Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vlčí sen - 9. kapitola

05.03.2011 (08:30) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1327×

"Povieš mi, čo je sen a čo je realita? Možno chcem, aby to bolo naopak."

9. kapitola

hudba

Zobudila som sa až na dusivý kašeľ. Do očí mi nepríjemne svietilo slnko, vstala som, no okamžite som padla do perín. Celé moje telo bolo bez kúska sily, snažila som sa spomenúť si, no v hlave som mala prázdno. Chcela som zakričať, kde to vlastne som. Hneď na to som sa začala dusiť, oprela som sa a snažila sa zastaviť kašeľ, v krku ma škrabalo a v hlave sa mi ozývali zvony. Zrazu sa otvorili dvere a v nich stál Paul.

„Č-čo tu chceš?!“ vykašlala som zo seba a on na mňa udivene pozeral.

„Ty si nič nepamätáš?“

„Mala by som?“ zachraptila som a on si sadol ku mne na posteľ.

„Skákala si z útesu.“

„Ach,“ vyšlo zo mňa len zahanbené vzdychnutie, on ma zachránil a “ubytoval“ ma u seba doma a ja ho tu slovne napádam.

„Tak... ďakujem,“ zašeptala som a začala oberať žmolky z jeho deky. Chvíľu sme tu po tichu sedeli, zrazu držal moje ruky on.

„Sľúb mi jednu vec...“

„Podľa toho čo, pretože ak ti mám sľúbiť, že už nebudem robiť životu nebezpečné kúsky tak...“

„Presne to som chcel,“ zasmial sa a moje telo sa začalo roztápať. Milujem jeho smiech, prosím, zasmej sa ešte raz, prosím!

„Chceš niečo jesť? Poobede príde lekár, musí ťa prezrieť.“

„Žiadneho lekára nepotrebujem!“ zahrmela som a vstávala z postele v tom sami zatočila hlava a keby ma nezachytili Paulove silné paže, padla by som.

„To vidím.“ Zakrútil nado mnou hlavou a položil ma naspäť do perín, stál pri dverách, keď ma oblapil pocit samoty.

„Paul?“

„Áno?“

„Ostaneš tu so mnou?“ Zamrzol na mieste a potom sa sladko usmial. Zavrel dvere a prešiel ku mne, trochu som sa posunula, aby sa mohol zvaliť pri mne, no to som ešte nevedela, že je naozaj taký veľký, preboha!

„Kde je Seth?“

„Doma,“ zavrčal, alebo sa mi to zdalo? Túto tému som radšej nechala tak, nemala som náladu na to, aby som rušila túto chvíľku. Opatrne som sa o neho oprela a počúvala jeho srdce, ten zvuk si zapamätám navždy. Zavrela som oči a on ma hladil po chrbte, bolo to prekvapivo príjemné, keby sa ma takto dotýkal niekto iný, zabila by som ho. Ani neviem ako, a ocitla som sa v ríši snov, teda dúfam, že to bol len sen.

„Dobré ránko, spachtoška!“ zasmial sa Paul, keď si práve obliekal čisté tričko, mne sa poskytol pohľad na jeho vypracované telo, Boh!

„Koľko je hodín?“

„Už bude obed.“

„To som spala tak dlho?“

„Už to tak bude,“ zasmial sa a na posteli mi nechal nejakú kôpku.

„Leah sa tu stavila a nechala ti čisté oblečenie.“ Kývla som a Paul zmizol za dverami. Zaujímavé, necítim žiadnu bolesť v krku a ani závrate. Mykla som plecami a vzala tú kôpku so sebou do kúpeľne, snáď nebude vadiť, ak si dám sprchu. Vyzliekla som sa a špinavé oblečenie poskladala, vliezla som si do sprchového kútiku a pustila na seba vrelú vodu. Všetky myšlienka boli ta-tam a ja som bola konečne úplne prázdna. Keď už som im vyčerpala asi všetku teplú vodu, vyliezla som a vzala nejakú čistú osušku z poličky.

Zrkadlo bolo celé zahmlené a ja som naň zo srandy napísala naše iniciálky a srdiečko, ako keď som bola malá. Keď som bola hotová s očistou, upratala som po sebe a pomaličky otvorila dvere do izby, nechcela som náhodu Paula vyrušiť pri niečom intímnom, alebo skôr - chcela, ale slušnosť mi kázala niečo iné. Nikto tu nebol, odložila som si veci k posteli a začala si prezerať jeho izbu, bola útulná a rozhodne čistejšia ako tá naša, no tá naša bola bombardovaná Sethom. Prešla som k poličke a prezerala si rámčeky s fotkami, na ktorých bol zjavne Paul. Bol rozkošný, ako sedel vo vaničke a v ruke zvieral gumovú kačičku.

„Kedysi som bol sexy muž,“ zasmial sa za mnou niečí hlas, samozrejme, Paulov a ja som sa strašne zľakla.

„Nemusel by si byť taký tajuplný, si doma,“ pokarhala som ho a on na mňa hodil detský kukuč z tej fotky. Odložila som rámček naspäť a otočila sa na svoje strašidlo.

„Tak... čo budeme robiť?“

„A čo by si chcela?“

„Váľať sa celý deň pri telke a napchávať sa,“ zvýskla som a on sa začal smiať. Otvorila som dvere, no to už som nestála na nohách, vyšvihol si ma do náručia a utekal so mnou po schodoch, hodil ma na sedačku a prikryl hrubou dekou a zmizol za rohom. Ja som sa priplazila k telke, pod telkou boli pohádzané DVD-čka.

„Mala si ležať na sedačke, pokazila si mi prekvapenie,“ sťažoval sa Paul a ja som na neho zdola pozerala, nahodila som šteňací kukuč a dúfala som, že mi to prejde.

„Tak čo si teda vybrala?“ pýtal sa pri tom, ako na stôl pokladal všetci dobroty, ja už som sa za ušami oblizovala, no v tom dnu vrazil Seth.

„To si robíš srandu!“ zavrčal a začal sa triasť.

„Seth!“ zakričala som na neho, no on ma od seba odstrčil. Paul stál pri okne a snažil sa ho upokojiť.

„Išli sme si pozrieť nejaký film, Seth. Tak nechápem, prečo šalieš.“ Snažil sa ho upokojiť, no vyzeralo to tak, že to nemá cenu. Pozviechala som sa zo zeme a pomaličky kráčala k Sethovi, no ten sa na mňa otočil a v očiach mal besný výraz, zavrčal a jeho telo sa triaslo čím ďalej, tým viac. Po čele mu tiekli kvapky potu.

„Seth!“ zakričala som, no predo mnou zrazu stál obrovský vlk, ktorý sa rozhodol rozbehnúť po Paulovi, no v poslednej sekunde som sa mu do cesty postavila ja...

Hodila som sebou a ocitla sa na zemi. Prehrabla som si vlasy a pretrela oči, všade bol pokoj, len zhora z postele burácala nejaká zbíjačka. Kľakla som si a skontrolovala, čo to tu vrčí. Paul ležal rozvalený na posteli a odfukoval jedna radosť. Bol rozkošný, vstala som a prikryla som ho dekou. Chvíľu som na neho hľadela, no zrazu sa mi pred očami začal zjavovať veľký vlk, rýchlo som začala cúvať a zavrela oči, napočítala som do troch a odhodlaná pozrieť sa tomu zoči-voči, no na posteli len pokojne spal Paul.

Zavrtela som hlavou a rozhodla sa dať si horúcu sprchu. Potichu som sa vkradla do kúpeľne a zavrela za sebou dvere, zhodila som zo seba oblečenie a vošla do sprchového kúta, pustila som na seba vodu a pokúšala sa trošku predýchať. Keď som bola hotová, obmotala som si okolo seba osušku. Zaujímavé bolo, že všetko čo bolo v sne, bolo aj tu, a ja som v tejto miestnosti nikdy nebola. Lenže je tu jeden háčik, Leah sa tu nezastavila, aby mi ako dobrá sestra nechala oblečenie, nie. Zrazu mi do kúpeľne vletel Paul. V ruke mal vankúš a na tvári vyľakaný výraz.

„Deje sa niečo?“ zadržiavala som smiech, no on vyzeral vážne, až do kým si ma nezačal veľmi pozorne prezerať.

„Ja len, že ťa niekto napadol alebo tak...“ zašramotil a ja som na neho pozerala ako na blázna.

„Tu?“ Zodvihla som ruku a poukázala na túto malú miestnosť. To by musel prejsť cez izbu, aby sa sem dostal, sme na druhom poschodí, ten človek by musel mať čarovné schopnosti a to je celkom nemožné, dúfam.

„Možno... vodný votrelec?“ skúsil to a ja som po ňom hodila ten vankúš, čo držal asi na obranu.

„Paul?“

„Áno?“

„Nemal by si niečo... náhradné?“ ukázala som na moje polonahé telo a on ostal chvíľku stáť. Pomaličky šiel ku mne a moje srdce išlo ako o závod. Stál predo mnou a jeho hruď sa dotýkala tej mojej, jeho srdce bolo mojim. Pootvoril ústa a jeho dych ma šteklil na tvári. Nakláňal sa a ja som čakala na to, čo som chcela, po čom som tajne túžila, no on sa nahol a spoza mňa vytiahol dlhé čierne tričko. Zahrával sa so mnou! Podal mi tričko a ja som mu ho nahnevane vytrhla z ruky, zabuchla som za sebou dvere. Obliekla som si to tričko a nadurdene sadla na zem, oprela som sa o stenu a začala rozmýšľať. Toto nebol prvý “skutočný“ sen, čo sa mi sníval. Bolo to priam strašidelné. V tom ma niečo napadlo... vstala som a šla pomaličky k zrkadlu.

„Bože... ty si hlúpa, Mary!“ nadávala som si potichu až som sa celá videla v zrkadle. Nadýchla som sa a dýchla na zrkadlo, ktoré sa okamžite zarosilo. Nič sa tam však neobjavilo.

„Ty si tak hlúpa!“ nadávala som si, no popri tom som si skúšala spomenúť na tú situáciu. Popošla som bližšie a skúsila to ešte raz a trochu vyššie. Zrazu sa mi začali ukazovať naše iniciálky. Vykríkla som a začala cúvať. Šibe mi, ono mi naozaj začalo hrabať!

„Mary!“ Stál pri mne Paul, no ja som ho odsotila.

„Musím ísť, musím...“ brebtala som a snažila sa od neho dostať čo najďalej. Nemohla som ísť ani domov a nemohla som ostať ani tu. Musím odísť z La Push, aspoň do kým nezistím, čo je pravda!

„Mary, čo sa stalo. Prepáč, ak som ťa nahneval, Mary!“ kričal na mňa, no ja som sa ani nesnažila počúvať čo vraví. To... môj sen... vlk. Všetko sa mi v hlave miesilo a ja som nevedela, čo ďalej. Nemohla som ísť ani za Sethom, všetka opora a bezpečie, ktoré som mala, je z minúty na minútu preč. Začala som utekať lesom... jediné miesto, ktoré ma napadlo, je dom Cullenovcov a viem, že oni ma neodmietnu...

Nechcem byť hnusná, ale ak tu nebude viac komentárov, túto poviedku prestanem písať. A sľubujem, že ak uvidím záujem, budem pridávať časti pravidelne. A dúfam, že sa vám kapitola páčila... ;)

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vlčí sen - 9. kapitola: