Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 24. kapitola

28.05.2013 (09:30) • VictoriaJamesLaurent • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 2002×

V mojej izbe som sa unavene zvalila na posteľ a privrela oči. Je toho toľko. Opäť na mňa doliehajú korene minulosti. Victoria, Cullenovci. Opäť ten istý problém. Edward. Ešte aby sa mi tu začali zbiehať naštvaní vlkolaci, a vzorec bude kompletný, nesmiem samozrejme zabudnúť na starých dobrých ľudských priateľov. To by bolo teda... komické.

Prišla som do Volterry, aby som zachránila Edwarda, najskôr som chcela ujsť, nakoniec som ostala vo vzťahoch s niekym, koho som nevávidela, do toho ma naháňa pološialená upírka a naviac ten, ktorého som zachránila pred popravou, sa ku mne dobiedza späť, aj keď ho nechcem. To mi je dilema.

„Bella?" šepol ktosi pri mojej hlave. Oči som nechala zatvorené.

„Si v pohode?" ozval sa znovu ten hlas. Otočila som sa na bok smerom k hlasu.

„Jasné, Jane. Čo chceš?" usmiala som sa na ňu unavene a posadila sa. 

„Demetri povedal, že sa obrátila a mieri späť do Európy," usmiala sa neisto. 

„To naozaj?" Neveriacky som sa postavila.

„No, tak či tak, raz si to s ňou vybaviť musím. Je mi jedno, či teraz, alebo potom. Nemôže ostatným ubližovať kvôli mne. Nedovolím jej to, už nie." Nebadane ňou myklo, zrejme pri spomienke na to, čo sa stalo v Buene. Tú spomienku musela mať v pamäti vrytú určite oveľa hlbšie, než ktokoľvek z nás.

Jane sa zhlboka nadýchla a potom sa na mňa otočila. „Ideš do telocvične?" usmiala sa a kývla smerom von.

„No, predpokladám, že Felix je ešte na plese. Možno by som zašla do knižnice," navrhla som neisto. Ples. Pripadá mi, akoby bolo strašne dávno, čo som na ňom bola, a to neprešli ani dve hodiny.

„Zavolám Aleca," zmizla v okamžiku za dverami a prudko ich zabuchla.

„Ďakujem, že si ma vzala so sebou!" zakričala som na zatvorené dvere sarkasticky. Alec bude len rád, že ho jeho sestrička prišla navštíviť a opäť vytiahnuť kdesi von. Len dobre, len dobre. Pre mňa, samozrejme. 

Vykročila som z dverí a okamžite zamierila smerom do knižnice. Neobzerala som sa, nechcela som stretnúť nikoho z okolitých hostí. Moju neprirodzene rýchlu chôdzu som spomalila až v knižnici. Tam som si konečne oddýchla a zvalila sa do kresla oproti krbu. 

„Vyzeráš unavene," šepol mi do ucha tenký hlas. Od ľaku som takmer vykočila, prinútila nohy vlastným vedomím, aby ostali na svojom mieste.

„Chceš ma zabiť, Jane?" zasyčala som jej do tváre naštvane.

„Veď už si mŕtva. Teoreticky..." Pohodila plecami a zvalila sa do kresla vedľa mňa.

„Alec? Môžem ju zabiť?" spýtala som sa ďalšej postavy letmo. Alec kývol hlavou na znak nesúhlasu.

„Ara by si tým asi nepotešila," prehodil len tak a sadol si na opierku môjho kresla. Ach, áno, mohol by chudáčik utrpieť šok a možno aj infarkt!

„Kde je Demetri?" spýtavo som šepla k Jane. Neodpovedala.

Felix sa zrejme na tom plese výborne baví," preniesol po chvíi Alec zdráhavo. Mala som silné nutkanie, že mi niečo taja. Och, ako rada by som teraz mala Arov dar! Pohladila som Aleca po ruke.

„Netušila som, že práve on ostane z nás najdlhšie. Obyčajne odpadne už po prvom tanci," pokačovala Jane v rozoberaní jeho, ehm, maličkosti.

„Plánujete ďalej ohovárať Felixa?" spýtala som sa s úškrnom. Ona len pohodila plecami.

„Celkom slušná zbierka," kývla som hlavou smerom k hromade kníh, „len nechápem, kto videl logiku v tom, že do hradu plnom upírov, v miestnosti plnej papiera, šupne práve krb," pokračovala som mojimi súkromnými úvahami. Zazdalo sa mi, že Jane pretočila oči.

„Krb, kozub, kachle, piecka, to je jedno, nie?" prehodila s okrajovým nadhľadom. 

„Dobre, spýtam sa ešte raz. Kde je Demetri?" Preskakovala som medzi nimi pohľadmi a tvárila sa podozieravo. Alec si vzdychol. Prirodzená reakcia upíra na normálnu otázku.

„Kde by mal byť? Je jasné, že je niekde tu, možno išiel loviť, rozhodne je vo Volterre," bľabotala Jane nervózne. Znepokojene som zovrela Alecovú ruku. 

„Jane?" zavrčala som ticho. Zúfalo pozrela smerom k svojmu bratovi - bezvýznamne.

„On... No, nie je tu," šepla vyhýbavo, „Bell, nenahneváš sa, že?" skúsila to. Ešte podozrivejšia reakcia. Zaryto som ju pozorovala.

„On ju išiel loviť," šepla po chvíli porazenecky. Nie. To nemôže...

„Jane, nepochybujem o jeho fyzických schopnostiach, ale vy ani len netušíte, čoho je schopná," zavrčala som, „ja som to videla. Dostala ešte aj Alice a všetkých Cullenovcov aj s ďalším upírom, len ona spolu s jej druhom. Je neuveriteľne nepredvídateľná a rýchla. Nemôže ju predsa poraziť sám. Je prefíkaná, nikto z vás ani netuší, ako," šepla som zmierlivo. Jane mlčala, len uprene hľadela do zeme v snahe usporiadať si svoje myšlienky.

„Kedy vyrazil?" otočila som sa po chvíli na ňu. Stále neodpovedala, akoby bola v tranze.

„Asi pred pol hodinou. Teraz už bude dávno za hranicami Talianska," odpovedal po chvíli Alec miesto nej.

„Jane?" šepla som zaryto. Pozrela na mňa, v tvári sa jej čudne miešala bezradnosť a strach.

„Netušila som, aká nebezpečná je," šepla, akoby nedokázala urovnať svoje pocity.

„To nikto," odpovedala som zmierlivo, vstala, podišla k nej a upokojujúco ju chytila za plecia.

„Jane, Victoria je nebezpečná, ale aj neuveriteľne opatrná. Určite sa ani len nestretnú," ubezpečila som ju, uprene jej hľadiac do očí. Po chvíli bezradne kývla.

„Myslíš, že by nám vedela pomôcť Alice?" ozval sa Alecov hlas za mnou. Otočila som sa na neho.

„No, vedela, len pochybujem, že by chcela," šepla som neisto. Vtom sa opäť rozrazili dvere a dnu vstúpila menovaná, spolu s Edwardom a Jasperom za jej chrbtom. Prekvapene som na ňu zízala. 

„Viem, čo sa stalo a spolu s ostatnými na tom máme istú zodpovednosť, preto hovorím áno," usmiala sa na nás sebaisto. Alec i Jane na ňu odmerane, no zároveň neveriacky hľadeli, akoby im ktosi práve povedal, že Caius sa stal vegetariánom, lebo má fóbiu z ľudskej krvi. Pri pohľade do Edwardovej tváre som automaticky na dvojčatá vystrela svoj štít. Opäť zmätene zaklipkal očami.

„Vieš to určtite?" šepol Alec prekvapene. Sebavedome prikývla. Fíha! Jane konečne dvihla hlavu.

„Tak aké máte informácie?" ozvala sa chladne. Pretočila som oči. Alice na niekoľko sekúnd sústredene prižmúrila oči, ten kúsok zreničiek, čo bolo vidieť, mala zastretý. Prvé sekundy nič. Potom ňou odrazu cuklo, ako sa nahrbila pod návalom nových informácií. Jane na mňa celý ten čas znepokojene pozerala. Kývla som hlavou na znak toho, že je to v poriadku. Smozrejme, oni nie sú ako my. Oni by nechceli spraviť dajaký trik. Alice nadvihla hlavu.

„Tak?" zavrčala na ňu Jane nervózne. Alice na ňu ticho zavrčala.

„Neber si to osobne, Jane je protivná takmer na každého." Usmiala som sa na ňu. Jane na mňa zazrela. 

„Váš priateľ to môže rovno zabaliť. Pravdepodobne sa tak už stalo. Dnes by sa nestretli," informovala všetkých stručne. Ešte jedno zaváhanie.

„Vlastne už je na ceste sem," dokončila vecne. Akoby sme si všetci vydýchli. Veď som ani nepredpokladala, že by dnes vôbec mohlo k stretnutiu dôjsť. Pozrela som na Jane pohľadom „ja som ti to hovorila". Všimla som si, ako sa na mňa všetci prítomní Cullenovci pozerajú. To ma naštvalo.

„Máte, hádam, so mnou nejaký problém?" opýtala som sa ich uštipačne. Alice ublížene zamraučala. 

 „Nedokážeš si predstaviť, ako ma bolí, keď ťa vidím takto," šepla smerom ku mne. Akoby jej veta naštvala práve Jane. So stisnutými perami podišla o kúsok dopredu.

„Ako takúto? Naznačuješ snáď, že toto nie je vhodná spoločnosť?" prskala po nej nahnevane. Alice stroho prikývla. Toto nevyzerá dobre...

Do vnútra odrazu vošiel Demetri s bezradným výrazom. Keď si všimol, v akej pozícii sa nachádzame, zaujal v okamžiku obranný postoj a stúpol si povedľa mňa s Alecom a Jane. 

„Bolesť," zapriadla Jane podmanivo. A Alice sa už po druhýkrát dnes dostala v kŕčoch na kolená. Zpoza jej chrbta som počula prenikavé zavrčanie. Hmm! Tak sa zdá, že Jasperovi sa nepáči, čo sa robí s jeho ženou.

Zdá sa, že si to uvedomil aj Demetri. Bohužiaľ, až vo chvíli, keď sa Jasper na tú malú blondínu vrhol.

Demetri sa v sekunde presunul pred Jane a jeho útok odrazil. On sa zase rozbehol smerom k nemu a niekoľko ďalších sekúnd robili výpady, aby zmiatli protivníka. Nakoniec Demetri hodil Jaspera na zem a rukou mu zovrel hrdlo.

Zdalo sa, že presne v tej chvíli to Edwardovi došlo. Aj on napol svaly na útok, no skôr, než skočil, zložila ho na zem neviditeľná energia. Alec. To som tu vždy nazbytok? 

Všimla som si, ako sa Jasper vykrútil z Demetriho zovretia a sprudka mu udrel do boku. Možno by sa mu aj podarilo zložiť ho na zem, to som sa tam však nesmela pripliesť ja. Zozadu som sa nepozorovane priblížila, a keď sa chystal skočiť, podrazila mu nohy. Jasper dopadol na zem, v okamžiku pri ňom stál Demetri a rukou ho tlačil do pleca, aby sa nevedel dvihnúť. S povďakom na mňa žmurkol.

 „Jane, už dosť," šepla som smerom k nej. Na chvíľu sa prekvapene otočila ku mne. Vzápätí sa Alice, aj keď ešte s tichým stonom, vymanila z jej mučivej sily a sama na ňu skočila.

Jane sa ani nestihla brániť. Z naprostého šoku jej klesla sánka a ako dopadla na zem, tlmene zachrčala.

Moju sestru nie!

Sprudka som zavrčala, v sekunde k nim priskočila a Jane od nej odtrhla. 

„Prestaňte, dofrasa!" zakričala som na celú miestnosť. Demetri sa zarazil v pohybe, Alec na mňa pozrel.

„Ste ako škôlkari v prváku! Ovládajte sa trochu!" vrčala som smerom k nim nahnevane. Som člen gardy, sme Volturiovci a jednoducho budeme mať nejakú autoritu.

„Dem, pusti ho, Alec tiež, a vás dve nechcem vidieť v zuboch ani náhodou!" Zaujímavé, ako ma odrazu všetci počúvajú. Zdalo sa, že Demetri je sklamaný.

„Veď hej," zašomral Alec a nechal, aby mi mliečna hmla znova stúpila do tela.

„Tak sa mi to páči," usmiala som sa v duchu.

„Ešte raz sa jej - dotkneš!" prskal Jasper naštvane a čiernymi dúhovkami si meral Jane s Demetrim.

„Čo spravíš, maznáčik? Zbiješ nás? Bojím, bojím," prehodila sarkasticky Jane a postavila sa ku mne. Vojačik rezignoval. Happy end...

„Takže, Alice nám už povedala, ako si dopadol. Predpokladám, že by som nemala byť prekvapená, ako ťa tu vidíme, živého, zdravého, čiastočne," uškrnula som sa.

„No, takmer ihneď potom, čo som vyrazil, sa otočila späť a preč. Nemalo by zmysel naháňať ju hore-dolu po celej planéte. Preto som prišiel rovno sem. Ak po tebe fakt ide, ešte sa vráti. Ver mi, Bella, urobilo by mi väčšiu radosť ako tebe, keby som ju mohol rozporciovať na malinké kúsočky. Tá ženská mi už dlhšie leží v zuboch," ukončil svoj doteraz najdlhší monológ, aký mali Cullenovci šancu počuť. No, zdalo sa, že Demetri k Victorii prechovával z nás tú najhoršiu nenávisť. 

„Dobre, pokoj," usmernila som ho, „Victoriu môžeme riešiť aj inokedy." Victoria. Na to meno som už akoby alergická.  

Neprechovávala som k nej žiadnu nenávisť. Jediné, čo som bola schopná cítiť, bol súcit a istý empatický žiaľ nad tým, čo si prežila. Vedela som, že Victoria je len zúfalá. Potom ma odrazu upútala jedna maličkosť z predchádzajúceho rozhovoru.

„Demetri?" Otočila som sa k nemu. „Čože si to o nej vravel? Dlhšie?" spýtavo som nadvihla obočie a pokrútila hlavou. On na chvíľu odvrátil tvár, akoby na to ani nechcel myslieť.

„Marí sa mi, že to bolo už od sedemdesiatich rokoch šestnástneho storočia," upresnil mi. Všetci až na Jane na neho nechápavo hľadeli.

„Heidi by ti o tom povedala viac. Ona bola s Victoriou predtým v klane, vieš?" Slová boli určené mne, cez to však všetci načúvali so zatajeným dychom.

„A ďalej?" Chvíľu premýšľal, akoby si miešal slová a slabiky dokopy. Potom sa znovu napriamil.

„V podstate to bola jediná osoba, ktorá mi kedy ušla. Jednoducho som ju nedokázal vystopovať. Heidi nechce, aby hocikto vedel všetky podrobnosti, teda mimo Volterru." Významný pohľad na Cullenovcov. „Takže podrobnosti vynechám. Jednoducho som ju niekoľko mesiacov prenásledoval, pokiaľ sa mi nestratili aj posledné stopy a aj tie mi len výsmešne hádzala pod nos. Zahráva sa so všetkým okolo seba," dokončil potichu. 

„Kto premenil koho? Heidi ju či ona Heidi?" odvážila som sa ešte k jednej otázke.

„Ony netvorili nomádsky klan zložený z dvoch upírok. Žili usadene, v Anglicku, spolu s niekoľkými ďalšími a Victoriinou sestrou, aspoň tak mi to hovorila." Ešte chvíľu potom bolo ticho. Nakoniec sa Alice bezradne postavila a spolu s Edwardom a Jasperom v závese a tichým ospravedlnením odišla.

Prečo ma počet komentárov v minulej kapitole neudivil? Čakala som to. Jednoducho sú moje príbehy braky :-). To nehovorím preto, pretože chcem, aby ste mi písali "Nieee, nie sú"... píšem to preto, aby som vedela povedať svoj názor.

Nie som si istá, či poviedka ešte stojí za vydávanie. Možno som sentimentálna.

A možno nie.

Autor: VictoriaJamesLaurent (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 24. kapitola: