Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vlčí sen - 2. kapitola

12.10.2010 (21:45) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1625×

"Tu som, len ty ma nevidíš!"

2. kapitola

„Mohla by si si dávať  pozor?!“ vybafol na mňa a ja som zodvihla obočie.

„Prišiel si mi ešte viac brúsiť nervy, Paul?“ opýtala som sa a trela si kolená.

„Nie,“ šepol

„Tak?“

„Prišiel som sa ti ospravedlniť,“ šepol, až som ho skoro prepočula?

„Ešte raz?“

„Do pekla, prišiel som sa ti ospravedlniť!“ vyštekol a ja som sa zamračila.

„Nevyzerá to tak, skôr to vyzerá na ešte väčšiu hádku!“

„Ale čo! Naša malá potvora sa nám zachcela hádať!“ zasmial sa a pritlačil ma k zábradliu.

„Smrdíš!“ zhíkla som a on sa na mňa vykukane pozrel. Obehla som ho a rýchlo odomkla dvere. Zabuchla som a spoza okna mu ukázala neslušné gesto a k tomu mu ešte vyplazila jazyk.

„Toto ti nedarujem, Clearwaterová!“ Začala som sa nezastaviteľne smiať nad jeho rozčúlením pohľadom.

„Hlupák,“ zamrmlala som si popod nos a šla do kuchyne, uchmatla som si červené jablko a šla do izby. Seth už chrápal na posteli, teda na našich posteliach. To je blázon! On si ich bez môjho dovolenia spojil, ja ho ráno tak vybijem! Prezliekla som sa do pyžama a snažila sa odvaliť tú hŕbu mäsa z mojej polky postele. Keď som sa konečne dostala do postele, zakutrala som sa do perín a zavrela oči, no v sekunde, keď som tak spravila, Seth mi uštedril ranu do nosa. Ja som vyskočila a skákala až po strop od bolesti, tuším, že mi ho ten debil rozbil. Pozrela som sa na ruku a bola celá od krvi a ten hlupák sa ani nezobudil, od nervov som schmatla papuče a hodila mu ich do hlavy.

„Hej!“ zavrčal a trel si hlavu.

„Pane Bože! Čo sa ti to stalo? Kto ti to spravil? Koho mám zabiť?!“ nerváčil a ja som nerváčila s ním, lenže na neho.

„Tak to, aby si si začal kopať jamu, Seth!“ sykla som a on stíchol.

„To-to ja?!“

„No, nie tvoje dvojča!“ zakričala som a on sa začal smiať.

„Veď ty si moje dvojča, chápeš? Akože ty, ja, dvojčatá!“ smial sa a ja som po ňom začala hádzať všetko, čo mi prišlo pod ruku.

„Ty-hlupák-nie-si-normálny!“ dychčala som a au-kala cez tú bolesť v nose. Keď som sa ukľudnila, šla som do kúpeľne a dala si môj ofučaný nos pod studenú vodu.

„Neboj sa, do zajtra to nebude ani vidieť.“ Chcel ma pohladiť, ale ja som mu pleskla po ruke, ako naša mama, keď chcel jesť chlebíčky pre návštevu.

„Vypadni, lebo ti plesknem!“ vyštekla som a on začal frflať a vypratávať kúpeľňu.

„Tie ženy,“ mrmlal si popod nos a mňa chytala zúrivá triaška. Keď mi z nosa prestala tiecť krv, dala som si naň opatrne studený a mokrý uterák s ktorým som sa pobrala do izby. Postele už boli odpojené a ja som si mohla kľudne ľahnúť. Ľahla som si a zatvorila oči. Zaspala som hneď ako bábätko, až na tú bolesť v nose.

Ráno ma zobudili slnečné lúče a hneď ako som ich videla sa mi na tvári skvel úsmev. Takéto rána by som si nechala ľúbiť. Keď som skončila v kúpeľni s úpravou nosu, šla som sa dole naraňajkovať. Mama si robila kávu a ja som sa s ňou konečne privítala. Stále sa ma na všetko vypytovala a ja som len ochotne odpovedala. Bola stále taká krásna, ako som si ju vždy každý večer v Londýne pripomínala. Doraňajkovala som a opýtala sa kam šli moji súrodenci. Že vraj sú znovu u Sama a že ma už všetci čakajú.

Večer sa bude konať opekačka, takéto opekačky milujem. Všetci sa tam vždy stretneme, Billy hovorí deťom legendy a tí starší sa bavia pri ohni, hrami alebo sa zaľúbené páry prechádzajú pri západe slnka. Ako som hovorila už na začiatku, La Push je jedno z najzázračnejších miest na svete. Sadla som si do auta a pustila si hudbu, milujem hudbu pri ktorej sa moje boky  začnú samovoľne triasť. Všetky autá sa na mňa pozerali a ja som každému z nich vždy milo zakývala. Človek tu nemôže mať ani dobrú náladu, aby nevyzeral ako blázon?

Vystúpila som z auta pri Samovom dome a auto nechala otvorené. Zatiaľ som vyliezla na kapotu a čakala na Setha. Vedela som, že keď bude počuť túto pieseň, vyletí z domu ako hurikán a tak sa aj stalo!

„To nemyslíš vážne!“ zakričal a začal si podupkávať do rytmu.

„Ale áno!“ zasmiala som sa a hudbu poriadne zhlasila.

„Toto bola naša pieseň asi pred dvoma rokmi, z kadiaľ si ju vyhrabala?“

„Ja som si to napálila a zobrala do Londýna!“ zasmiala som sa a spustila opakovanie. Tancovali sme pred Samovým domom a všetci sa na nás z verandy pozerali.

„Vy ste blázni!“ smiala sa Leah a ja som cupkala k nej. Chytila som ju za ruky a ťahala do nášho tanečného parketu so Sethom. Najprv sa bránila, no potom sa poddala, tak ako som to vedela. Všetci na ňu pozerali, ako na iného človeka. Predsa bola vždy takáto, odviazaná a jeden z najväčších vtipálkov na svete!

„No poďte, už je čas ísť na útesy!“ zasmial sa Jake a ja som  sklamane vypla hudbu. Seth si ma znovu prehodil cez rameno a niesol ma až k útesom. Naozaj sa pomaličky budem cítiť, ako vrece zemiakov. Prisahám!

„Seth?“

„Áno, potvorka?“

„Nie je ti zle?“

„Nie, prečo?“

„Zdá sa mi, že máš dojem, že si dopravný prostriedok!“ vybafla som a buchla ho po riti. On sa len zasmial a začal so mnou utekať.

„Brzdi!“

„Brzdy zlyhali!“ zasmial sa a ja som hystericky kričala. O chvíľu sme sa všetci dostavili na opekačku, Seth ma zložil na rovné nohy a ja som mala dojem, že sa neudržím. Žalúdok som mala v hrdle a jediný kto bol najbližšie po ruke, aby moje zvratky chytal bol Jake. Usmiala som sa na neho a ten začal hneď utekať kade ľahšie.

„Zbabelec!“ zakričala som a so smiechom si sadla na útesy. Hlasovali sme, že aká hra sa bude hrať. Niektorí hlasovali za naháňačku, niektorí za karty, ale najviac hlasov získala moja obľúbená hra, schovávačka!

„Seth, počítaš!“ Všetci sme na neho naraz zhúkli a on si začal mrmlať.

„Prečo vždy ja?“

„Lebo si ako slepý!“ zasmiali sme sa a rozbehli sa schovávať. Utekala som, čo najhlbšie do lesa. Vôbec som nerozmýšľala kam sa beriem, bolo mi to úplne jedno. Hlavne chcem tento rok vyhrať! Vyhliadla som si veľký strom za ktorý som sa okamžite schovala.

Do riti, kde je?! Stojím tu moji zlatí ľudia asi hodinu a začína sa stmievať, nie že by som mala strach, ale ja ani neviem kde som! Keby som sa teraz aj nachádzala napríklad v Narnii, nevedela by som to, iba ak by sa tu objavil ten chlpatý kozlík. Ježiš, to by bolo super! Nie, Mary! Spamätaj sa, musíš začať rozmýšľať. Zrazu za mnou niečo šuchlo, otočila som sa rýchlosťou blesku, ako keby sa tá vec stále premiestňovala a ja som sa samozrejme, ako debil otáčala okolo svojej osi.

„Kto do pekla si? Ak si kozlík tak sa nehanbi!“

„No, prepáč! Vyzerám ako kozlík?“

„Tak ja neviem, je moc veľká tma, ale môžem ťa ohmatkať, možno máš chlpaté nohy a kopýtka!“ zasmiala som sa a za mnou sa ozval hlas, teda smiech. Neotáčala som sa, rozhodla som sa, že ho vymáknem, až keď bude úplne pri mne.

„Prečo si takto neskoro v lese?“ Dych neznámeho mi chladil krk.

„A prečo ty?“ spýtala som sa naspäť.

„Odvážna!“ zasmial sa a zozadu mi prešiel rukou po vlasoch, síce to mohol byť nejaký úchyl, ale bol až príliš milý, no nie? Ako keby sa to vám nepáčilo! Ha, mám vás!

„Do pekla!“ šepol a už ho nebolo, počula som len rozvírené listy, ktoré tancovali okolo mňa. Nadurdene som sa otočila a uvidela asi šesť párov očí, nie ľudských. Stáli predo mnou traja veľký vlci a až teraz som mala kako v gaťoch.

„No, chlapci. Snáď nie ste až taký hladný!“ pípla som a oni na mňa čudne hľadeli. O sekundu na to sa rozbehli. Až teraz mi došlo kam utekajú... ten chlapec! Nesmú mu ublížiť! Utekala som za nimi, ako nejaký superhrdina a snažila sa ich zastaviť. No už som videla iba otisky ich tlapiek.

„Ty si naozaj taká hlúpa?!“ vrčal na mňa hlas a ja som sa znechutene otočila. A je to tu...

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vlčí sen - 2. kapitola: