Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Victim - 1. kapitola

24.04.2010 (12:00) • Gina • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2099×

1.kapitola

Edward

„Aro, našiel som ju. Konečne,“ vykríkol som na celý dom. Prišiel som až na druhý deň večer. Cez noc som bol v nemocnici sa pýtať na tú neznámu a bola tam, takže by mala byť v poriadku. Viac mi však nechceli povedať a tak som sedel na lavičke pred nemocnicou až do večera a keď som ju videl vychádzať celkom zdravú z nemocnice, mohol som sa pokojne vydať domov. Felix a Demetri, ktorí sedeli na pohovke a pozerali baseball sa na mňa otočili a len prekvapene zdvihli obočie. Ja som im zakýval hlavou na pozdrav a bez vysvetlenia som sa hnal za Arom do jeho pracovne na poschodí. Im to vysvetlím neskôr, najskôr musím ísť za Arom. Ani som nezaklopal a ako veľká voda som vletel dnu. Bolo mi jedno, čo práve robí, toto proste musel vidieť. Ako som predpokladal, Aro sedel za písacím stolom a práve písal nejaký list.

Keď som vošiel, ani nezdvihol pohľad od papierov, len sa sám pre seba trochu pousmial. Len trošku nadvihol voľnú ľavú ruku na znamenie, že mu ju mám podať. Pristúpil som bližšie a končekmi prstov som sa dotkol jeho chladnej pokožky.

Zatvoril oči, pustil pero, ktoré v jednej ruke držal a pevnejšie ma chytil za ruku. Práve čítal všetky moje myšlienky, všetko čo sa stalo v tej uličke a aj to, čo som cítil, keď som ju prvý krát zazrel. Videl som na ňom, ako si to užíva. Ako si užíva, čo som cítil a čo som si uvedomil, čo budem musieť urobiť. Všetky moje pocity a myšlienky mal práve pred sebou prestreté ako na zlatom podnose. Jeho úsmev sa ešte prehĺbil po tom, ako si v mojej hlave prečítal rozhodnutie. Síce to vedel už skôr, no asi si stále nebol istý, že to dodržím. Cítil som, ako jeho zovretie povoľuje a tak som ruku odtiahol a netrpezlivo čakal na jeho reakciu. Prvých pár sekúnd sa ani nepohol z miesta. Len tak strnulo sedel, nezobral do ruky pero, len sa usmieval. Obočie mal trošku nakrčené, akoby rozmýšľal. Otvoril oči a skúmavo sa na mňa zahľadel.

Cítil som, ako mi srdce šprintuje a jemu sa zreničky ešte viac rozšírili a oči mu zmenili farbu z karmínovej na čiernu. Potom zrazu, ani som nevedel ako, sa objavil priamo predo mnou. Bol rýchly a nerád skrýval alebo potláčal svoju podstatu. Bol upírom už dlho a zvykol si, tak prečo sa v prítomnosti nejakých ľudí obmedzovať? My sme dobre vedeli, že pije ľudskú krv. Aj keď hovorí, že nemá na výber, všetci dobre vieme, že klame. Raz sme na našich cestách stretli jednu rodinu. Boli to tri sestry, ktoré aj napriek tomu, že boli upírkami, mali zlaté oči. Živili sa zvieracou krvou. Raz to Aro skúsil, no nevydržal na nej dlho.

Veď prečo by jedol blato, keď môže mať sladučkú čokoládku? Zvieracia krv, ako nám povedal, chutí ako blato. Zato keď hovorí o ľudskej krvi, tak nádherne jej chuť opisuje, že sa mi až zbiehajú slinky, hoci ešte nie som ani upír. Jej chuť sa rozplýva na jazyku, stále túži mať viac a viac a nikdy sa jej poriadne nenasýti. Čím je mladší človek, tým je jeho krv sladšia a upír je z nej silnejší. Energia mladých ľudí upírom dodáva obrovskú silu, ktorú nemôže mať nikdy žiaden upír, ktorý sa živí zvieracou krvou. Keď upír pije ľudskú krv, môže pritom do nej nejaký svoj jed aj vpustiť. Ten sa po pár sekundách premieša s jeho krvou, a potom ju upíri znova vypijú. Toto je najčastejší spôsob kŕmenia sa upírov. Uspokojenie a rozkoš. To je to, čo pri tom cítia upíri. Nemusia človeka pri kŕmení zabiť. Berú si len toľko krvi, koľko potrebujú. Keď sa potom na ranu dostanú sliny upíra, rana sa zacelí a prúdenie jedu v krvi sa zastaví. Človek si zo stretnutia s upírom nebude pamätať nič a ani nebude mať žiadne podozrenie, že sa niečo čudné stalo. Ako pamiatka mu zostane len veľká bolesť hlavy a malý nedostatok krvi, ktorý si ani nepovšimne. Ak si upír vyberie spôsob kŕmenia sa, pri ktorom dá do tela obete aj vlastný jed, neberie si z človeka veľa krvi. Nie je to potrebné.

„Gratulujem, Edward,“ zagratuloval mi, akoby mi gratuloval k nejakému víťazstvu. No pre mňa to bolo víťazstvo, už som mal cieľ len pár metrov pred sebou, už musím len popreskakovať tie prekážky, ktoré sa mi na ceste vytvorili. Ak pôjde všetko hladko, preskočím ich ľavou zadnou. Chodil okolo mňa ako tiger okolo svojej obete, keď zrazu ma jeho dych zašteklil na krku. Ja som sa neodvážil ani pohnúť. Bol smädný, už dlhší čas sa nenapil a ja som vedel, že ho moja krv láka.

„Máš, čo si hľadal. Teraz už vieš, čo máš robiť. Je to tvoja jediná šanca, tak ju nepokaz. Vieš, aká je moja podmienka na to, aby som ťa premenil. Máš na to 3 mesiace. Ani o deň viac,“ zašepkal mi pri uchu a mne na tele nabehli zimomriavky. Cítil som, ako mi jeho jazyk prešiel po tepne na krku a potom aj jeho tesáky, ktoré sa mi zachytili o kožu. Na krku mi vytvoril malú ranku, z ktorej začala tiecť krv. On ju oblizol a pritom mi ju aj slinami zacelil. Nepil z nás, ako nám on hovorí, vyvolených, len si pár kvapiek krvi vždy zobral, keď sme za ním prišli. Nemôžem povedať, že by mi to bolo nepríjemné. Práve naopak.

„Tri mesiace,“ zopakoval som po ňom omámene, potom som sa trochu spamätal, hrdo som sa vystrel a drzo mu pozrel do očí. Pohľad mi opätoval, no nedotkol sa mojej ruky aby mi čítal myšlienky.

„Teraz choď,“ nakázal mi a ukázal na dvere. Nezmohol som sa na žiaden odpor, bol silnejší ako ja a ani sám som nechcel odporovať. Vie, že ma má v hrsti. To, po čom túžim, mi môže dať iba on. On to dobre vie a preto ma využíva. Vyšiel som z jeho pracovne a zamieril som za Felixom a Demetrim, ktorí sedeli na pohovke v obývačke a sledovali zápas. Keď som vošiel, ani jeden nezdvihol od obrazovky pohľad, sedeli ako prikovaní a čím ďalej, tým bližšie sa nakláňali k obrazovke. Nechápal som, o čo im ide a tak som sa len zvalil do voľného kresla. Zrazu, z ničoho nič Felix vyskočil na nohy a zvreskol na celý dom.

„Out!“ Začal pred telkou tancovať ako roztlieskavačka a pritom stále dookola opakoval Out. Demetri sedel sklesnuto na sedačke a v tichosti pozoroval tancujúceho Felixa. Ja som len nechápavo pozeral z jedného na druhého a snažil sa pochopiť, o čo ide. Márne.

„Chlapci, o čo tu ide? Uniká mi niečo? Sedíte tu jak puky na zadku, nemali ste byť niekde inde?“ opýtal som sa ich a videl, ako im klesla nálada. Chvíľu na mňa zízali a potom sa Felix len na oko otriasol a odvrátil pohľad.

„Náš Edík hneď musí pokaziť náladu. Nebuď hneď nabručený a radšej sa k nám pridaj,“ dohováral mi Felix a potom sa mu zaiskrilo v očiach.

„To mi pripomenulo,“ zlomyseľne povedal Felix a pritom sa otočil na Demetriho, ktorý si vložil hlavu do dlaní.

„Vyhral som, Demetri. Dávaj tie doláče a potom padaj splniť druhú časť stávky.“ Felix pribehol pred Demetriho a priblblo sa usmieval. Bol by som vážne zvedavý, o čo sa tí blbci stavili. Demetri sa so zmučeným výrazom postavil, hodil po mne jeden prosebný pohľad, ktorý som mu oplatil jedným sladučkým a vybral sa do svojej izby. Za chvíľu bol späť a hodil po Felixovi roličku peňazí. Fíha, tak tých teda vôbec netrápi finančná kríza. Potom sa na mňa obaja pozreli.

„Ideš s nami Edward?“ opýtal sa ma Felix zatiaľ čo zo stolíka bral kľúče od auta. Nevedel som, o čo ide, no aj tak som prikývol. Títo dvaja ma vždy dokázali prekvapiť svojimi stávkami. A rozhodne si to nemôžem nechať ujsť. Došli sme do garáže a Felix odomkol jeho obľúbené auto. Ferarri bola značka jemu najbližšia. Ja som si však zobral svoju motorku. Vždy som dával prednosť rýchlym motorkám pred autami. Vyrazil som teda za nimi a ani nie po polhodine cesty sme dorazili do Port Angeles, do jedného z najlepších a najdrahších klubov. Nemali sme problém dostať sa dovnútra.

S vyhadzovačom sme sa dobre poznali a ešte keď mu Felix podsunul roličku peňazí, bol úplne spokojný. Vnútri bola zábava už v plnom prúde. Na parkete sa krásne, mladé dievčatá zvíjali v rytme hudby a chlapi sedeli pri bare s pohármi s alkoholom v ruke. Ja som alkoholu moc neholdoval, no aj tak som si objednal aj s Felixom a Demetrim dvojitú whisky. Sedeli sme v odľahlejšej časti klubu, hudba tu nebola až taká hlasná, čiže som mohol počuť, o čom sa Demetri s Felixom bavia. Nejaké kočky za nami nás vraj pozorujú. Pousmial som sa a otočil sa tak, aby som na ne videl. Aké však bolo moje prekvapenie, keď som videl, ako priamo na mňa pozerá moja neznáma? Nedal som však na sebe dať znať prekvapenie, len som zdvihol pohárik, akože som si s ňou ťukol a hodil na ňu jeden zo svojich úsmevom. Ona sa na mňa tiež krásne usmiala, jedným okom na mňa žmurkla a hodila do seba obsah pohárika. Ja som z nej nespustil oči a tiež to do seba kopol. Potom som pokynul barmanovi, nech mi ešte jednu prinesie a taktiež som ukázal na moju záhadnú slečnu. Pochopil a priniesol aj jej. Ja som sa otočil a so spokojným úsmevom pozoroval Felixa a Demetriho. Tí s otvorenými ústami pozerali raz na mňa a raz na tú neznámu za mnou.

„Ona?“ opýtal sa ma Demetri a ja som na súhlas pokýval hlavou. Vedel som, na čo sa pýta. Len uznanlivo pokýval hlavou a potom niečo povedal Felixovi. Ja som ich však nepočul, no ani ma to moc nezaujímalo. Mojej ruky, ktorú som mal položenú na operadle sedačky, sa dotkla jemná pokožka. Prsty mi jemne prešli po chrbte ruky a potom sa stratili. Vyskočil som na nohy a ponáhľal sa za tou krásavicou. Išla na parket a ja som sa ponáhľal za ňou. Hlavu mala vyvrátenú dozadu, bola ku mne otočená chrbtom a rukou si vošla do vlasov. Tá teda vedela, ako chlapa nažhaviť. Zozadu som sa k nej blížil, ona krútila bokmi v rytme hudby a veľa chlapov na nej mohlo oči nechať. Krátka čierna sukňa jej siahala ledva po zadok, úzke červené tielko toho viac odhaľovalo než zahaľovalo, vysoké podpätky jej nerobili problém pri tancovaní. Bola sexi, rada sa ukazovala, nebola žiadne neviniatko. Ruky som položil na jej boky a začal sa s ňou pohybovať, pritiahol som si ju k sebe čo najbližšie a pohybovali sme sa ako jedno telo. Vedela, s kým má tú česť. Po chvíli som si ju k sebe otočil a ruky sa mi presunuli nižšie. Jej ruky sa mi omotali okolo krku a pozerala mi do očí. Boli sme na sebe nalepení, nebol medzi nami žiaden zbytočný priestor. Hudba stále vyhrávala a my sme na parkete strávili veľa času. Tancovali sme vášnivý tanec, jedna jej noha sa mi obtočila okolo pása a ruky sa mi zaborili do vlasov. Prehol som ju v páse a potom sa zase naspäť pritiahla čo najbližšie ku mne. Jej pery sa mi ocitli na krku a pomaly s nimi prechádzala až k uchu.

„Bella,“ zašepkala mi vášnivým hlasom do ucha a ja som sa od vzrušenia zachvel. Poznala to a ja som cítil, ako sa jej pery na mojom krku zvlnili do úsmevu. Jej hlavu som si za vlasy pritiahol tak, aby som jej videl do tváre. Ten krásny a zvodný úsmev som chcel aj cítiť, nie len vidieť.

„Edward,“ zašepkal som jej tiež do ucha a následne ho pobozkal. Ďalej už nikto z nás nehovoril. Len sme tancovali a užívali si blízkosť toho druhého. Vzrušenie medzi nami bolo obrovské, priam hmatateľné, no nechcel som zájsť priďaleko. Ešte nie. Tancovali sme takto spolu asi hodinu, potom sa odo mňa odlepila, odniekiaľ vybrala čiernu fixu a na ruku mi niečo napísala. Potom to miesto ešte pobozkala a s krásnym úsmevom sa so mnou rozlúčila. Priam mi utiekla z náruče a ja som tam len tak ostal stáť, v strede parketu so spokojným úsmevom na tvári.

Išiel som si teda sadnúť znova tam, kde sme predtým s chlapcami sedeli, no oni už tam neboli sami. Obaja mali na kolenách nejakú babu a bolo im jedno, kde sú a ako dlho sa poznajú, olizovali sa tam a určite obaja mali v pláne ich potom niekam zatiahnuť. Sex na jednu noc, to bolo niečo pre nich. Ja som im nesiahal ani po členky, hoci som mal už kopu krásnych báb, len čo keď aj mňa tak skoro omrzeli? Tiež mi viac ako jednu - dve noci maximálne vydržali. Možno vedeli byť vášnivé, no po čase mi to prišlo stereotypné.

Jedno opité dievča sa na mňa chcelo nalepiť, no odohnal som ju a barmanovi som znovu pokynul, aby mi priniesol pohárik. Hodil som to do seba a potom som sa pozrel na ruku. Vytiahol som mobil, uložil si číslo a hneď napísal malú sms. Chcel som sa stretnúť, to je jasné. Čím skôr, tým lepšie. Samozrejme. Hneď na ďalší deň pred klubom. Ani nie o minútu mi prišla odpoveď. Dve slová stačili, aby moja nálada bola ešte lepšia a ja som spokojný mohol odísť domov.

Budem tam.

Autor: Gina (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Victim - 1. kapitola: