Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vlčí sen - 3. kapitola

18.10.2010 (18:30) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1141×

Veľké ďakujem patrí vám: ada1987, marketasky, terra, Milisent, eme, Rebelde, LoveEmm, lulu, Kristina14, Eliza2 a MirushQke. Ste skvelé čitateľky a vašimi komentárami ma posúvate ďalej. Nezáleží, ako sú dlhé. Mne stačí aj smajlík a viem, že sa vám to páčilo. Ste naozaj také, ako nikto ešte nemá! :)

"Budem čakať, no ak neprídeš... stratím sa."

3. kapitola

hudba

Otočila som sa za tým otravným hlasom a nikto iný ako Paul za mnou nestál. Ako inak...

„Prečo by som mala byť hlúpa?“ opýtala som sa pokojne a on stále zúril. Ruky mal v pästiach a fučal, myslím, že sa mu za chvíľku z uší začne aj pariť!

„Mohlo sa ti niečo stať!“ zavrčal a ja som zodvihla obočie.

„Povieš mi čo by sa mi mohlo stať? Bola som tu úplne sama.“ Síce som trošku klamala, ale predsa tu nebol, aby niečo vedel, tobôž tušil.

„Klameš!“

„A čo ty si, vedma?“ zasmiala som sa a on pristúpil ku mne. Srdce mi začalo nepravidelne byť. Nechápala som, čo sa to s mojimi orgánmi deje, ale snažila som sa to ovládať.

„Cítim to,“ šepol a oprel si čelo to moje. Čo sa to deje? Jeho reakcie by sa mi mali zdať divné, no skôr sa mi to zdalo byť prirodzené.

„Nerob mi to ešte ťažším, Mary,“ prosil ma a ja som kývla hlavou. Nechcela som ho trápiť a ani neviem prečo, kedysi by som sa v tom vyžívala. Doma by som kula pikle, ako mu roztrhať jeho najobľúbenejšie trenírky.

„Ja nechcem, no ty...“ šepla som a on mi položil prst na pery. Zavrela som oči a nechala sa unášať jeho vôňou. Voňal škoricou a lesom. Voňal ako kus muža, môjho muža. Niekoho, pri kom sa mi v jeho náručí nemôže nič stať. Cítim, že keby ma držal v náručí Paul, nedokázalo by mi ublížiť ani to najhoršie zlo. Otvorila som oči a pozrela sa do tých jeho, boli orieškovo hnedé a ja som sa v nich topila.

„Pobozkaj ma,“ šepla som, nechápala som ako to zo mňa mohlo vyjsť, videla som, že to zmiatlo aj jeho, nie len mňa. Nadýchol sa a strhane sa na mňa pozrel. Potom to znovu zas nebol on, stál vzpriamený a veľký kus odo mňa.

„Nemôžem a ani nechcem, bol to veľký omyl,“ šepol a ja som na neho pozerala s otvorenou pusou. To... nemyslí vážne. Vnútri mi to nepredstaviteľne ubližovalo, no na vonok som to nedokázala dať najavo. Ani som nechcela ukazovať, ako ma potopil pod všetky moje nádeje a túžby, byť s ním.

„Vypadni!“ šepla som a on sa bez problémov otočil na päte, zrazu sa zastavil a ešte sa na mňa raz obzrel.

„Domov sa dostaneš opačnou stranou na sever.“

„Ďakujem,“ milo som sa usmiala a otočila sa mu chrbtom. Počula som už len jeho kroky v diaľke, potom nastalo to desivé ticho. Ticho je jediná vec, z ktorej mám strach. Vydala som sa opačnou stranou na sever a pospevovala si, nechcem sa v tom tichu stratiť. Začal fúkať jesenný vietor a mne naskočila husia koža. Zasmiala som sa a v tej nepozornosti sa potkla o konár. S brblaním som vstala a ešte si kopla do toho neprajného konára. Tak to teda v Narnii nie som! Aby ste vedeli durdím sa teraz na celý svet, žiadna Narnia, žiadny kozlík. Iba hnusácky Paul.

Stála som pred lesom a pozerala sa na náš malý domček. Jesenné dni sa tak rýchlo strácajú. No nebo býva zväčša na mojej strane. Keď som šťastná, svieti slniečko, alebo večer na oblohe žiari mesiac. A keď je mi svet čienotou, zahalí všetko dážď. Dážď padá, tak, ako moje spomienky. Šla som po kamennej cestičke rovno domov, vôbec sa mi nechcelo končiť deň.

Vošla som dnu a vybehla do izby, prezliekla som sa do veľkého rozťahaného svetríka a vzala si knižku. Vybehla som na verandu a sadla si do hojdacieho kresla. Zakutrala som sa do deky a začala si čítať moju obľúbenú knihu, Rozum a cit.

Čítala som riadky tejto knihy a hltala každú vetu Elinor. Osobne by som konala, ako ona. S rozumom, áno všetci vravia, že pri láske nemožno konať rozumom, ale podľa mňa nie je vždy dobré rozhodovať sa srdcom. Zložila som si knihu na kolená a zapozerala sa na mesiac. Bol zahalený v oblakoch. Vzdychla som si a šla si do kuchyne po čaj. Postavila som si vodu a čakala, dokým zovrie. No, zrazu som počula hluk zo záhrady. Rozbehla som sa tam a pri ceste som si vzala dáždnik, čo keby to bol... Voldemort?! Vybehla som von a nikto tu nebol, len mi padla knižka na zem. Zodvihla som ju a položila na späť. Ani by som si nevšimla, že z nej trčí obálka, keby nevypadla. Viete, ja nemám oko dravca, aby som si všimla takú nepodstatnú zmenu. Vytiahla som obálku a trhnutím otvorila. Vybrala som z nej list a sadla si do kresla. Nohou som sa pohupkávala a okusovala si pery, snažiac nevykríknuť šťastím a nadšením.

Neostalo mi veľa času zoznámiť sa s tebou. Dlhé roky som sa utápal v ľútosti. A v hlave mi stále znie otázka, ako si ma našla? Znie to hlúpo, pretože to bola náhoda, no ja už na náhody neverím, nemožno im veriť. Stále sa pýtam sám seba, ako si mi vedela vyčariť úsmev na tvári, vydať zo mňa smiech. Už niekoľko rokov, som bol chodiace telo bez kúska duše. Pokúšam sa zapamätať si každý moment. Všetko, čo som chcel povedať, všetko, čo som chcel robiť, sa teraz rozpadlo. Všetko, čo som chcel cítiť. Chcel som milovať... Mám strach z tragédie.
Ako si so mnou pohla? Prečo som opäť na nohách? Nechápem ničomu, len viem, že ťa musím vidieť. Stále ťa vidím, no len v mojich predstavách a to mi nestačí. No však musíme sa stretnúť  predtým než sa rozvidnie. Ak neprídeš... ja tam ostanem. Budem čakať... a ak neprídeš ani potom... pôjdem, aby som stihol to najrýchlejšie lietadlo. Budem letieť nikam, je to predsa lepšie ako niekam.

Ešte by som zabudol, buď dnes o 4 ráno tam, kde dnes. Budem tam, maličká.

Ja nie som maličká! Nadurdila som sa, ale hneď môj hnev opadol. On ma chce vidieť, konečne ho uvidím, konečne nebudem počuť len jeho hlas. Vyskočila som zo hojdacieho kresla a začala napodobňovať vytie na mesiac.

„Mary, strácam ťa, strácam. Haló, Mary!“ Otočila som sa za hlasom a uvidela som Setha, ktorý sa opieral o dvere.

„Mary, prepájam, vráť sa na zem. Prepájam, prepájam!“

„Prestaň!“ zasmiala som sa a hodila doňho deku.

„No, konečne. Už som sa bál, že si mimo zeme nadobro,“ rýpal do mňa.

„Stále som predsa tu!“ zasmiala som sa a on ma zobral okolo ramien dnu. Na stole už boli pripravené hrnčeky s horúcim čajom a čokoládovými keksíkmi. Oblizla som si pery a hneď sa na ne vrhla.

„Mňam,“ zašušlala som a z úst mi padali omrvinky.

„Vedel som, že ti s nimi urobím radosť.“ Usmial sa a ja som mu dala čokoládovú pusu.

„Mňam,“ zopakoval moje slová a utieral si čokoládu z líca. Začala som sa smiať a pri tom som sa bála, aby mi tie keksíky nevypadli z nosa.

„Kde je, Leah?“

„Tu som!“ zakričala v momente, keď sa zabuchli vchodové dvere.

„Stále všetko počuje?“ zasmiala som sa a Seth si vzdychol.

„Toho sa nezbavíš, je ako tŕň v zadku!“ Posledné dve slová zakričal a Leah mu pri ceste do kuchyne dala pohlavok. Ja som sa smiala a napchávala sa keksami.

„Kde si bola?“ opýtala som sa a ona sa milo usmiala.

„Bola som nakupovať a kúpila som ti niečo,“ šepla tajomne, ale v očiach jej hrali iskričky.

„No, Leah. Povec mi to, prosím,“ nahodila som psí kukuč, ale nič nezaberalo.

„Až večer, teraz by sme si mohli zahrať našu obľúbenú hru,“ zasmiala sa a Setha tu už nebolo.

„To nemyslíte vážne!“ zasmiala som sa a Leah kývla. Seth doniesol človeče nezlob se a rozostaval ho na kuchynskom stole. To človečko už nevyzeralo tak, ako kedysi, vyzeralo už tak ošuntele a ani sa nedivím, že tak vyzerá po našich hodinových hrách každý večer.

„Mám červené!“ zvýskla som. Tie ma nikdy nezradili.

„Ja mám zelené!“ pridala sa Leah a Seth si zobral modré, ako vždy. Už čakám, kedy ten chlapec pochopí, že tie modré mu vôbec neprinášajú šťastie?

Hrali sme to až neskoro do noci, smiali sme sa. Ohadzovali sušienkami a na koniec to skončilo tak, že ma obaja mlátili vankúšmi za to, že som znovu vyhrala. V tu správnu hodinu sme sa rozhodli, že ideme spať, keď ma napadlo, že Leah mi nedala môj darček.

„Leah!“ zakričala som z našej izby a počula jej vzdych.

„Však už idem!“

„To máš na ples, čo sa bude konať vo Forkskej Strednej,“ usmiala sa a ja som sa jej hodila okolo krku. Tie šaty boli neskutočné.

„Ďakujem, ďakujem, ďakujem!“ pišťala som a Seth si zapchával uši. Chvíľku sme sa ešte dohadovali, že musíme ísť spolu na nákupy a kedy a podobné hlúposti z ktorých Seth zaspal. Leah sa pobrala do izby a ja s šla do kúpeľne. Už, keď som bola v pyžame mi oči padli na hodinky 3:35. A do riti! Vyletela som z postele a rýchlo sa prezliekala. Skackala som na jednej nohe snažiac sa, dať si gate dole...

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vlčí sen - 3. kapitola: