Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vášeň - 30. kapitola

24.03.2011 (08:45) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 4621×

30. kapitola

Edward:

„Bells?“ šepol som medzi jej bozkami, čudoval som sa, že ešte nezaspala.

Odtiahla sa od mojich pier a jej čokoládové oči na mňa upreli svoj pohľad. „Áno?“

„Vieš, nedávno mi napadlo, že by sme si mohli kúpiť vlastný dom. Mali by sme konečne súkromie, ale samozrejme, že by sme sem chodievali. Teda, určite pochopím, keď nebudeš súhlasiť, ale...“

Netrpezlivo som čakal na jej odpoveď. Na tvári sa jej menili všetky možné výrazy. Najskôr zamyslený a zrazu sa rozžiarila a vrhla sa na moje pery. Zachichotal som sa, keď sa odtiahla.

„Takže súhlasíš?“ spýtal som sa.

„Nestačil ti môj dôkaz súhlasu?“ Nadvihla obočie a kútiky sa jej pomaly dvíhali.

„Nie,“ odpovedal som laškovne. Zatvoril som oči a našpúlil pery. V mysli som sa neuveriteľne radoval, keď som si predstavoval, že budem s Bellou bývať sám. Žiadny Emmett, žiadne myšlienky, len naše ničím nerušené súkromie. Keď sa mi zdalo, že čakám príliš dlho, otvoril som oči a na moje prekvapenie som ležal v posteli. Zrazu som začul jemný smiech. Bella stála nahá pri dverách od kúpeľne a smiala sa môjmu výrazu.

„Vyzeráš strašne sladko s tými našpúlenými perami.“ Rozosmiala sa a vbehla do kúpeľne. Bol som z nej, ako vždy, totálne mimo.

Zatiaľ čo sa Bella sprchovala, premýšľal som o našom novom domove. Určite by to mal byť obrovský dom, ktorý bude spĺňať všetky požiadavky mojej milovanej manželky. S otvorenými očami som premýšľal nad všetkými vymoženosťami nášho budúceho domu, že som si ani nevšimol, že Bella prichádza do izby.

Pozrel som sa na ňu, v momente sa mi zatajil dych. Môj „nevinný“ anjelik mal na sebe čiernu košieľku, ktorá nezakrývala takmer nič. Musel som potriasť hlavou, myslím, že pre dnešok toho už stačilo dosť. Upírska vášeň sa očividne nedá dostatočne skrotiť.

Ľahla si ku mne a ja som si aspoň obliekol boxerky. Bella si tentoraz neľahla na moju hruď, ale na bok, aby na mňa videla. Otočil som sa rovnako ako ona a mohol som lepšie pozerať do jej krásnych čokoládových studničiek.

„Mala by si spinkať,“ šepol som a pohladil ju po dlhých vlasoch, ktoré voňali úžasnou jahodovou arómou.

„Myslíš, že sa mi chce po takomto silnom zážitku spať?“

„Po akom?“ spýtal som sa laškovne a zoširoka sa usmieval.

„Po dokonalom, krásnom, nádhernom a veľmi vášnivom.“ Pri jej slovách som sa ešte viac usmieval a hladil ju po líčku.

„To vieš, takého dokonalého milenca ako ja nikde nenájdeš,“ smial som sa a hral sa na namysleného.

Bella privrela oči a hneď na to sa usmiala akoby vymyslela nejaký dokonalý plán.

„Nechcel si povedať namysleného?“ spýtala sa s vážnym tónom, ale videl som jej nadvihujúce sa kútiky. Chcel som odpovedať, ale predbehla ma.

„Vieš čo? Idem spať, ale je tu strašné teplo.“ Šibalsky sa usmiala a vtom si cez hlavu vyzliekla košieľku. S vypleštenými čiernymi očami som ju hypnotizoval. No Bella sa zakryla.

„Dobrú noc, uži si to,“ povedala mi s chichotom, pobozkala ma na líce a otočila sa nabok. Ja som nehybne pozeral na jej prikrývku a snažil sa nepredstavovať si, čo by som videl, keby som ju odkryl. Tak toto si naozaj užijem, ona ma chce asi zabiť. Po hodinovom hypnotizovaní jej prikrývky som začul jej pravidelný dych. Spinkala.

Doslova som vyletel z postele do kúpeľne. Pustil som na seba ľadovú vodu, ale moje príliš zvrhlé myšlienky som mal stále v hlave. Vošiel som naspäť do izby. Ach, nie. Belle sa stiahla prikývka o niečo nižšie a ja som videl jej obnažené rameno. Sledoval som jej jemnú pokožku a zatínal zuby. Nakoniec som sa začal prechádzať po izbe hore-dole a snažil sa pozerať len na zem. Ale vždy mi oči vyleteli k tej spiacej kráske v posteli, ktorá nemala pod prikrývkou absolútne nič. Skoro som si začal okusovať nechty. Boli štyri hodiny ráno a ja som stále pochodoval tam a naspäť.

A vtom sa otočila na druhú stranu a deka jej skĺzla na brucho, jej nádherné ženské krivky na mňa vykúkali a ja som musel zaťať pästi. Mojim telom prešla asi miliónta túžba po nej za túto noc. Opatrne som k nej podišiel a rozstrasenými rukami som ju prikryl, lebo už som bol takmer na konci síl.

O deviatej som sa odhodlal a ľahol si k nej. Opatrne som ju chytil a pritisol som si ju na prsia. A vtom som na svojej hrudi pocítil jej horúce telo a tie dva úžasné dary od Boha. Prešla mnou vlna túžby a vášne. V sekunde som vyletel z izby, takmer som vyrazil dvere cestou von. Preletel okolo svojej nechápajúcej rodiny, medzitým som si stihol všimnúť Jasperov široký úsmev a utekal som hlboko do lesa. Hodnú chvíľu som behal po lese, ale nakoniec som sa rozhodol vrátiť domov.

Moje myšlienky sa už, našťastie, trochu upokojili. Vošiel som do domu, dole bol len Emmett s Rose. Z mojej izby sa ozýval rýchlejší tlkot srdca. Bella už nespí.

„Kde sú všetci?“ spýtal som sa, aby som mohol znova zahnať svoje myšlienky.

„Esme s Carlislom išli na lov a chudák Jasper sa po tvojej prítomnosti vrhol s Alice do ich izby. A my ideme tiež na lov,“ povedala mi Rose. Emmett sa potichu chichúňal, našťastie nevedel, prečo som tak vyletel z izby, ale tušenie mal.

Rozhodol som sa ísť nakoniec za mojou láskou. Potichu som otvoril dvere. Bella sa práve preťahovala na posteli.

„Dobré ráno, zlatko,“ povedal som jej zo širokým úsmevom. Sadol som si k nej a pobozkal jej božské lačné pery.

„Dobré, kde si zrazu tak zmizol?“ spýtala sa a šibalsky sa usmievala.

„Musel som sa ísť prevetrať,“ povedal som jej čiastočnú pravdu.

„A prečo?“ pýtala sa ďalej.

Neplánoval som sa jej povedať pravdu, ale ona si sadla a deka jej skĺzla po brucho. Preboha, nie.

„Takže, prečo si odišiel?“ spýtala sa znova. Počul som jej pobavený hlas, ale moje oči pozorovali niečo úplne iné.

„Musel som sa prevetrať,“ povedal som automaticky a ani nepremýšľal nad odpoveďou.

„Aha, čo ťa bolela hlava?“ Smiala sa.

„Nie, ale príliš ma rozrušovala moja nádherná manželka, ktorá pokojne spala, zatiaľ čo jej príliš nabudený manžel ju pozoroval a keď sa otočila, uvidel to čo nemal,“ vyhŕkol som okamžite. Až po chvíli som si uvedomil, že som sa ku všetkému priznal. Pozrel som sa jej konečne do tváre, doširoka sa blažene usmievala.

„Idem ti urobiť tie ra... raňajky,“ poskočil mi hlas.

„A Edward, to si bol vonku len v tých boxerkách?“ spýtala sa pobavene. Rýchlo som sa na seba pozrel. Preboha, mal som naozaj len boxerky. Musím priznať, že teraz som bol asi jediný upír, ktorý bol v rozpakoch. Radšej som rýchlo utiekol do kuchyne a začal robiť raňajky.

Keď som dával cesto na lievance na panvicu, ucítil som horúce ruky na svojom chrbte. Bella si okolo môjho brucha omotala ruky a hladila ma po svaloch.

„Si strašne zlatý, keď si v rozpakoch,“ šepla mi do pokožky a pobozkala ma na zátylok. Otočil som sa k nej. Jej oči boli nebezpečne rozžiarené. Mala na sebe len župan a ja som sa modlil, aby bola pod ním oblečená.

Opatrne som ju chytil za boky a vysadil si ju na linku, aby na mňa dočiahla. Svoje obmotala okolo môjho tela a pritiskla sa na mňa. Zachvel som sa pod jej dotykmi, keď mi prechádzala po hrudi. Pohladil som ju po vlasoch a vybozkával jej celú tvár. Pomaly som jej potiahol šnúrky na župane, keď som zrazu zacítil strašný smrad. Prudko som sa odtiahol od linky a zachránil horiace lievance. Bella sa rozosmiala a zoskočila z linky.

„Čo to len so mnou robí?“ premýšľal som nahlas.

„Aspoň vidíš ako sa cítim ja,“ odpovedala mi a sadla si na stoličku. Zozadu som dal pred ňu jedlo s džúsom a pobozkala ju zvrchu na vlasy.

„Dobrú chuť, miláčik.“ Sadol som si oproti nej a sledoval, ako v nej rýchlo miznú raňajky.

„Premýšľal si nad tým domom?“ spýtala sa ma s plnými ústami.

„Áno, predstavoval som si obrovskú vilu s bazénom a vírivkou, ale samozrejme chcem, aby si ty vybrala dom, ktorý sa ti bude páčiť.“

Na chvíľu sa zamyslela. „Mne by sa viac páčil byt niekde v meste,“ povedala a ja som z jej hlasu akoby počul obavy.

„Rada by som bývala niekedy aj v byte, je to útulnejšie, ale keď sa ti nepáči tento nápad...“ Priložil som jej prst na pery.

„Nie, zlatko. Podľa mňa to je skvelý nápad, hneď zajtra sa môžeme ísť na nejaké pozrieť,“ povedal som jej a ona sa zoširoka usmiala.

„Ďakujem, bude to úžasné, len my dvaja.“

Usmial som sa ešte viac, nahol som sa cez stôl a vášnivo ju pobozkal.

„Milujem ťa.“

„Aj ja teba.“

A ešte ju musím znova požiadať o ruku.

29. kapitola - 31. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vášeň - 30. kapitola: