Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vlčí sen - 7. kapitola

19.01.2011 (08:30) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1777×

"Myslím na to, čo sa ti bojím povedať."

7. kapitola

hudba

„Ahoj, Paul.“ Ani som sa neobťažovala otáčať. Počula som jeho kroky, išli ku mne stále bližšie, až sa zastavili.

„Takže toto miesto nie je iba moje,“ šepol do ticha a ja som sa samovoľne pousmiala.

„Nevedela som, že sem chodíš, ale ak ti tu prekážam, pôjdem.“ Vstala som a oprášila si nohavice. Otočila som sa na neho a on na mňa zaujato hľadel. Tvár mu bola vidieť iba vďaka mesačnému svitu. Bol krásny. Až o chvíľu neskôr som si všimla, že je polonahý.

„Nie, prosím, nikam nechoď, som rád, že ťa znovu vidím,“ usmial sa a ja som si začala, ani neviem prečo, všímať každý detail jeho osoby. Výrazné črty pier, ktoré som mala chuť okamžite poznať. Priblížil sa bližšie a založil mi vlasy za ucho. Pri jeho dotyku mi po celom tele nabehli zimomriavky. Celé sa mi to zdalo ako sen, nemohla som pochopiť, ako vždy v jeho prítomnosti pookrejem. Cítim, že by som mala každý večer byť s ním, tu v jeho náruči a vyznávať mu lásku, no myslím, že sa ma moje pocity samy snažia oklamať.

„Paul,“ šepla som a on mi položil prst na pery. Stáli sme tu, jeden oproti druhému. Naše pohľady boli spojené v jedno, nemusela som nič hovoriť a tak isto ani on.

Počkať, čo to robím? Nechávam ho neustále sa so mnou zahrávať. Robí si so mnou čo chce, nechcem, aby ma jeho druhé odmietnutie bolelo znovu.

„Paul, povieš mi, prečo to robíš? Naťahuješ ma? Chcem počuť pravdu, nech je akákoľvek!“

„Pravdu?“ posmešne sa zasmial a pozrel na mňa.

„Mary, pravda je a vždy v tejto dobe bude zabudnutá. Všade sa klame, každý okolo teba je klamár.“

„Tak ním nebuď aspoň ty,“ šepla som a sklopila hlavu. Palcom ma chytil za bradu a donútil ma pozrieť sa mu do očí, naklonil sa ku mne a šepol mi do ucha.

„Ver, že tebe by som nedokázal klamať. Bojujem sám so sebou. S tým, čo je správne a nie. Nechcem ti ubližovať Mary, ale rozhodnúť sa musíš aj ty.“

„V čom?“ opýtala som sa a on si smutne vzdychol.

„Či on alebo ja,“ odsekol a ja som na neho vyjavene pozerala.

„Ja ničomu nechápem!“ zapišťala som zúfalo. Chytil ma za dlane a pritiahol viac k sebe. Naklonil sa a spýtavo sa na mňa pozrel. Neurobila som nič, len tak som tu stála a pozerala na chlapca, ktorý vedel s mojim srdcom narobiť iné kúsky. Cítila som ako mi bije až v hrdle. Mala som pocit, že ho počuje celý svet, dunelo mi v ušiach a ja som zrazu nepočula nič okolo seba, videla som iba jeho. Skláňal sa ku mne stále bližšie, až sa nosom dotýkal toho môjho. Jeho dych ma šteklil na perách. Trochu som ich pootvorila a čakala, tak zúfalo som čakala na bozk. Bozk od Paula, áno, nikdy by som nečakala, že to poviem.

Spojil naše pery, v ten moment mi srdce vyskočilo z hrude. Paul sa trochu pousmial a ja som nemohla inak. Bozkávali sme sa a on ma jemne hladil po chrbte, zašiel mi pod tričko a hladil moju pokožku, cítila som ako mi znovu nabehli zimomriavky. Myslím, že si začnem zvykať na to, že v jeho prítomnosti tomu inak nebude.

Odtrhol sa odo mňa a ja som mala chuť pritiahnuť ho naspäť, miesto toho som tam len tak stála.

„Tvoje pery, mohol by som ich bozkávať celé dni, keby si mi to dovolila,“ usmial sa a pohladil ma po líci.

„Paul, čo to so mnou robíš?“

„To, čo si ty spravila mne. Nemôžem byť bez teba, Mary. Chcem aby si bola šťastná, preto ti dávam na výber. On alebo ja... no, keď si vyberieš Chrisa, zomriem,“ šepol a otočil a sa mi chrbtom. Chytila som ho za rameno a otočila k sebe.

„Ja... myslím si, že srdce si vybralo samo, no rozum ide inou cestou.“

„Je na tebe, ktorú časť svojho ja poslúchneš, mala by si ísť domov. Seth sa za chvíľku zobudí.“ Pozrel sa do oblakov a ja som kývla. Postavila som sa na špičky a chytila ho za obe líca, vtisla som mu letmý bozk na pery a utekala do lesa.

Utekala som lesom čo najrýchlejšie, pretože Seth sa čoskoro zobudí na to, že sa pri ňom nikto nemrví a nešuchotá perinou.

Stála som už pred domom a myslela si, že všetko je zažehnané, no v tom sa otvorili dvere na záhradu a v nich stál Seth. Vyzeral zúrivo a vystrašene. No keď ma uvidel rozbehol sa a ja už som lietala vzduchom.

„Už hodinu som nevedel, kde si!“ zavrčal na mňa a ja som prevrátila oči.

„Práve týmto tvojim paranojam som sa chcela vyhnúť, tak som už utekala domov, no pozabudla som sa.“ Zamračil sa a skúmavo si ma prezeral.

„S kým si bola?“

„Sama, na pláži. Nevymýšľaj, Seth, a poď dnu, je tu chladno.“ Schmatla som ho za ruku a ťahala dnu. Potichu sme sa dostali až do izby, kde sme obaja padli do postele. Dúfam, že to všetko nebol len sen.

„Dobré ráno, spachtoška!“ zakričal Seth z kúpeľne a ja som si na hlavu položila vankúš.

„Vstávaj, je krásne ráno!“

„Veď som hore!“ zamrmlala som spod vankúša a zahrabala sa do perín ešte viac. No o sekundu neskôr ich zo mňa strhol. Chytil ma na ruky a niesol dole.

„Dnes mám nejaký sviatok?“ zasmiala som sa a on ma položil na kuchynskú linku.

„Nie, ale mám skvelú náladu.“ Vtisol mi bozk na čelo a začal pripravovať raňajky. Ani by som neverila, že to je môj brat, keby som sa neštipla na dôkaz toho, že som hore.

Naraňajkovali sme sa a ja som sa šla osprchovať, musím aspoň trošku vyzerať ako človek. O pár dní idem do školy, tak by som si mohla užiť aspoň tieto posledné dni. Všetko okolo mňa vždy ubiehalo tak veľmi rýchlo!

„Kam ideš dnes, Seth?“

„Dnes ideme s chlapcami skákať z útesov,“ odpovedal mi žvachtlajúc raňajky. Áno, stále raňajkuje.

„Môžem ísť s vami?“ spýtala som sa a on na mňa nervózne pozrel.

„Mary, bojím sa o teba.“

„Seth, normálne ti nasekám!“ zasmiala som sa a skočila mu okolo krku.

Po raňajkách som si zobrala plavky a išla so Sethom. Mala som normálne kraťase a iba plavkový vrch. Keď sme vyšli na útesy, bolo chladno. Fúkal studený vietor a ja som si uvedomila, čo idem robiť. Chlapci tu už boli, všetci boli mokrí a príjemne sa zabávali, no keď ma uvideli, všetci prestali.

„Zbláznil si sa?“ zavrčal Paul, ktorý sa tu zrazu zjavil.

„Problém, Paul?“ odsekla som.

„Môže sa jej niečo stať, Seth!“

„Nič sa mi nestane, už som veľké dievča. Len... len mi ukážte ako sa to robí.“ Jacob kývol a cúval do zadu, rozbehol sa. Za sekundu som počula už len jeho krik. Utekala som k útesu a kľakla si na kolená. Pozerala som sa ako padá dole. Vyzeral byť voľný...

„Chcem to skúsiť!“ Seth kývol a všetci mi ustúpili z cesty, vymieňali si pohľady, ktoré neboli zrovna nadšené z toho, že to čo práve robím, je pre mňa bezpečné.

Rozbehla som sa a skočila som z útesu. Najprv som mala zavreté oči, no potom som ich musela otvoriť. Kričala som, vyleteli zo mňa snáď všetky pocity, či dobré, či zlé. Bola som voľná! Zrazu som tvrdo dopadla do vody. Snažila som sa vyplávať hore, no tlak vody bol silnejší. Vlny so mnou začali lomcovať a sťahovať ma pod vodu.

Všetko sa mi zahmlilo a ja som očakávala svoj koniec. Možno to tak aj bude lepšie...

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vlčí sen - 7. kapitola: