Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Volterrská recepčná - 22. kapitola

29.12.2012 (14:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 50× • zobrazeno 6802×

Bella:

„Bella, miláčik, čo mi to robíš?“ spustil na mňa Aro s neskrývaným rozhorčením a patričným sklamaním. Nevedela som, kam sa dívať. Uhýnala som pohľadom a tvárila sa, že mi celkom nedochádza, prečo nado mnou tak rozhadzuje rukami.

„Pane, ja...“

„Myslím Edwarda, dievčatko! To si mu nemohla zaklamať? Ako to teraz vyzerá?“ Prešiel miestnosťou a potom zas späť ku mne s roztiahnutými rukami. Pomalým gestom si ich potom spojil pred sebou. 

„Prečo mi dáva také hlúpe otázky?“ opýtala som sa nešťastne. Aro zodvihol obočie a pokrútil nado mnou hlavou, ako nad zlým a neposlušným deckom. Následne si však zhovievavo povzdychol.

„V tomto s tebou súhlasím. Mohol predpokladať, čo mu odpovieš. Mňa tvoja odpoveď, samozrejme, nesmierne potešila a zalichotila mi, ale jeho už tak nie. Bol z toho dosť... Proste utrpelo jeho mužské ego.“ Preplietol si prsty ne hrudi a zadíval sa uprene do mojich očí. „Upíri nie sú dokonalí, aj keď radi počúvame, že sme. Sme vlastne veľmi malicherní. Bella, on ťa miluje a ty mu povieš, že dáš prednosť mne?“ Ja sa jednoducho v tých mužoch nevyznám. Ak chcem ulahodiť jednému, naštvem druhého.

„Nechcela som klamať. Ja z Volterry neodídem. Sľúbila som vám to. Edward tu môže zostať so mnou. Ja chcem, aby so mnou zostal.“ Teraz som ja prehnane gestikulovala. „Viem, že ste mi radili neprepadať romantickým pocitom, ale to sa nedá. Mám ho rada. Myslím, že ho ľúbim, ale to nie je dôvod, aby som s ním odišla a porušila záväzok voči vám.“ Ťažko som si povzdychla. V poslednom čase sa mi s Arom zhováralo stále ľahšie a ľahšie. Mala som pocit, že ma plne chápe. Aspoň sa tak tváril.

„A mňa? Mňa tiež ľúbiš?“ opýtal sa s neskrývaným excentrickým vzrušením a oči sa mu rozšírili.

Zaskočil ma. Ďalší chlap s hlúpymi otázkami. Už som tie jeho náladičky poznala. Zahľadela som sa do zeme. V prvom rade mnou lomcoval stud z toho, čo chcem povedať a hľadala som vhodnú formuláciu slov, lebo tak, ako Aro rád prezentuje svoje myšlienky v trblietavom pozlátku, tak mu ich aj ja rada servírujem. Bude zo mňa asi tiež dosť teatrálny upír.

„Ťažká odpoveď na jednoduchú otázku.“ Opatrne som vzhliadla. „Ste môj mentor a ja sa na vás dívam s úctou. Nikdy by som si nedovolila v súvislosti s vami uvažovať o niečom romantickom, aj keď netvrdím, že by mi to bolo nepríjemné. Ak však moje vyjadrenie nebudete chápať ako niečo romantické, tak áno. Ľúbim vás.“ Z Arovej tváre zmizli emócie a pokožka sa mu vyhladila. Jeho pohľad ma priam pálil na pokožke.

„Dal by som všetko na svete, ak by som ti mohol vidieť do hlavy,“ šepol fascinovane a akoby sa chcel znova uistiť, že to nejde, chytil ma pevne za ruku. Troška to dokonca zabolelo, ako ju kŕčovite zovrel.

„Ak to raz bude možné, chcem, aby ste do nej videli,“ povedala som úctivo. Aro potešene pokýval hlavou. Vedela som, ako mu urobiť radosť.

„Bavíš ma, ako už celé stáročia nikto. Teraz nájdi veliteľa gardy a využi všetky svoje ženské zbrane na to, aby sa nám chlapec trocha uvoľnil. Nerád ho vidím tak rozrušeného a hlavne, chcem ho mať vo Volterre. Buď k nemu milá a nezabudni mu zdôrazniť, že ho ľúbiš. Neverila by si, aké divy to dokáže urobiť so zamilovaným mužom. Omám ho, opoj a spútaj!“

„Áno, pane.“ Usmiala som sa. O určitej mimoriadnosti Ara Volturiho nebolo pochýb. Jeho extravagantnosť a určitá hraná upätosť bola svojim spôsobom komická, no na druhej strane osviežujúca.

„Pane?“ Zamyslel sa a potom sa mu na tvári uhniezdil ten spokojný úsmev. „Hovor mi Aro. Chcem, aby si mi tykala,“ pošepol.

„Ako si praješ, Aro,“ povedala som pokorne a dala som dôraz na oslovenie Aro. On mi vážne dovolil niečo také? K všetkým jeho charakteristikám radím aj nevyspytateľnosť.

„Páči sa mi, ako to z tvojich úst znie. Myslím si, že ak by na mňa nedýchlo to šialenstvo prameniace z nádhernej tváre mojej manželky, mal by môj veliteľ naozaj smolu.“ Nonšalantne mávol otvorenou dlaňou k dverám. Usmiala som sa.

Cúvala som, až som narazila do dverí. Neobratne som ich na druhý pokus otvorila a potom som sa už rozbehla tmavou chodbou, späť na svoje miesto. Zasadla som za pult a chvíľu horúčkovito uvažovala, čo s Edwardom. V otázkach vzťahov som dosť zaostala a čo sa týka vzťahu s upírom, tak to som ale úplne v zadku. Nezostáva mi iné, než sa spoľahnúť na Ara.

„Edward, môžeš na chvíľu?“ opýtala som sa priestorom.

Na začiatku mi bolo trápne, zhovárať sa s upírmi, ktorí tu nie sú, ale zvykla som si. S Arom, ale aj inými, som bola nútená takto komunikovať. Proste som len priestorom dotyčného oslovila a požiadala ho, aby si na recepcii prevzal odkaz. O malú chvíľu sa potom vo dverách objavil znudený adresát a prevzal si správu. Edwarda však momentálne nebolo. Čakala som niekoľko minút. Buď ma nepočul, alebo ma statočne ignoruje. Ťukla som niekoľkokrát po obrazovke a našla jeho mobil. Založila som si slúchadla a vytočila číslo. Ani to poriadne nezazvonilo.

„Áno?“ zaškrípal zubami.

„Ahoj. Nie si v pevnosti, že?“ opýtala som sa šeptom.

„Nie!“ Znel rázne a povedala by som, že aj dosť urazene. Nakoniec, nebolo divu.

„Hneváš sa na mňa?“ Bože, to bola hlúpa otázka. Jasne, že sa hnevá. Včera ma po tom mojom nešťastnom vyjadrení ,do pevnosti dovliekol späť rýchlosťou blesku. Nestíhala som prepletať nohami a na ramene mám pekný odtlačok jeho medvedej laby. Bola to však moja hlúposť. Nabudúce s múdrymi rečami počkám, až kým mi kúpi nejaké jedlo, lebo som nakoniec skončila pri zvyškoch trojdňového čínskeho jedla z chladničky.

„Nie,“ povedal príkro. Vždy sa mi oplatilo počúvať Arove rady a tak to urobím aj teraz. Čo zaberie na nahnevaného muža?

„Ľúbim ťa,“ pípla som bez rozmýšľania, ako som bola pri Edwardovi zvyknutá. Pri Arovi zvažujem každé slovo a Edwardovi vždy do tváre šplechnem to prvé, čo ma napadne. Prešlo pár sekúnd a na druhej strane bolo ticho. „Edward, si tam?“ opýtala som sa zarazene.

„Áno,“ šepol takmer nepočuteľne.

„Nechcela som ti klamať. Nenechal si ma, aby som ti vysvetlila, ako som to myslela. Ja z Volterry nemôžem odísť a viem, že ty si tu neplánoval zostať. Neviem, aké to je byť zamilovaná, ako upír, ale zostaneš so mnou, že?“ opýtala som sa hlúpo.

„Zostanem s tebou aj v pekle, ak to budeš odo mňa chcieť.“ Pri tej vete mi stiahlo hrdlo. Za toto by si zaslúžil pri najmenšom bozk.

„Si ďaleko?“ Nervózne som si prehrabla vlasy.

„Nie,“ šepol a vstúpil do dverí s mobilom pri uchu. Ako obarená som po ňom skĺzla pohľadom a podvedome som si olízala peru. Ten jeho temný úsmev ma vedel doslova dostať do kolien.

„Prepáč, musím končiť. Práve mi sem vošiel jeden naozaj pekný chlap,“ šepla som do mikrofónu a zavesila. Edwardovi sa pomalým krokom presunul ku mne. Nezdržiavala som sa obiehaním pultu, ale v úzkych šatách som sa začala štverať na pult a s pomocou nestabilnej stoličky sa mi to aj podarilo.

Edward sa na mňa díval s tým svojim neskrývaným pobavením. Nevedela som, či si môžem po včerajšku nárokovať napríklad bozk. Nervózne som sa mu dívala do očí. Naklonil sa a ja som po ňom nedočkavo skočila. Zodvihol ma do vzduchu a opatrne položil na zem, no ja som mu visela na krku ako kliešť a stiahla som ho k sebe. Poddával sa mi vo všetkom, čo som robila a tak sa nahol a ja som ho dlho pobozkala.

„Tvoja rodina ma bude nenávidieť.“ Oprela som mu čelo o hruď.

„Bella, mám ťa rád. Ako by ťa mohli nenávidieť?“ Pohladil ma po chrbte. Veľmi som tomu neverila, no usmiala som sa.

„Budem sa snažiť.“ Chytila som ho za ruku. Myslím, že prvá hádka bola zažehnaná. Pomaly sme prešli chodbou. Viedla som si ho spokojne k sebe do veže.

„Čo si dnes robila?“ opýtal sa, keď mi podržal dvere a ja som prebehla ku kreslu a začala chaoticky ukrývať časti svojich zvrškov. Teda, nemala som tu výslovný neporiadok, ale v porovnaní s ostatnými izbami v tomto sídle, muselo byť každému jasné, že toto je izba človeka.

„Myslíš okrem toho, že som bola na koberci u Ara?“ opýtala som sa. Aj tak by sa to dozvedel. Edward zodvihol zo stoličky moju nočnú košieľku a pobavene zodvihol obočie. Priskočila som k nemu a chcela mu ju vziať, no uhol rukou a vpadla som mu do objatia.

„Bola si na koberci?“ Zaškeril sa.

„Očividne sa tu Arovi niekto posťažoval.“ Nakrčila som čelo a udrela ho do hrude. Vzala som mu košieľku a prebehla k posteli. Strčila som ju pod ozdobný vankúš a nervózne sa zas otočila k nemu.

„Bella, ten upír si nepýta povolenia. Schmatne ma za ruku a vie všetko. Včera si ma trocha rozhodila.“

„Všimla som si.“ Nechcela som sa k tej téme vrátiť, no nevadí. Budem sekať dobrotu a nepoviem nič hlúpe. Dúfam.

„Naozaj?“ Natiahol sa po mne a pritiahol k sebe. Zhlboka sa nadýchol a pobozkal ma do vlasov.

„Vrčal si po mne.“ Ohrnula som ublížene peru.

„Nevrčal,“ oponoval.

„Ale vrčal. Poriadne si na mňa vrčal. Vŕŕŕ...“ Snažila som sa napodobniť ten zvuk, no nech som sa snažila ako som chcela, znelo to, ako zachrípnutá mačka. Edward sa začal smiať.

„Na tom musíš ešte popracovať a ver, že ak by som na teba vážne zavrčal, tak by si sa ma bála.“ Nahol sa ku mne a ja som ho ľahko pobozkala.

„Nebojím sa ťa.“ Pohladila som ho po líci a ruku zasekla za jeho krkom. Naklonil sa a vrátil mi bozk. Potom znova a znova. Hrozne som chcela zas cítiť chuť jeho úst. Opatrne som mu jazykom prebehla po pere a on jemne zapriadol. Teda zavrčal, ale keď tvrdí, že to nie je vrčanie, tak tomu verím.

„Skôr si sa ma bála,“ šepol mi do úst.

„Nebol si ku mne veľmi dobrý, ale to sa zmenilo, keď som ťa... Zbalila... “

„Bella, nebol som zlý, len som sa musel všemožne ovládať, aby...“ Pozrela som mu do očí asi tak z pätnástich centimetrov.

„Áno...“

„Proste si bola hrozne nemotorná a mal som pocit, že vôbec nevnímaš svet okolo. Ja sa správam stále rovnako, to len ty ma vnímaš inak. Zaľúbil som sa na prvý pohľad.“ Usmial sa.

„Teraz si už nemyslíš, že som nemotorná, však?“ Zaškerila som sa.

„Myslím si to stále, len som si na to zvykol.“ Ten tvor sa hádam snažil byť vtipný, no mňa nahneval. Prižmúrila som oči.

„Veď je to pravda. Všemožne sa ťa snažím udržať v bezpečí. Vážne si si nevšimla, že na teba dávam celý čas pozor, ako na nejaký Volterrský klenot?“ Prekvapene som sa odtiahla.

„Ty a Aro,“ šepla som.

„Ty musíš do každého nášho dialógu zapliesť aj Ara?“ zaškrípal zubami.

„Stále sa pre neho dosť hneváš. Uvedomuješ si vôbec, že ste si v mnohých veciach podobní?“ opýtala som sa pobavene.

„Jedine v tom, že s nami oboma mávaš.“ Myslím, že bolo dosť rečí.

Začala som sa intenzívnejšie venovať štúdiu upírskej anatómie. Z krátkych bozkov sa stávali dlhšie, z nevinných hladnejšie a moje ruky kĺzali samé, dole jeho širokým chrbtom. Edward nezaostával. Zo začiatku ma len ľahko hladil. Láska je cnosť i vášeň zároveň. Milovať však nemožno z cnosti, ale iba z vášne. Mne sa dostalo vražednej kombinácie. Či ste upír, či človek, vášeň je démonickou posadnutosťou oboch. Cítila som sa ako študentka za školou, ktorá sa nevie nabažiť blízkosti toho druhého. Vyvolával vo mne pulzáciu miest, o ktorých som ani netušila, že ich mám. V ústach som cítila jeho ľadový jazyk. Bolo to unikátne. Ja som horela a on bol chladivým balzamom.

Prestávala som vnímať, kam sa rozutekali moje ruky. Pevne som sa na neho tisla a myslela som len na to, ako ho zbavím oblečenia. Po chvíli som si uvedomila, že poľavuje a jemne ma od seba odtláča, ale to bolo márne. Vo mne pulzovala nezadržateľná túžba. Bola som v rozpoložení, že som bola schopná pod návalom hormónov znásilniť upíra. Bola som nabudená a hnevalo ma, že to chce ukončiť. Dajú vám ochutnať zmrzlinu a potom ju pred vami ukryjú. Tak to teda nie! Chcela som, túžila a bytostne potrebovala. Nekontrolovala som sa. Edward ma držal na dĺžku svojich paží a tiež pôsobil trocha udýchane.

„Bella, to nie. To nepôjde. Aj tak sme zašli priďaleko...“

„Ale pôjde.“ Okamžite som sa mu vrhla na hrdlo.

Pritlačila som pery na tú ľadovú, tvrdú, no zároveň hebkú a voňavú pokožku. Ruky som mu zasekla na zátylku a prsty zaplietla do jeho vlasov. Edward ma veľmi opatrne chytil za ramená, a tak som pritvrdila. Kolenom som mu zablúdila medzi nohy a natisla sa k nemu. Cítila som na podbrušku jeho rozkrok. Tesnosť našich tiel mu rozvibrovala hruď. Nahol hlavu a v stotine sekundy som mala ústa plne zaneprázdnené. Nadvihol ma do vzduchu a ja som mu omotala nohy okolo pása. Neviem či to urobil cielene, či to bola len výhoda tejto polohy, ale teraz som ucítila jeho tvrdý rozkrok presne na tom správnom mieste. Nepamätám si, žeby som niekedy v živote chcela niečo viac, než chcem teraz jeho.

Kŕčovite som si tlačila jeho hlavu k sebe. Lapala som po vzduchu, no odmietla sa odtiahnuť. Edward ma pevne zovrel v objatí. Stlačil ma tak pevne, že som bolesťou skríkla do jeho úst. Razom som padala k zemi. Nestihla som sa ani zachytiť. Poriadne som si narazila kostrč a nechápavo sa dívala pred seba. Edward stál na druhej strane izby a vyzeral, akoby ma chcel obliať svätenou vodou a pritlačiť mi na čelo kríž. Začala som sa nemotorne zdvíhať zo zeme, no bolel ma zadok a tiež rameno, ktoré mi tak pevne zovrel. Zostala som kľačať.

„Si v poriadku?“ opýtal sa neisto.

„Nie,“ zakňučala som bolestivo. Moje šaty boli na boku nadrhnuté takmer až k pásu a ten extravagantný rozparok odhalil tmavú čipku pančúch. Čakala som na reakciu, no Edward sa sústredene díval na ten kúsok elastickej bielizne. Chytila som roztrhnutú látku, len na nevyhnutný čas, aby Edward začal vnímať. Potriasol hlavou a pozrel mi do tváre.

„Prepáč mi to. Prestal som sa ovládať.“ Urobil krok ku mne a pomohol mi na nohy. „Pohýb rukou,“ šepol a sám mi zatočil rukou v ramene. Nebola zlomená a nebolela ani zďaleka tak, ako zadok.

„Chcela by som...“ pípla som.

„Aj ja. Ver mi,“ zachrapčal a ja som sa mu hneď vrhla na pery. Bolesť bola vyliečená.

„Nie, Bella!“ okríkol ma a odtlačil. Urobil krok odo mňa. „Dočerta!“ zasyčal a otočil sa mi chrbtom. Oprel sa dlaňami o stehná a zhlboka dýchal. Cítila som sa rovnako.

„Takto to jednoducho ďalej nejde. Je čas ťa premeniť. Pozhováram sa s Arom.“ Narovnal sa a pozrel na mňa.

„Budeme čakať možno aj celý rok, kým budeme môcť byť...“ zafňukala som a potiahla nosom.

„Bella, teraz by to nešlo vôbec. Neviem sa tak dobre ovládať.“ Sklonil hlavu. Uprene sme sa na seba dívali a potom som jednoducho prudko vykročila k dverám. Edward ma oblúkom chytil za pás a pritiahol k sebe.

„Kam si sa vybrala?“

„Za Arom,“ povedala som rozhodne. Edward oprel čelo o moje a začal sa smiať. 

V komentároch padla otázka, či bude aj iný pohľad, než len ten Bellin. Bude aj Edwardov, ale až pri Bellinej premene, čo bude už veľmi skoro. Verím, že si to užijete a mnohé veci to vysvetlí. Lolalita

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Volterrská recepčná - 22. kapitola: