Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Volterrská recepčná - 24. kapitola

14.01.2013 (10:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 43× • zobrazeno 7077×

Edward:

Aro sa dobre bavil na Bellinom vydesenom postoji. Pre neho to bola hra. Dúfal som, že s ňou bude mať zľutovanie, keďže bola jeho obľúbenkyňa, no mal iné plány. Chcel trápiť mňa a ona bola prostriedkom. V jeho očiach som bol slaboch, chúliaci sa pri dverách. Aro vedel, čo cítim. Poznal to a nemusel sa mi pre to ani pozrieť do hlavy. Bavila ho moja a jej bezmocnosť. Páčilo sa mu, že je pánom situácie a aj ja musím teraz oddane počúvať. Jedna chyba a láska, ktorá rozdúchala plameň v mojom vnútri, na vždy zhasne.

„Mám pre teba dar, Isabella,“ povedal Aro a usmial sa. Srdce, ktoré doposiaľ bilo rýchlo, teraz ešte pridalo. Cítil som jej strach a paniku. Aké hlúpe je ľudské telo, alebo naopak, aké dokonalé je to naše.

Ľudský organizmus sa bráni, zvýši pulz a pripraví človeka na útek, alebo obranu. Tým, že zvýši tep, zrýchli dych a vyplaví hormóny, upíra len viac vyburcuje a opantá ho. Chcel som ju odtiaľto niekam odniesť do bezpečia. Potreboval som ju ochrániť pred ním, ale aj pred ňou samou. Uprela na mňa pohľad, ktorý kričal o pomoc, no jej pery boli zomknuté k sebe.

„Mali by sme to odložiť,“ povedal som upäto.

„Prečo?“ opýtal sa Aro. Odhrnul Belle z ramena vlasy a vo mne to zavibrovalo. Chcelo sa mi revať, ako zlomenému zvieraťu, keď na ňu položil ruku. Žiarlil som a ubíjalo ma, že prijímala jeho dotyky.

„Dlho si nelovil. Bola by škoda premrhať jej talent, ak by si sa neovládol.“ Nesmierne som sa musel ovládať, aby som po ňom okamžite neskočil a Aro to vedel. Cítil to a bavilo ho to.

„Na to si tu, Edward.“ Presunul sa k Belle a ona cúvla. „Bella, hádam si si to nerozmyslela?“ šepol.

„Nie. Odpustite mi to, pane. Som pripravená.“ Bola vydesená, nie pripravená. Triasla sa, no aj tak sa tvárila akoby si bola tým všetkým absolútne istá.

„Makroevolúcia tak, ako o nej ešte nikto neuvažoval,“ zapriadol Aro vzrušeným hlasom. Tie jeho sprosté reči ma privádzali do zúrivosti.

Opatrne som sa presunul trocha bližšie. Aro ju pohladil po líci a skĺzol až na rameno. Majetnícky si ju pritiahol do objatia a celý čas sa slaboducho bavil na mojej bolesti. Držal som sa. Všemožne som sa snažil ovládať. Potom sa rozhodol urobiť niečo, čo mnou otriaslo. Nahol sa a pôžitkársky si privoňal k jej telu. Sprostredkoval mi detailný opis toho, ako ju cíti a čo s ním robí tá iskrivá aróma. To som už tlmene vrčal. Priložil pery na jej krk a ochutnal jej pokožku. Bozkával ju okázalo a slizko, kým ona čakala na bolesť. Bella v jeho náručí pôsobila ako krehká bábika.

Desil som sa toho výjavu. Predátor, netvor, zviera a kráska. Aro sa tlmene zasmial a to ma vyprovokovalo. Zavrčal som naozaj hlasno a Bella ku mne trocha mykla hlavou. On sa od nej odtiahol a pozrel do jej vyplašených očí. Urobil prudký výpad a ozvalo sa zapraskanie kostí. Ten skurvysyn jej zlomil rameno a kľúčnu kosť. Nestihla ani vykríknuť a on jej zavadil zubami o jemnú pokožku za uchom. Z rany sa vyvalila sýto červená tekutina, ktorá vôňou naplnila celú miestnosť. Sledoval som červený pramienok, ktorý vyzývavo mizol medzi jej prsiami.

Aro odstúpil v geste, v ktorom mi rukou naznačil, že je celá moja a v mysli ma nabádal, aby som dokončil, čo začal. Bella padla kolenami na dlážku. Aro sa chorobne smial. Jeho myseľ ma podrážala a naštrbovala všetko ovládanie, ktoré som sa snažil sústrediť do jediného, a to bolo, neublížiť jej. Tohto som sa bál. Vedel som, že urobí niečo choré a zvrátené. Musím sa dívať, ako neustále zasahuje a berie si to, čo je moje. Toto by nemal robiť upír žiadnemu inému upírovi. Týral ma mojimi vlastnými citmi k nej.

 „Tak čo, Edward? To je lahodná vôňa, že?“ preniesol básnicky. Vyštartoval som. Nebral som ohľady.

Udrel som Ara do hrude a on preletel celou miestnosťou. Musel vedieť, že zaútočím, no nebránil sa. Jeho telo zapraskalo, ako pred chvíľou jej. Prudko som zhodil Bellu dozadu na chrbát. Aj ja som jej zlomil rebro. Neovládol som sa. Všetky vnemy na okolo boli tak nesmierne živé a ja som jednoducho nevedel, či to zvládnem. Bez zaváhania som zaboril zuby do jej krku. Šlo to tak ľahko. Už som aj zabudol, akú konzistenciu má ľudská pokožka, keď ňou prejdú vaše zuby. Je to unikátne.

V ústach som ucítil tú najlahodnejšiu tekutinu sveta. Zastrela sa mi myseľ a bol som sám sebou zdesený. Bol som šokovaný z toho, akú rozkoš mi spôsobuje chuť jej krvi a práve to, že je to jej krv ma asi rajcovalo najviac. Hrdlo sa jej kŕčovito stiahlo a ona vykríkla a to ma prebralo z tranzu.

„Viac jedu, Edward!“ zreval na mňa Aro a ja som sa odtrhol od toho labutieho krku.

„Nemôžem,“ zašeptal som trhavo a nechal ju vo svojom tesnom objatí trocha klesnúť. 

„Viac jedu!“ zavelil Aro a surovo ma odsotil. Teraz som aj u neho cítil neistotu a povedal by som, že aj strach. Narazil som do steny a zostal sedieť na zemi, aj keď mi všetky moje inštinkty kázali vstať a odtrhnúť mu hlavu.

Uhryzol ju do hrdla z opačnej strany a potom do lakťových jamiek a zápästí. Nepil, len jej otrávil krv. Díval som sa ako obarený. Bella ešte vydala zvláštny priškrtený tón a zatvorili sa jej oči. Jej srdce začalo biť ráznejšie, keď prvýkrát prepumpovalo cez obeh dávky jedu. Aro sa napriamil a Bellu pustil na zem. Padla k jeho nohám do neprirodzenej polohy a hlasno to buchlo. Dielo bolo dokonané.

„Čo tam sedíš?“ Utrel si kútik úst a nahnevane na mňa ukázal prstom. „Teraz je tvoja. Postaraj sa o ňu a keď sa preberie, nepusť ju von!“ Ara som svojim zlyhaním nekonečne naštval. Paralyzovane som prikývol.

Po kolenách som prešiel k nej. Nebol som si istý, čo vlastne cítim. Bol som mu svojim spôsobom vďačný, no na druhej strane by som ho najradšej zabil. Vzal som Bellu do náručia. Stále som cítil v ústach chuť jej krvi. Neprehltol som jed, ktorý sa mi hromadil v ústach, aby som zvrátene neprišiel o tú arómu. Niesol som jej meniace sa zakrvavené telo hradom. Míňal som na chodbe Jane, ktorá skrivila pri pohľade na nás tvár. Ja som na ňu besne vyceril zuby a zavrčal. Neútočila, aj keď inokedy by po mne pri podobnom prejave skočila. Videl som sa jej očami a zabolelo to. Bol som ako zúfalec, ktorý si k hrudi tisne ten jediný zmysel svojho života a pritom ani netuší, či aj on bude tým jej. Čo bude až otvorí oči, až sa preberie? Ako ma bude vnímať potom? Budem jej verne v pätách celý rok, kým nebude schopná niesť zodpovednosť za to, čo urobí. Zatiaľ budem ja jej svedomím.

Neodniesol som ju do jej izby, ale do tej svojej. Opatrne som ju uložil na pohovku. S patričnou bázňou a úctou som z nej stiahol zakrvavené šaty. Dráždilo to všetky moje zmysli a ja som chcel mať hlavu čistú. Opatrne som ju zodvihol a preniesol do kúpeľne. Pomalým prúdom vody som z nej zmyl zaschnutú krv a zvyšky Arovho jedu, ktorý ma momentálne iritoval úplne najviac. Bude po ňom páchnuť ešte dosť dlho a tým mi neustále pripomínať, komu v skutočnosti patrí. Bol som asi prvýkrát rád, že nevidím jej myseľ. Nemusel som prežívať jej utrpenie.

Dlho mi trvalo, kým som z jej dlhých vlasov vymyl všetky nečistoty. Keď sa spod jej tela šírila už len číra voda, zabalil som ju do obrovskej osušky a odniesol späť na pohovku. Chvíľu som pri nej len bez pohybu sedel a díval sa na nepokojné pohyby očí, pod takmer priehľadnými viečkami. Bál som sa toho, čo príde, až po troch dňoch oči otvorí. Čo povie na to, čím sa stala? Bude stále presvedčená, že to bolo to správne? Čo povie na mňa? Nie je nič horšie, než mať rád a nebyť milovaný. Je to akoby som neustále dával zo seba všetko svoje vnútorné túženie a energiu a nič za to nedostal. Vlastne som dostával. Úder za úderom.

Vidieť ju s Arom a počúvať jeho slaboduché vyznania, ktoré ona prijímala. Čo sa stane, ak sa z nádoby len odlieva, ale nič do nej nenateká? Bude prázdna a ja som sa tak cítil. Alice videla silu mojej lásky a preto ma sem poslala. Ona videla šťastný koniec, no jej vízia sa zmenila vo chvíli, keď sa Bella rozhodla pre Ara, namiesto pre mňa a to šialene bolelo. Pár hodín som ju len pevne držal zabalenú v osuške. Uložil som ju na pohovku a šiel do jej izby po šaty.

Vzal som jediné svetlé, čo tu mala. Svetlé farby vôbec nenosila a tak som sa rozhodol pre malý pokus. Dúfam, že mi okamžite neutrhne hlavu, keď sa v nich preberie. Zobral som ešte pár vecí, o ktorých som si myslel, že by ich mohla chcieť. Do svojej izby nebude môcť dlho vkročiť, lebo aj keď bude cítiť vlastne len svoje ľudské ja, bude ju to šialene páliť. Za normálnych okolností by som nesúhlasil s tým, aby som dostal na krk novorodeného, no toto je Bella, moja láska.

Keď som sa vracal späť, zúrivo som sa rozbehol chodbou. Aro si dnes vážne koleduje a zranenie. Vpálil som do svojej izby. Aro stál nad Bellou a keď zbadal môj výraz, pobavene sa zaškeril.

„Nemyslíš, že to trocha preháňaš? Veď od samého začiatku plne akceptujem nároky, ktoré si na ňu robíš,“ zachrapčal. Až po sekunde som si uvedomil, že sa bol preobliecť a trocha sa spamätať. Aj keď sa tváril ako ten najväčší majster sveta, bolo pre neho náročné premeniť niekoho, ako je ona. Mal ju napriek všetkému, napriek tomu, že bola človek, rád.

„A ja akceptujem tie tvoje, aj keď by si si v skutočnosti nemal žiadne robiť,“ zasyčal som.

„Ja som ju našiel a priviedol. Je talentovaná, ale aj tak nestála za tie peripetie, ktoré som si pre ňu vytrpel u svojich bratov a manželky. Robil som to pre teba, Edward.“ Otočil sa ku mne s rukami roztiahnutými v zmierlivom geste. Zaskočil ma. Naučil sa chrániť si svoje myšlienky a keď ku mne niečo preniklo, bolo to len v jeho slabších chvíľkach. Vedel som ho ale odhadnúť, nie však teraz.

„Vidím ti do hlavy,“ zašepkal som a prešiel k Belle. Prekryl som ju lepšie dekou. Aro ma pobavene sledoval.

„Baví ma a milujem jej bezhraničnú oddanosť, ale naozaj by za to aj tak nestála. Vidíš v mojej hlave len to, čo ti chcem ukázať. Chcel som Alice, no dostal som teba a zistil som, že si nakoniec omnoho vzácnejší. Ako ťa pripútať k Volterre? Nad touto otázkou som dlho rozmýšľal. Alice mi dala odpoveď, keď som sa jej pozrel do hlavy. Bella je moje lepidlo, nič viac.“

„Zabúdaš, že ťa počuje. Nebojíš sa, že to otrasie tvojim postavením u nej?“ Hľadel som na jej hladkú tvár a sledoval, ako jej pred očami bledne.

„Bella vie, že človek neznamená nič a aj napriek tomu, že bola ničím, a až teraz sa v skutočnosti stáva niekým, som jej venoval svoju pozornosť a ty lásku. Edward, stále ma berieš ako nepriateľa, zvráteného a zhýralého blázna, no obrátil si svoje kritické zrkadlo aj na seba? Zamiloval si sa do človeka. Do potravy. Asi som vážne blázon, že som ti to toleroval, ale mám ťa rád. Áno, využijem ju, aby som ťa tu udržal, ale po tom, čo všetko som pre teba urobil, by si to mal chcieť sám. Vidíš, kam som ochotný zájsť, aby si tu zostal? Som obklopený upírmi, ktorí zotrvávajú v mojich službách zo strachu, alebo vďaka našej úžasnej Chelsea. Bella bude ku mne pripútaná prirodzene. Som jej mentor, jej stvoriteľ a otec. Ja som ju sformoval do podoby, v ktorej otvorí oči.“

Rozhodil rukami a uprene sa na mňa díval. Nakoniec som mu mal byť hádam za všetko vďačný a nadšene mu zatlieskať? Slúžim tu, prekračujem denne svoje morálne hranice a robím, čo odo mňa chce, aby dal pokoj mojej rodine a Alice. Čo ešte chce k svojej spokojnosti?

„Natlačil si jej do hlavy hlúposti, aby si ju tu udržal, aby ti sľúbila, čo to sľúbila. Sľuby vyslovené vo Volterre však nie sú sľubmi,“ zaškrípal som zubami.

„Viem, povedal si to aj jej a to bolo veľmi hlúpe. Čo myslíš? Ako si to vyložila jej ľudská, obmedzená hlavička?“ Aro sa zasmial a nahol nad Bellu. Natiahol ruku k jej tvári, no sa som sa prikrčil do útočnej pozície. Stiahol sa a poslal jej len vzdušný bozk. Zavrčal som na neho a jemu sa kútiky pier ešte viac roztiahli.

„Edward, povedal si jej, že každý sľub, ktorý od teba dostala, bol klamstvom. Muselo byť pre ňu hrozné umierať s tým vedomím.“ Vyvalil som na neho oči. Zapálilo ma na hrudi. Čo chcel, to dosiahol. Zas mi dal ranu do bolestivého miesta. Nemienil som mu však urobiť radosť tým, že sa ustráchane a ubolene stiahnem.

„Čo ak tá jej obmedzená hlavička uvažuje až príliš dobre? Sľuby vyslovené vo Volterre nie sú sľuby. Je to tvoja vlastná veta, Aro. Čo ak sa rozhodne odísť. Dva roky tu ešte musím byť aj ja a potom...“

„Tak ako som rozhodol o jej stvorení, tak rozhodnem o jej smrti. Neustále sa mi priečiš a staviaš sa na zadné ako spurný kôň. Si tu dosť dlho na to, aby si chápal, že všetko je buď ako chcem ja, alebo vôbec. Nepoviem, že mi budeš chýbať, keď odídeš, lebo ja viem, že nikam nepôjdeš ani ty a ani ona,“ zapriadol ako starý kocúr. Otočil sa k odchodu a ja som sa postavil nad Isabellu. Jej žily spaľuje láva a my sa tu bavíme v začarovanom kruhu dokola o tom istom. „Relaxuj, kým za ňou nebudeš musieť behať a upratovať mŕtvoly. Keď sa preberie, chcem ju vidieť.“

Aro pomalým krokom odišiel a ja som potreboval ešte pár minút, aby som sa upokojil. Opatrne, ako by bola z porcelánu, som ju posadil a prevesil ju cez svoje rameno, aby som ju mohol navliecť do šiat, ktoré som priniesol. Keď som jej svetlú látku pretiahol cez hlavu a zadíval sa jej do tváre, zabolelo ma na hrudi. Zostanem tu na veky, kvôli nej. Moja rodina mi bude chýbať, ale byť bez nej by ma bolelo viac. Toto pre mňa Alice určite nechcela. Celé to malo dopadnúť inak.

Pobozkal som ju do vlasov a uložil späť na pohovku. Opatrne som si ľahol k nej a zovrel ju v objatí. Držal som ju pevne dlhé hodiny. Noc vystriedal deň a potom znova. Nepohol som sa od nej. Rozprával som jej o rodine, o mojom živote, príbehy, ktoré niekedy len tak vymýšľal Emmett, aby nás pobavil. Blížil sa koniec, okamih jej definitívnej smrti a zrodenia. Postavil som sa a odstúpil. Vyčkal som na posledný úder jej srdca a potom nastalo prázdne ticho. 

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Volterrská recepčná - 24. kapitola: