nikoho som za ním nevidela a to bolo divné.

„Od koho si utiekol?“ pozrela som na svojho malého šibala. Za pár dní bude mať tri roky, teoreticky, no vyzeral už na deväť.

„Od nikoho, len som si spravil malú zachádzku.“ Našpúlil pery.

„Zachádzku?“ zasmiala som sa. „Bol si s Marcusom?“ prikývol. Vzala som ho na ruky, aj keď nebol najmenší, ja som sotva postrehla, že ho držím na rukách.

„Tak tu si. Nate, nie je slušné takto zaobchádzať so staršími,“ pokarhal ho Marcus.

„Prepáč,“ odpovedal Nate, aj keď som na ňom videla, že sa pobavil.

„Choď vybrať nejakú peknú knižku, ktorú si prečítame, chcem sa porozprávať s Marcusom.“ Nate neváhal a vybral sa k veľkej knižnici. Marcus namňa zvedavo pozrel. Prešla som od dverí ku kreslu a sadla si doň. Marcus ma napodobnil, delil nás od seba len stolík medzi kreslami.

„To, čo ti poviem, je hrozné. Je to zistenie, ktoré zmení všetko, ale záleži hlavne od teba. Ak povieš nie, aj cez to všetko, čo ti poviem, bude to pre mňa tažšie. Ale najprv mi musíš sľubiť pár vecí. A premýšľaj s rozvahou, vieš, čo slovo vládcu znamená.“ Jemne a váhavo prikývol.

„Musíš mi veriť. Viem, že toho od teba žiadma priveľa. Ale keď príde ten správny čas, nesmieš zaváhať, nesmieš mať otázky, najprv budeš musieť konať. A ver, že nebude, čo vysvetľovať. Ak ti niečo poviem, niečo ukážem, bude to pravda. Marcus... moje slovo bude dôležité a keď ti hocičo poviem, urobíš tak. Budem pri tebe stáť, ak bude treba, no musíš pri mne stáť aj ty... rozumieš?“

„Prepáč, ale prečo tieto tajnosti? O čo sa jedná?“

„Nemôžem ti povedať celú pravdu, chcem ťa len na ňu pripraviť, pretože príde veľmi skoro. Sľúb mi, že urobíš to, čo ti poviem, pretože od toho sa budú odvýjať ďalšie tvoje sľuby.“

„Prečo by som to mal robiť? Vážim si ťa, Noémi, ale vládcom som tu ešte stále ja.“

„A budeš ním aj naďalej. Pozri... o nič by som ťa nežiadala, ak by to nebolo nutné. Teraz môžem veriť iba tebe, pretože je to aj tvoj boj, teda, bude. Ale nesmieš to, čo ti poviem, nikomu prezradiť, ani myšlienkami. Budeš musieť počkať na správny čas. Len ma tentokrát musíš počúvať.“

„Ale prečo?“ Vzdychla som a tú vetu, ktorá mala zmeniť celý náš život, som vypustila z úst tak ľahko, akoby to bol len obláčik pary.

„Pretože viem, kto v skutočnosti zabil Dydime.“

„Máš moje slovo!“ precedil skrz zuby.

***

S Nateom som sa lúčila dlho. Nechcela som od neho odisť. Odchádzala som od neho prvýkrat po tom, čo som sa dozvedela, že žije. No teraz som mu sľúbila, že da vrátim, nech sa deje hocičo. Znova bol s Marcusom, ktorý ho ochranne držal okolo pliec. To ma utvrdilo v tom, že ma nesklame a dodrží svoje slovo.

„Bude sa ti tam páčiť,“ povedal Caius, zatiaľ čo ma bozkával na krku. Nútene som sa usmiala.

„Škoda, že Simone neprijala Arovu svadobnú cestu.“

„Áno, škoda.“ Jediné, čo sa mi preháňalo hlavou bolo akurát to, aby sa garda nevrátila príliž skoro, pretože potom by som nemala ani najmenšiu šancu.

Mali sme namierené do Ruska. O Amerike ako celom kontinente nechcel ani počuť. Keď sme vystúpili z lietadla, pravdaže súkromného a následne z auta, musela som uznať, že je to tu krásne. Nechcela som to dať najavo, no nešlo to. Všade okolo bol bielo biely sneh a v strede drevená vila.

„Nechal som ju postaviť pre teba, podľa tvojho vkusu. Podľa mňa by sa tu hodilo viac pompéznosti, vznešenosti. Ale tebe sa toto páči, aj keď neviem prečo. No, ale...“ Mávol rukou. „Pre moju kráľovnú všetko.“ Akoby trpel, že musí hľadieť na niečo, preňho, tak jednoduché. Nemala som slov. Zvnútra to bolo ešte ohromnejšie a povedala som si, že ak mi všetko výjde, táto vila v Rusku, bude moja.

„Ale dosť o tomto zbytočnom kuse dreva!“ Hrubo ma chytil a už zo mňa strhával šaty. Musela som byť takisto hrubá, aby si nič nevšimol. Keď sa na chvíľu odpútal od mojich pier, hlavou mi preletelo: Teraz alebo nikdy. 

Dúfame, že sa kapitola páčila a že nám zanecháte nejaké tie komentáre. Poviedka sa pomaly blíži ku koncu, bohužiaľ. Noe a Sim

Autor: NoemiVolturiCullen (Shrnutí povídek), Simiik, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vampire reality 24. kapitola: