Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vášeň - 33. kapitola

03.04.2011 (12:00) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 4407×

33. kapitola

Edward:

„Bella, poď sa najesť!“ volal som svoju manželku, ktorá sa stále prezliekala. Od tej noci, kedy mi povedala, že je tehotná, prešli už dva týždne. Od Carlislea som sa dozvedel vcelku zaujímavé veci. Dieťatko sa vraj narodí za štyri mesiace a už teraz bude dosť rýchlo rásť, čo je vidieť trošku aj na Belle. Ale iba trošku. Vždy, keď sa kochám jej maličkým bruškom, hovorí, že je tlstá. Ale ja ju každú sekundu uisťujem o jej výnimočnej kráse.

Začul som, ako práve vychádza z izby, tak som sa k nej ihneď rozbehol a zobral som si ju do náručia. Už išla protestovať, ale dal som jej na pery prst.

„Nie, Bella. Ja sa o teba chcem a musím starať a ty sa nemáš namáhať. Musíš neustále myslieť na to, že čakáme očividne poloupírie dieťa, takže to bude pre teba veľmi náročné.“ Bella sa mračila počas celého môjho monológu a pozerala iným smerom.

„Zlatko, počúvaš ma?“ spýtal som sa jej.

Pozrela sa na mňa. „Nie,“ povedala len tak a žiarivo sa usmiala. Je vôbec možné byť na ňu aspoň trochu nahnevaný? Nie, nie je.

Posadil som ju pred plný tanier palaciniek s čokoládou a šľahačkou. S chuťou sa vrhla do jedla a ja som len s úžasom sledoval, ako v nej miznú všetky palacinky. Bola strašne rozkošná. Celú dobu som na ňu zbožne hľadel a kochal sa.

„Na čo tak pozeráš?“ spýtala sa ma s plnými ústami.

„Obdivujem tvoj apetít.“ Laškovne som sa usmial, ale Bella sa zamračila.

„Chceš povedať, že toho jem snáď veľa? Alebo som tlstá?“ Žmúrila oči a ja som sa musel zachichotať. Zamračila sa ešte viac, tak som radšej zmĺkol.

„Samozrejme, že nie, miláčik. A okrem toho sa mi veľmi páči tvoje bruško.“ Chytil som ju za pás a posadil si ju do lona. Vyhrnul som jej tričko a ruku si priložil na jej trochu vypuklé bruško. Hladil som ju až po lono, Bella spokojne vrnela a oprela sa mi pohodlne o hruď.

„Čo by si chcel radšej? Dievčatko alebo chlapčeka?“ spýtala sa ma so zbožným tónom v hlase.

„Mne je to jedno, zlatko. Budem ho milovať, či to bude chlapček alebo dievčatko.“ Pobozkal som ju do vlasov.

„Ale ty si chlap, tak som si myslela, že by si chcel radšej syna.“ Otočila sa, sadla si na mňa obkročmo a ja som ju tak odniesol do obývačky. Bella mi hrabla do vlasov a hrala sa mi s nimi.

„Miláčik, ako som povedal, budem milovať to dieťatko a je jedno, aké pohlavie to bude. Ja som neuveriteľne šťastný, takže nechcem počuť žiadne pochybnosti, dobre?“

Usmiala sa a horúcu dlaň mi priložila na líce. „Dobre.“

Ešte chvíľu sme sedeli v objatí a ja som s absolútnou spokojnosťou hladil bruško môjho anjelika.

No zrazu sa Bellina ruka vsunula pod moju košeľu a mnou prešla vlna vzrušenia. Bolo to už naozaj dlho, nemilovali sme sa už dva týždne, pretože Belle bývalo často zle, ale už ju to, našťastie, prešlo, takže prečo to nevyužiť. Prstíky mojej manželky hladili moje svaly na bruchu až po prsia. Prechádzala mi po celej hrudi a ja som sa zachvel, držal som sa, aby som nahlas nezavzdychal. Nechcel som to byť ja, ktorý je príliš posadnutý sexom. Ale vtom mi Bella odopla dva gombíky a perami sa dostala na moju hruď a pohrýzla mi bradavku. Tentoraz som už musel nahlas zavzdychať, až som zaklonil hlavu.

Bella sa prisala na moje pery a z ramien mi pomaly dávala dolu košeľu, až mi skĺzla na zem. Prešla mnou ďalšia vlna vzrušenia, ale stále som si uvedomoval, aká je Bella krehká a zraniteľná a najmä nosí pod srdcom naše dieťatko.

Veľmi opatrne som si na ňu ľahol. Rukou som vkĺzol pod jej tričko až k jej nádherným krivkám, ktoré sa jej trochu naliali. Bella si to možno nevšimla, ale ja som si dokonale všímal každú zmenu na jej tele pri tehotenstve. Tie dva dokonalé dary od Boha som schoval vo svojich dlaniach, za čo ma moja manželka odmenila hlbokým vzdychnutím.

A vtom som začul príliš hlasné myšlienky pri dverách. Ach, len to nie. Zamrzol som a Bella si ma zmätene premeriavala.

„Máme návštevu,“ objasnil som jej to a s povzdychom som pustil to krehké nádherné telo podo mnou a postavil sa. Bella si sadla a narovnala si tričko. Rýchlo som si obliekol košeľu a už som začul klopanie na dvere.

Išiel som otvoriť. Ako prvý dnu vletel Emmett, absolútne sa neobťažoval ani len pozdraviť a išiel hneď za Bellou.

„Ahoj, Edward.“ Esme ma objala a všetci išli hneď za Bellou.

„Ako sa má naša gulôčka?“ spýtal sa Emmett Belly a ja som ho mal chuť mu v tej chvíli odtrhnúť hlavu. Všetci naraz sme naňho zavrčali.

„Guľôčka?“ spýtala sa ho Bella neveriacky a nahodila smutný výraz, ktorý Emmetta ihneď odrovnal. Videl som, že to hrá, ale Emmett jej na to dokonale skočil. Ihneď si sadol k nej.

„Belli, ja som to tak nemyslel. Myslel som len tvoje bruško, chápeš? Je vidieť, že si trochu zguľatela,“ hovoril absolútne nezmysly, našťastie Rose ho včas zastavila. Rose s Esme boli šťastné, že do našej rodiny pribudne zázrakom nový prírastok. Stále tomu nemohli uveriť, rovnako ako ja. Alice stále premýšľala nad tým, že potrebuje kúpiť veľa detských vecí. Už si robila v hlave zoznam. Jasper sa zase stále priblblo usmieval, pretože cítil tú neuveriteľnú radosť a šťastie, ktoré medzi nami panovalo. Carlisle si stále premeriaval Bellu a premýšľal nad tým, čo vznikne z upíra a človeka. Chvíľu som sa zaberal jeho myšlienkami, ale potom ma zaujala Bella, ktorá po mne nepatrne pokukovala. Žiarivo som sa na ňu usmieval.

„Bella, musím ťa prehliadnuť, ideme vedľa?“ spýtal sa jej Carlisle a Bellu tým vytrhol z myšlienok. Prikývla mu a išli sme do našej spálne, kde Carlisle Bellu zvážil a odmeral jej bruško.

„Vyzerá to, že dieťatku budú stačiť tri mesiace. Bella, potrebujem, aby si prišla zajtra do nemocnice na ultrazvuk. Dieťa rastie dosť rýchlo, za pár dní sa bude dať určite zistiť pohlavie dieťatka,“ povedal jej Carlisle a Bella sa na mňa nežne usmiala. Sadol som si k nej na posteľ a chytil ju za ruku.

„Carlisle, si si istý, že pri pôrode nenestanú žiadne komplikácie?“ spýtal som sa ho, potreboval som sa o tom uistiť.

„Úprimne ti poviem, že legendy hovoria o tom, že ženy pri pôrode upírieho dieťaťa zomreli.“ Bella sa nahlas nadýchla a stisla mi ruku. Upokojujúco som ju pohladil po vlasoch.

„Ale nemusíte mať strach. Bella, tvoje tehotenstvo prebiehla úplne normálne, len je zrýchlené. Budeš v poriadku a pôrod by mal určite prebiehať v poriadku,“ uisťoval nás a obaja sme si vydýchli. Síce som to vedel z jeho myšlienok, ale potreboval som to počuť.

Potom sme išli naspäť do obývačky. Bella si sadla na sedačku vedľa Rose, automaticky som si chcel k nej sadnúť, ale ten malý elf ma predbehol.

„Bella, niečo sme ti priniesli,“ hovorila jej nadšene. Povzdychol som si a sadol si do kresla. Emmett sa rozrehotal na mojom výraze. Pripadal som si ako malé dieťa, ale ja som chcel sedieť vedľa svojej manželky.

Bella nadvihla obočie a pozrela sa na Alice a to ešte nevedela, čo jej priniesla.

„Jasper, zlatko, prines to!“ zavolala na svojho manžela, ktorý sa vo dverách objavil snáď s dvadsiatimi taškami vecí.

„Alice, ty si sa úplne zbláznila,“ povedala jej Bella a ja som sa musel zasmiať.

„Bella, mysli si, čo chceš. Ale kúpila som ti veci pre dieťatko.“

Moja láska pokrútila hlavou. „Alice, veď ani nevieme, čo to bude,“ protestovala.

„Lenže ja som kúpila veci pre dievčatko, ale aj pre chlapčeka.“ Bella vytreštila oči na moju sestru.

„Neprotestuj. Ešte musíme kúpiť detskú postieľku, kočík, hračky, vaničku...“ vymenúvala ďalej, ale

Bella ju prestala počúvať. Bolo síce len poobedie, ale vyzerala dosť unavene.

Pozrel som sa na všetkých a hneď ma pochopili. Emmett odmietal odísť a stále hypnotizoval bruško mojej manželky akoby malo z neho vyskočiť naše dieťa, dokonca si to predstavoval v myšlienkach. Nakoniec som ho musel doslova vyhodiť, napadlo ho, že tu s nami ostane. Vraj nadržaný upír a tehotná žena je nebezpečná kombinácia. Magor.

Bellinke som pripravil obed a pri ňom mi doslova zaspala. Potichu som sa zachichotal a odniesol ju do spálne. Už som sa tešil, že sa budem venovať svojej milovanej činnosti. Ľahol som si k nej, odhrnul jej tričko a začal hladiť jej bruško. Bál som sa o Bellu a o to malé, ale vedel som, že Bella je silná žena a spolu zvládneme všetko.

Sklonil som sa nad jej lonom a pusinkoval každý milimeter jej jemnej pokožky. A vtom som niečo začul. Začul som niečo nepravidelné, akoby trepotali krídla motýlika. Preboha, veď to je srdiečko nášho dieťatka. Položil som ucho na jej lono a počúval to slabučké bitie srdca. Bolo to úžasné. Zoširoka som sa usmial a pocítil neuveriteľné šťastie, až som myslel, že začnem skákať od radosti a šťastia. Prešlo mnou milión pocitov, myslel som si, že sa rozplačem. S priblblým úsmevom som pozeral na môjho spiaceho anjelika, počúval som srdiečko nášho malého drobčeka a zoširoka sa usmieval.

Večer sa začala Bellinka prebúdzať. Odtrhol som sa od jej bruška a posunul sa bližšie k jej tvári.

Hlavu som si podoprel rukou a čakal na prebudenie mojej sladkej manželky. Zamrkala a otvorila svoje krásne, čokoládové oči.

„Prečo sa tak usmievaš?“ šepla a pretiahla sa.

„Počujem srdiečko nášho dieťatka,“ šepol som jej naspäť s obrovskou nežnosťou a zbožnosťou v hlase.

„Čo?“ spýtala sa šokovane, ale ten nežný výraz nedokázala zakryť a rozžiarila sa.

„Čo počuješ?“ pýtala sa ďalej.

Pohladil som ju po líci. „Srdiečko nášho dieťatka sa trepoce ako motílie krídelká, je to úžasný zvuk. Určite mu je tam veľmi dobre a teplúčko,“ šepol som zbožne a pohladkal ju po brušku. A znova. Bella mi svojim úsmevom vyrážala dych. Prekypovala láskou a šťastím presne ako ja.

„Už len dva a pol mesiaca,“ šepla moja zasnená Bellinka, priložila svoju ruku na moju, ktorou som jej hladil bruško.

Čiže naše dieťatko by už mohlo začať kopať približne za týždeň a moja láska bude mäť väčšie bruško, oveľa väčšie.

Vtom som pocítil horúcu ruku pod mojou košeľou. „Už je to príliš dlho, Edward,“ šepla vzrušene a mne to úplne stačilo. Opatrne som sa na ňu prevalil a prisal sa na jej vlhké pery, ktoré sa začali rýchlo prekrvovať. Jemnučko som pohrýzol jej spodnú peru a Bella hlasno zavzdychala. Presunul som sa na jej krk a jazykom som láskal jej hodvábnu pokožku. Moja láska sa podo mnou vzpínala, cítil som ako sa jej rozvášnené telo rozpálilo, až bolo aj mne horúco. Bolo to všetko neuveriteľne intenzívne. Zrazu ma Bella prevalila pod seba, ani som si to nestihol všimnúť, keď som bol z nej tak totálne omámený.

Gombík po gombíku mi rozopínala košeľu a každé obnažené miestečko mi pobozkala vrúcnymi perami. Sedela na mne obkročmo a ja som si tak mohol plne vychutnávať jej krásu. Hladnými očami som ju sledoval. Jazykom mi prešla po svaloch na hrudi a ja som musel od vzrušenia zazvdychať. Prešla až k mojím perám a po nich mi prešla zubami. Ach.

Od slasti som privrel viečka, ruky mi okamžite vystrelili na jej chrbát a strhol som z nej tričko. Preboha, veď nemala ani podprsenku. Nadvihol som sa, aby sme mohli sedieť oproti sebe. Sklonil som sa a perami sa prisal na ten malý rúžový púčik jej krásnych kriviek. Bella nahlas zastonala a hlava sa jej od slasti vyvrátila dozadu a mne sa naskytol ešte krajší pohľad, dokonale sa mi ponúkala a ja som ju nechcel, a ani nedokázal odmietnuť. Zatlačila mi na hruď, čím ma prinútila, aby som si ľahol.

Čakal som, že bude pokračovať vo svojom sladkom mučení, ale Bella ostala nehybne sedieť. Obzrela sa dookola a ja som videl, ako jej vzrušenie z očí mizne.

„Som strašne hladná,“ povedala zrazu a spokojne si odišla do kuchyne. Ja som ostal z vypleštenými očami v posteli a hľadel na dvere. Bol som neuveriteľne rozpálený a ona si len tak odíde. O chvíľu mi to došlo. Zrýchlené tehotenstvo.

Obliekol som si košeľu a išiel za ňou. Bellinka stála v kuchyni, všetky skrinky s jedlom boli otvorené a Bella sa pozerala z jednej do druhej. Veď tam bolo veľmi veľa jedla. Ale to nebolo ešte všetko, ona bola totižto stále bez trička a ja som hypnotizoval jej nádherné krivky.

„Chcem zmrzlinu,“ povedala a smutne sa na mňa pozrela.

„Belli, ale tú nemáme. Urobím ti niečo iné,“ prehováral som ju a išiel do chladničky, ale horúca ruka ma zastavila.

„Ale ja chcem zmrzlinu,“ vzlykla a ja som uchvátene pozeral na jej zmeny nálad, naozaj to prišlo nejako skoro, ale ja som bol z toho šťastný.

„Zajtra ju pôjdem kúpiť, dobre?“ spýtal som sa jej a upokojujúco ju pohladil po líci a môj pohľad skĺzol na jej prsia. Hneď mi bolo horúco.

„Edward, ale ja ju chcem teraz,“ povedala trochu panovačne, musel som sa tomu pousmiať.

„Miláčik, ale už je polnoc,“ pripomenul som jej, ale nemal som pocit, že jej to nejako vadilo.

„To je jedno, ja chcem zmrzlinu,“ vrčala a nahodila smutnučký výraz.

„Fajn, fajn. Idem po ňu, dobre?“ Tvár sa jej rozžiarila a ja som sa usmial. Podišiel som k nej a sklonil sa k jej perám, ale ona sa odtiahla.

„Na čo čakáš, chcem tú zmrzlinu!“ Mračila sa, až som mal z nej strach.

„Už idem,“ povedal som rýchlo a o polnoci sa vybral pre zmrzlinu. Celú cestu som sa usmieval ako blázon.

Dúfam, že sa vám táto časť páčila. Rozhodla som sa, že táto poviedka bude mať 50 kapitoliek. Neuveriteľne vám ďakujem za pekné komenty a chcela by som sa vás spýtať, či sa vám páči tento Edwardov pohľad, alebo mám písať aj pohľad Belly? V ďalšej časti si užijete viac zmien Belliných nálad.

32. kapitola - 34. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vášeň - 33. kapitola: