Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vášeň - 20. kapitola

02.03.2011 (19:45) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 4556×

20. kapitola

Bella:

Nemohla som uveriť sama sebe, čo som práve predvádzala na dievčenských záchodoch. Môj rozvášnený upír ma bozkával ako o život. Obaja sme už boli polonahý, takže na radu prišli jeho nohavice. Rozopla som mu gombík a už som mu ich išla sťahovať.

„Ehm,“ zrazu sa niekto ozval. Vypleštila som oči a zamrzla v pohybe ako Edward. Pozrela som sa na tú dotyčnú osobu. Och, nie. Bola to naša profesorka psychológie, ktorej oči príliš často lietali na zadok môjho manžela.

„Ihneď do riaditeľne!“ skríkla až som nadskočila.

Keď odišla, sme sa obaja prebudili. „Skvelé, nechodím tu ani pol  roka a už ma môžu vyhodiť za predvádzanie sexu na záchodoch,“ šomrala som si a bála sa toto, čo príde. Rýchlo sme sa obliekli a išli do riaditeľne.

„Na čo myslela?“ spýtala som sa ho cestou. Vôbec nebol naštvaný, nič. Len sa pobavene usmieval.

„Vraj mám pekný zadok,“ odpovedal mi a ja som vyprskla od smiechu, ale hneď som sa spamätala.

„Myslíš, že nás vyhodia?“ šepla som.

„Pochybujem, platíme im pekné peniaze a Carlisle ich sponzoruje, takže nie. Aj tak tu už dlho nebudeme,“ ubezpečil ma a už sme stáli pred dverami.

Edward otvoril dvere a vošli sme dnu. Riaditeľ sedel za stolom a oboch si nás premeriaval.

„Takže, vysvetlíte mi to?“ zvýšil hlas a ja som cítila ako sa Edward napol.

„Čo vám máme vysvetľovať?“ odbil ho Edward.

„Nehovorte na mňa takýmto tónom, pán Cullen. Mám zavolať vašich rodičov?“ začal byť vytočený.

„Pokojne,“ odvrkol mu Edward a pevne mi stisol ruku. Riaditeľ naozaj zavolal Carlislea a Esme. O polhodinu prišli a zmätene na nás pozerali.

„Čo sa deje?“ spýtal sa ho Carlisle. Videla som ako Edward pevne tisne pery k sebe, aby sa nesmial. Tiež som mala na mále, ale už som bola červená ako repa od toho trapasu.

„Našli ich na dievčenských záchodoch, kde... robili... neslušné veci,“ koktal riaditeľ. Edward to už nevydržal a musel sa zasmiať. Carlisle s riaditeľom naňho strelili prísnym pohľadom. Ja som zatiaľ hrdo zatínala zuby a sledovala Carlislea ako na riaditeľa zmätene pozerá. Myslím, že Esme si to uvedomila skôr, lebo sa na nás oboch prísne pozrela. Usmiala sa na Carlislea a ten zamrzol v pohybe.

„Och, prepáčte, zoberiem ich domov a dostanú príučku,“ sľuboval mu Carlisle a videla som, že sa cíti trochu trápne. Ja som sa tak cítila taktiež, keďže o tom musí vedieť aj Esme. A ešte viac sa obávam, že sa to dozvie Emmett. Ten bude mať Vianoce ďalší rok.

„Edward, Bella, ideme,“ povedal Carlisle autoritatívnym hlasom. Bol naozaj nahnevaný, veľmi.

Celú cestu domov sme boli všetci ticho, len ja s Edwardom sme sa na seba pozerali a vždy sme sa skoro rozosmiali, ale Carlisle nás schladil pohľadom. Len čo sme prišli domov, sme išli hore do našej izby, keď Carlisle zakričal.

„Ihneď poďte dolu!“ skríkol až som sa zľakla.

Sadli sme si s Edwardom na sedačku.

„Čo to malo znamenať?“ pýtal sa nás. Čo  som mu mala asi povedať?

„Nič,“ odpovedal mu Edward a ja som sa znova rozosmiala, videla som ako sa aj Esme dvíhali kútiky.

„Veď veľmi dobre vieš, aké sú tie túžby silné,“ obhajoval nás Edward a prstom mi upokojujúco krúžil po dlani.

„Ale v škole?“ pýtal sa neveriacky.

Pozrela som sa na môjho manžela a ten sa tváril už vážnejšie. Jeho oči boli čierne, ale nevedela som čím. Carlisle ďalej pochodoval po izbe a oboch si nás premeriaval. Možno sa snažil vymyslieť nejaký trest alebo niečo.

„Už sa to nebude viackrát opakovať, jasné,“ povedal nakoniec.

„Jasné,“ hneď som súhlasila.

„Samozrejme,“ odvetil môj manžel, ale ja som si všimla tie iskričky v jeho očiach.

„Edward, ty pôjdeš so mnou teraz na lov, máš čierne oči. A vymyslel som vám trest.“ Vypleštila som naňho oči.

„Trest?“ zopakovala som poňom.

„Áno, trest. Dnes v noci budete každý v inej izbe,“ dokončil svoj preslov a ja som sa zmučene pozrela na Edwarda a zamračila sa na Carlisla. Len sa usmial a už bol preč.

„Idem na ten lov, za hodinu som späť,“ povedal mi Edward a jemnučko ma pobozkal na pery,  ale ja som ho chytila za zátylok a vrhla sa mu na pery. Vtom som ho necítila, tak som prudko otvorila oči. Edward stál na druhej strane izby a Carlisle sa naňho mračil. Edward sa na mňa usmial a už ho nebolo. Išla som do kuchyne, kde mi robila Esme jedlo. Mala mierne nahnevaný výraz, ale ja som si nemohla nevšimnúť ten pobavený výraz.

O štvrtej prišli ostatní a zmätene sa pýtali, prečo sme odišli skôr zo školy. Našťastie nikto nič nevidel, teda až na  Alice. Tá sa na mňa sprisahanecky usmievala. Venovala som jej jeden škaredý pohľad a išla do izby.

Keď Edward stále nechodil, tak som išla do sprchy a čakala na Edwarda. Už bolo jedenásť hodín a ja som si čítala knihu.

Vtom ma objali studené ruky a ja som sa mu vrhla do náručia. Bozkávali sme sa akoby sme sa nevideli mesiac. Jeho ruky prechádzali po celom mojom tele a ja som pri každom dotyku musela vzdychnúť.

A vtom bo Edward znova preč. Trochu som sa spamätala a všimla si Carlislea ako drží Edwarda, ktorý sa chce vrátiť ku mne.

„Povedal som, že túto noc tu bude pokoj. Edward, choď do svojej izby,“ zavelil mu, ale Edward sa usmial.

„Toto je moja izba,“ odvetil mu s úsmevom a Carlislea to očividne ešte viac vytočilo.

„Edward, už som to raz povedal, a nebudem to opakovať. Nemáte sa predvádzať a robiť takéto veci na záchodoch a ešte k tomu dievčenských,“ kričal a ja som zamrzla.

Hneď na to už stále pri nás Emmett a premeriaval si ma s Edwardom. Hlava sa mu točila a tuho premýšľal. A vtom vybuchol do smiechu, keď to očividne pochopil.

„Braček, to by som do teba nepovedal,“ rehotal sa na Edwarda. Potom išli všetci preč aj s Edwardom. Zúfalo sa na mňa pozrel a už bol preč. V noci za mnou veľakrát prišiel, ale Carlisle ho hneď odo mňa odhodil. Po desiatom pokuse nám povedal, že každý budeme mať svoju izbu celý týždeň.

19. kapitola - 21. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vášeň - 20. kapitola: