Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 11. kapitola

29.01.2013 (17:30) • VictoriaJamesLaurent • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 1963×

„Už ťa mám akurát tak pokrk," zavrčala som na neho hlasom, pri ktorom som sa vystrašila ešte aj ja. Niekoľko upírov pri mojom boku prekvapene poskočilo.

 „Buď sa pokusíš krotiť svoj očarujúci temperament, alebo s tebou zametiem tak, ako si to ešte nevidel, to isté sa týka tvojho mimoriadne talentovaného kamaráta," dokončila som spokojne a na posledných slovách som naradostene zapriadla každú hlásku.

„Tak to by som chcel vidieť," zasmial sa sarkasticky Felix, Demetri nasledoval jeho príklad a zachytila som aj dva ďalšie zvuky podobné smiechu, v ktorých sa miešal o dve oktávy tenší soprán a približne podobný zvuk basu.

„Tešte sa." S týmito slovami som sa potichu vytratila do svojej izby, náležite som si dala záležať na hlasnom tresnutí dverami.

11. kapitola: „Kto sa smeje naposley, ten sa smeje najlepšie."

Situácia vonku na chodbách sa začala pomaly ale iste upokojovať. Počula som otváranie a zatváranie dverí od Janeinej, Felixovej a Alecovej izby, predpokladám, že z dôvodu toho, že Demetriho izba ešte stále ostala opustená, na rozdiel od Janeinej, ktorú som tipovala priam dokonale, a v hlave sa mi pomaly začínal rodiť môj plán pomsty. Marí sa mi, že Jane, Felix a Demetri sa pred pozatváraním izieb dohodli na love. Dokonalá príležitosť, hoci sa obávam, že Felix im tam bude iba zacláňať, ale čo už, láska sa nezaprie. Postupne som si miešala rôzne alternatívy a vyšiel mi z toho naozaj dokonalý plán, ktorý by bola čistá škoda neuskutočniť. No, áno, Jane je síce také malé zlatíčko, ale je fakt, že Felixovi a Demetrimu sa vôbec nebráni a ochotne stojí pri nich, akési lepidlo medzi mnou a nimi. Alec mi pomohol s Felixom, snáď by mi mohol trochu pomôcť aj teraz. Snáď. 

Približne o tri hodiny neskôr, keď už som si myslela, že dlhšie nevydržím, vkĺzla do mojch dverí Jane s prosíkom na lov, čo som razantne zamietla, našťastie si zrejme domyslela moju nechuť spôsobujúcu prítomnosť Demetriho a Felixa. Plán mi vychádza.

Po zabuchnutí dverí, ktoré vedú na recepciu a úplnému upokojeniu okolia, som nehlučne vykĺzla z mojej izby a zamierila k tej Alecovej. O tri sekundy neskôr sa ozvalo tiché zaklopanie na dvere.

„Ďalej," ozval sa z izby tlmený hlas. Vošla som dnu s potmehútskym úsmevom, ktorého som sa zľakla ešte aj ja. Alec prekvapene zdvihol oči od dvadsať-zväzkovej knihy, ktorá mu trónila na kolenách.

 „Potrebuješ niečo?" opýtal sa tichým tónom, kniha mu z kolien zmizla a ostala položená na posteli. Takže má posteľ. 

 „Vlastne áno." Teraz som si naozaj prišla ako nejaký vydierač, ktorý príde len keď mu to vyhovuje. Budem to musieť napraviť. Zhlboka som sa nadýchla, prisadla si k nemu na posteľ a dala som sa do podrobného rozpisovania môjho plánu. 

Počas jeho opisovania sa mu zdvihol najprv jeden, potom v nádhernom zlovestnom úsmeve obidva kútiky úst a odhalili jemné jamky v líciach. Vďakabohu za to, že s tým súhlasil, nedokážem si predsaviť, čo by sa stalo, keby môj nápad zamietol. Potom by zo mňa mali zábavu ešte pekne dlho, avšak som sľúbila, že sa pomstím, a ja sľuby plním...

Počas plnenia misie som sa neskutočne zabávala. Opatrne sme prenášali Felixove a Demetriho veci do Janeinej skrine, a Janeino oblečenie bohato poslúžilo kvôli jeho množstvu pre skrine obidvoch a ich oblečenie oboje zaplnilo jej garderóbu. Som zvedavá, kedy si to všimnú.

Znovu som skončila v Alecovej izbe, kde sme si odľahčene podali ruky a zasmiali sme sa nad predstavou ich výrazov. Z jeho izby bol perfektný výhľad na vstup do hradu, skadiaľ zvyčajne chodíme z lovu. Postavila som sa k oknu a prehľadávala les za hradom a hľadala akýkoľvek náznak toho, že by už prišli.

„Čakáš na tých troch?" ozvalo sa mi pri uchu odrazu, až som sa musela ovládať, aby som nenadskočila, a to už je čo povedať. V sekunde som sa otočila a ostala Alecovi stáť nezvyčajne bližšie, ako som bola zvknutá, bližšie, než som očakávala.

Mlčky som prikývla.

„Tak tí sa tak skoro nevrátia," uchcechtol sa milo.

„Mohol by si...?" opýtala som sa celá nesvoja, rukou sa zľahka oprela do jeho hrudi. Jeho tvár akoby razom sekundy zvážnela.

 „Nie. Už nie," zašepkal skoro nepočuteľne. Rukou som bezmocne prešla po jemnej látke a tá mi spadla pozdĺž tela, a nakoniec sa vzdala akejkoľvek snahe o protiútok, ktorý mi moje telo zakazovalo. Oči som mala takmer vo výške tých jeho.

„Už mám naozaj plné zuby toho, že nikdy nie je príležitosť," zamrmlal znova potichu, očami vysel na mojich perách.

„Príležitosť načo?" šepla som aj ja, hoci som odpoveď poznala, a to veľmi dobre. Na krku som pocítila letmý dotyk jemných prstov.

„Príležitosť na toto," dokočil sladko a pomaly sa začal približovať ku mne. Nebránila som sa, istým spôsobom moje telo rozvibrovala akási vlna statickej elektriny a oči sa vpíjali do tých jeho. Ruka mi váhavo znovu vyskočila na lem látky, ktorá sa ovíjala okolo hrude a pomaly kĺzala smerom hore ku krku. Zamotala sa do neposlušných hnedých vlasov presne vo chvíli, keď sa moje pery jemne obtreli o tie jeho. Moje vnútro sa išlo zbázniť.

Nebolo to ako s Edwardom. Alecove pery neboli strnulé či opatrné. Hneď, ako sa tie naše spojili, prešiel mnou doposiaľ neznámy prúd elektriny, mrazil ma a hrial zároveň.

Nič také som ešte doposiaľ nezažila. Oheň a zároveň ľad mi vstúpili pod chladnú pokožku, až do končekov prstov som cítila to zvláštne chvenie, ktoré som postrádala už od mojej premeny. Rukami som sa vplietla do jeho vlasov, odrazu som ho cítila všade, prešpikoval sa mi do mozgu a naše bozky sa stávali čoraz vášnivejšie. Bolo takmer nemožné sa odtrhnúť, podarilo sa mi to len s vypätím všetkých mojich vnútorných síl. 

Napriek nepotrebe dýchať som lapala po vzduchu, otvorenými ústami vdychovala nádhernú Alecovu vôňu a popri našich pohyboch som znova musela pocítiť nutkanie prisať sa mu na pery. Taktiež neprirodzene rýchlo dýchal, čelom sa opieral o moje a jeho ruka ostala položená na mojom zátylku.

„Páni," vydýchla som prekvapene a očarovane. Vynikajúco, Bella, inteligentnejšiu vec si zo seba dostať nemohla.

„Tým si to ani zďaleka nevystihla," šepol Alec rovnakým tónom ako ja. 

Ešte dlho sme tam nepohnuto stáli, tlmene dýchali a užívali si prítomnosť toho druhého. Nedokázala som tomu uveriť. Jemnými oblúčikmi som prstami prechádzala po Alecovom zátylku a potom jedna z mojich rúk znova prešla na jeho rameno a ponorila sa do jeho hrude.

Od dverí za ozvalo pobavené odkašľanie. prekvapene som sa obzrela a zbadala upírku, ktorú som už raz videla... Renata? Zrejme.

„Potrebuješ niečo, Chelsea?" opýtal sa milo Alec, nijakým spôsobom nedal najavo svoje pocity. Takže Chelsea. Dobre. To si možno zapamätám.

„Aro by s tebou rád hovoril," zasmiala sa znovu odovzdane a potom zamierila von z izby.

„Teším sa na ich reakciu," vyšlo mi spoza úst šibalsky, na mysli som mala Jane, Demetriho a Felixa, ktorých príchod hlásil signál. Asi tristo metrov od hradu spadol strom a videla som mihnutie blonďavých vlasov. Predsa len im to tak dlho netrvalo.

Spolu s Alecom som vyšla z jeho izby, tváriac sa nevinne prekĺzla do svojej a rýchlo za sebou zabuchla dvere. Teraz sa už len pripraviť na reakcie.

Čoskoro sa ozvalo buchnutie dverí päť podlaží podo mnou a pobavený sopránový smiech. Však ťa to prejde!

A kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie.

Áno, vidíte dobre, Bella a Alec konečne spolu. Trochu ma urazilo Kaisné menšie zaváhanie... Neviem, ale človek, ktorý si myslí, že by som bola ochotná dať to znovu na Belldwarda, ani trochu ma nepozná. Ani v mojich nahorších nočných morách by som nebola schopná dať Bellu na útek do Forks kvôli Edwardovi, to mi verte.

To, že počet komentárov je stále nižší, ma dosť rozosmutní, ale rozhodne to nie je až také zlé, aby som prestávala s písaním, to teda nie. Moje veľké ďakujem patrí opäť mojim úžasným komentátorkám BelleDemetri, Ceole, Ivusi23, Darci131 a Kaise za nádherné hodnotenie, ktoré si ani nezaslúžim, ďakujem prikladám aj 9moncici9, ktorá bola taká ochotná a dokázala z mojich poznámok výjsť a pracuje na trajleri ku kapitolovke.

Samozrejme ma veľmi poteší váš komentár alebo názor na kapitolu, kritika mi pomáha zlepšovať sa. :-) Pre Ivusi23: nojo, 10 spôsobov, ako vyviesť Bellu z miery, aj k tomu sa dostanem. :-D

Vaša VictoriaJamesLaurent 

P.S.: Trailer tu:

Autor: VictoriaJamesLaurent (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 11. kapitola: