Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vášeň - 27. kapitola

17.03.2011 (21:30) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 4352×

27. kapitola

Edward:

„Edward, nemala by už vstávať?“ šepkala Esme za dverami.

„Je len tri dni po závažnej operácií, musí si poriadne oddýchnuť. Pokojne jej odlož to jedlo na neskôr,“ šepol som jej naspäť a pohladil krásku vedľa mňa, ktorá spokojne spinkala. V noci mala obrovské bolesti, tak ju Carlisle nadopoval pár liekmi proti bolesti. Pri pohľade na ňu sa mi stále vracali výčitky svedomia, mal som byť vtedy v škole a nič by sa jej nestalo. Mal som strašnú chuť urobiť Tanyi ešte niečo horšie a bolestivejšie. Zaslúži si to.

„Edward, nemrač sa,“ šepol vedľa mňa tichý hlások. Pozrel som sa na môjho anjela a usmial sa. Srdce jej trochu poskočilo, musel som sa zasmiať.

„Mala by si ešte spinkať,“ povedal som jej a pobozkal ju na čelo.

„Už som prespaná, som skôr hladná.“ Esme to, samozrejme, počula a už klopala na dvere.

„Poď ďalej,“ povedal som jej.

Esme vošla dnu a usmiala sa na Bellu. Zobral som jej z rúk tanier, Bella nemala na to dostatok síl.

„Ako sa cítiš, zlatko?“ spýtala sa Belly matersky.

„Bolo mi už lepšie,“ priznala a ja som skrivil tvár. Bella opatrne natiahla ruku a pohladila ma po líci. Privrel som oči a užíval si jej dotyky.

Esme medzitým odišla a ja som začal kŕmiť Bellu, neskutočne som si to užíval. Najskôr protestovala, ale nakoniec sa vzdala, bola strašne slabá a ja sa o ňu veľmi rád starám, čo zasa nemá rada ona.

Edward, volali z polície, máme tam vraj všetci prísť. Bella tu bude musieť pár hodín ostať sama, neboj sa, bude v poriadku, oznámil mi Carlisle v myšlienkach a ja som sa zhrozil.

Bella:

Edward ma kŕmil obedom, keď zrazu zamrzol. Zmätene som naňho pozerala a čakala, či mi niečo povie. Už od včera je nejaký zvláštny.

Chcela som si sadnúť vyššie, ale znova ma pichlo v bruchu a ja som zaťala zuby, aby som nekričala.

„Edward, čo sa deje?“ spýtala som sa ho.

Otočil sa na mňa a smutne sa pousmial. „Zlatko, budeme musieť všetci na také dve hodinky nutne odísť do mesta, ale hneď sme späť. Zvládneš to tu sama?“

„Prečo musíte odísť?“ Bola som stále zmätenejšia a vystrašenejšia.

„Musíme ísť zabezpečiť nové doklady u jedného falšovateľa,“ odpovedal pohotovo.

„Aha.“ Stále to vyzeralo podozrivo, ale možno si znova príliš domýšľam.

„Určite to tu zvládnem, keďže sa nemôže hýbať, pospím si a pozriem si nejaký film. Pokojne choď,“ ubezpečovala som ho, ale on sa nechcel vôbec pohnúť.

„Edward? Budem naozaj v poriadku.“ Hypnotizoval ma, ale podľa výrazu asi povolil.

„Dobre, hneď budeme naspäť. Ty sa absolútne nehýb, nikam nechoď a oddychuj. Jasné?“

„Samozrejme, pane,“ žartovala som. Edward sa zamračil a vtom bol preč. O chvíľu sa vrátil s ďalším jedlom a všetko mi to položil na stôl. Podal mi ovládač od telky, zakryl ma ďalšou prikrývkou a priniesol mi ďalších sto vecí.

„O chvíľu sme späť,“ hovoril mi stále dookola. Len som prikývla a našpúlila pery. Jemne sa zachichotal a sklonil sa ku mne. Pobozkal ma len na čelo. Vražedným pohľadom som sa naňho zamračila. Znova sa zasmial a jemnučko sa obtrel o moje pery a už bol preč.

Povzdychla som si a pri tom ma strašne pichlo v bruchu. Au. Dala som si ďalšie lieky proti bolesti a zapla si film, ktorý som vôbec nesledovala. Premýšľala som nad tým, čo mi urobila Tanya s tým chlapom. Nechápem, že mi také niečo urobila len kvôli tomu, že ju Edward odmieta. Len dúfam, že Edward to nechá tak, nechcem mať ešte väčšie problémy.

Už prešla jedna hodina a stále neprišli, začala som sa dosť nudiť.

A vtom som začula blížiace sa kroky po schodoch. Super, Edward prišiel. Zoširoka som sa usmiala, ale ten úsmev ma hneď prešiel, keď dnu vošla moja najväčšia nočná mora. Tanya.

„Č... čo tu r... robíš?“ koktala som so strachom v hlase.

Falošne sa usmiala. „Prišla som sa pomstiť za Dannyho.“ Prešla ku mne a stále sa hnusne usmievala.

„Kto je Danny?“ Bola som zmätená, veď ja žiadneho Dannyho nepoznám.

„Och, Edward ti to nehovoril?“ Zdvihla obočie a svojím nechutne dlhým nechtom prešla po mojej modrine na líci. Tresla som ju do ruky, ale ju to ešte viac pobúrilo. Stisla mi ruku, v ktorej som nemala aj tak žiadny cit.

„Ja ti poviem, kto to bol. Bol to môj skvelý priateľ, ktorý ťa len tak mimochodom napadol na tých záchodoch. Ako vidím, tak si prežila, ale neboj, to ešte vyriešime. Ale naspäť k téme. Tá tvoja podarená rodinka ho zabila a mňa tak udreli, že som upadla do bezvedomia. A nafingovali to tak, že som ja zabila jeho.“

S vypleštenými očami som ju počúvala, ale ani jedno slovo som jej neverila. Neverím, že by ho zabili. Nie, oni by to neurobili.

Nezmohla som sa ani na jediné slovo a premýšľala, čo mám robiť. Utiecť asi ťažko, keďže sa nedokážem absolútne pohnúť, nie to ešte postaviť.

„Takže, ja som sa rozhodla, že tu nechám Edwardovi menšie prekvapenie. Vieš, ja som mala byť teraz pôvodne na polícii, ale peniaze dosť pomôžu. Tvoja rodina si myslí, že ich chce polícia vypočuť, ale nejako som ich musela dostať z domu.“

Nemo som na ňu pozerala. „Čo chceš urobiť?“ Hlas mi zlyhal a z narastajúcej paniky sa mi začali triasť ruky. Dúfam, že sa Edward čoskoro vráti.

Znova sa arogantne usmiala. „Ako som povedala, nechám mu tu menšie prekvapenie. Môže si za to vlastne sám, nechcel mňa, tak nebude mať ani teba. Ja ťa tu pekne zabijem, nasadnem do lietadla a už ma nikto nikdy nenájde. Ver mi, že o to sa moji rodičia postarajú.“

Toto ma naštvalo. „Nepodarí sa ti to. Edward aj s ostatnými ťa nájde do pár minút a budeš mŕtva,“ kričala som zlostným tónom až mi dochádzali sily.

„To si len myslíš, moja. Ty sa, ako vidím, nemôžeš ani len pohnúť, takže mne stačí zobrať vankúš, pritlačiť ti ho na tvár a o pár minút si mŕtva.“ Rozrehotala sa. Namiesto toho, aby som sa začala báť, objavil sa u mňa silný pud sebazáchovy. Nemôžem sa síce hýbať, ale ona sa ma ani nedotkne. Už som zažila horšie a ona je len jedna namyslená blondína s mozgom ako Homer Simpson.

Rozosmiala som sa nad tou myšlienkou. Tanya si ma prekvapene premeriavala, asi si myslela, že mi šibe.

A sakra. Ona naozaj zobrala vankúš zo sedačky a s úsmevom išla ku mne. Moje hrdinstvo sa v sekunde vyparilo a nahradila ho panika.

„Pomóc,“ kričala som nahlas, ale vedela som, že ma nikto nepočuje.

„Ja ti dám, ty krava, komu sa smeješ?“ kričala ona po mne. Vtom mi k líci priložila svoju ruku, chcela som ju odtiahnuť, ale bola silnejšia ako ja. Svojimi ostrými dlhými nechtami mi prešla po líci.

„Aaah,“ kričala som a z očí mi vyhŕkli slzy. Celá som sa triasla, cítila som ako mi po líci steká teplá tekutina. Krv. Rozvzlykala som sa a čakala na to najhoršie. Nemala som žiadnu silu a vrátili sa mi bolesti brucha.

„Vypadni,“ kričala som hystericky a vzlykala.

Ona sa rozosmiala a vtom mi priložila vankúš k tvári. Kopala som nohami a rozháňala sa rukami, ale nemala som dostatok síl. Po chvíli mi došiel vzduch a ja som začala nahlas kašľať. Prehýbala som sa v chrbte a snažila nadýchnuť, ale stáli mi ho silnejšie pritláčala v tvári.

Mala som poslednú možnosť. Pomaly som sa z posledných síl natiahla k stolíku a zobrala z taniera nôž. Očividne si to nevšimla. Začala som strácať vedomie, tak som prinútila ruku, aby sa hýbala. Aj keď som nevidela, rozohnala som sa s nožom v ruke a vtom som na niečo narazila a vankúš z tváre už nič netlačilo.

Zhlboka som sa nadýchla a lapala po dychu. Vedomie sa mi vrátilo, chytila som vankúš a dala ho to seba preč.

„Preboha,“ šepla som a rozvlykala som sa. Na zemi ležala Tanya a v hrudníku mala zapichnutý nôž.

„Nieee... nieee,“ kričala som hystericky a nahlas vzlykala. Nie, ja som to nemohla urobiť. Nie, ja nie som vrah. Nie. Nie. Nie. Stále som si to opakovala a lapala po dychu. Chcela som ísť k nej, ale nemohla som sa pohnúť. Celé telo sa mi triaslo od strachu, od bolesti. Nie. Nie. Nie.

Zasekla som sa pohybe a sledovala som Tanyu ako leží nehybne na zemi v kaluži krvi. Mozog mi prestal fungovať a ja som stále nemo ležala, až som začula prichádzajúce autá. Nedokázala som sa pohnúť, stále som hypnotizovala mŕtvolu na zemi a triasla sa. Na ruke som mala jej krv a ešte viac som sa rozstriasla.

A vtom niekto vyrazil dvere. Nepozrela som sa tam a stále nehybne ležala.

„Preboha,“ ozval sa anjelský hlas a ja som sa ešte viac rozvlykala. Vedela som, že ma bude po tomto nenávidieť. Nedokázala som sa naňho pozrieť.

„Poďte sem, potrebujem pomoc,“ povedal a niečo studené sa dotklo mojej tváre. Stále som sa nehýbala, len sa triasla.

Edward:

Zastavili sme pred domom a ja som hneď letel za svojou lásku. Bál som sa o ňu. Zistili sme, že to bolo všetko nafingované. Tanya zmizla, lebo tých hajzlov podplatila. Vošiel som dnu a vtom som ucítil krv. Nie.

Rozrazil som dvere od našej izby. To, čo som tam uvidel, som vôbec nečakal. Bella nehybne ležala na posteli ako zhypnotizovaná a pri posteli na zemi ležala mŕtva Tanya s nožom v hrudníku.

„Poďte sem, potrebujem pomoc,“ zavolal som ostatných. Tanya ma vôbec nezaujímala.

Bella bola v strašnom šoku. Celá sa triasla, nehýbala sa, nič nehovorila. Nie, znova som všetko pokazil. Znova som odišiel a nechal ju samotnú. Opatrne som podišiel k nej a pohladil ju po líci.

„Zlatko?“ šepol som, ale nič.

„Bella, povedz niečo. Ublížila ti?“ pýtal som sa jej zúfalo.

„Ja som v... vrah,“ šepla a ešte viac sa rozvzlykala.

„Nie, nie si,“ utešoval som ju. Stále sa na mňa nepozrela a hypnotizovala Tanyu. Opatrne som ju chytil do náručia, bolestne skrivila tvár, po ktorej sa valili slzy. Doniesol som ju do vedľajšej izby, moja rodina medzitým zobrala Tanyu. Carlisle vymyslel, čo s ňou, ale mňa to v tej chvíli nezaujímalo. Sadol som si na posteľ a Bellinku silno objal a hladil ju po líci. Srdce jej nepravidelne bilo a stále sa triasla. Od strachu, od bolesti.

„Bella, čo sa stalo?" šepol som jej do ucha, potreboval som vedieť, čo sa stalo.

Nadýchla sa, ale stále sa na mňa nepozrela.

„Prišla sem, vraj ste jej zabili nejakého priateľa a... a... a ona ho chcela pomstiť tým, že chcela zabiť mňa. Vraj, že keď nechceš ju, nebudeš mať ani mňa. Edward, ja... ja... ja som ju nechcela zabiť, ona ma chcel zadusiť vankúšom, tak som sa bránila. Prosím, prosím, neodchádzaj teraz, ja som ju naozaj ne... nechcela za... zab... zabiť,“ vzlykala mi do trička.

„Bella, zlatko. Ja viem, že to nebolo naschvál. No tak, je to v poriadku, nikto sa to nedozvie, som s tebou. Všetci sme s tebou. Musela si sa brániť," šepkal som jej utešujúco.

Natiahla ku mne ruku, mala na nej krv. „Prosím, daj mi to dole,“ šepla a vzlykala. Chytil som ju do náručia a niesol ju do kúpeľne. Tam som ju veľmi opatrne posadil na práčku, ale nedokázala ani sedieť, nemala žiadnu silu. Tak som si ju privinul do náruče ako dieťa a druhou rukou som jej zmyl krv z ruky. Potom som ju, stále trasúcu, zobral naspäť do postele a únavou zaspinkala. Strašne som sa o ňu bál, neviem, ako bude na to reagovať zajtra.

26. kapitola - 28. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vášeň - 27. kapitola: