Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 53. kapitola

03.04.2015 (10:30) • VictoriaJamesLaurent • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1822×

(Jane)

Celé telo sa mi trasie. Keď mi tridsiatykrát zarastie rozrytá koža, tresnem päsťami do steny a z hrdla sa mi vyderie nešťastný a dlhý výkrik. Zosuniem sa na zem a ostanem na nej bez jediného pohybu. Nedokážem sa prinútiť k premýšľaniu - chvejem sa ponížením, nenávisťou a zúfalstvom a celú izbu naplňujú moje úpenlivé stony a vzlyky.

Netuším, ako dlho som už ležala na podlahe a nechala si na telo tiecť prúd horúcej vody. Klepem sa, s očami naširoko otvorenými. Prstami ryjem do zárezov podlahy a keď sa mi rozostrí pohľad, pripadám si, ako nadrogovaná a zmyslov zbavená. 

Cítim ho okolo seba. Akoby mi tým, že zo mňa Jaime zložil dar, odrazu všetko došlo. Opäť cítim jeho dotyky, chlad, ktorý sálal z jeho nadávok a oplzlých poznámok, prsty, ktoré zo mňa rvú dolu oblečenie a robia mi pritom na koži šrámy. Cítim bolesť, ktorú som prežívala, keď si bral moje telo, ktoré malo patriť len Demetrimu. Cítim jeho jazyk na svojich perách, jeho zuby na mojej pokožke, jeho pevné zovretie, keď som sa mu nechcela poddať. Opäť počujem škodoradostný smiech, ktorým mi hlásil, že si po mňa znovu ide a opäť si vezme niečo, čo mu nikdy nemalo patriť. Ja som mu nikdy nemala patriť. 

Dvíha sa vo mne vlna nenávisti, môj plač (alebo skôr vzlyky) začína naberať na intenzite a namiesto toho, aby som sa upokojila, cítim neuveriteľný odpor a nenávisť sama k sebe. Tak veľmi ho nenávidím!!! Dych sa mi zasekne v krku a ja nedokážem ďalej vzlykať. Kľaknem si na kolená a chytím sa šokovane za hrdlo. Snažím sa upokojiť, no nejde to. Od paniky sa mi v krku urobila hrča a nedokážem zo seba už vydať ani hlásky. Keď sa opäť uvoľní, vyčerpane klesnem späť na zadok, kolená pokrčím k sebe a v hystérii si takmer trhám vlasy. Namiesto toho si len pevne zovriem obé strany hlavy a kŕčovito stisnem, akoby som ju mohla sama sebe odtrhnúť. Začnem sa ako blázon kývať zo strany na stranu a vo vnútri cítim kaledidoskopy emócií. Bolí ma duša, Caius ju neodmysliteľne poškodil svojim telom. Keď sa mi vybaví to meno, opäť vidím jeho spokojný úsmev, keď si ma neľútostne berie. Prečo to robil?! Neubližoval len môjmu telu, ale predovšetkým môjmu srdcu a duši. Hoci mŕtvemu srdcu, ale srdcu plného citu. Odrazu ma niekto chytí za rameno a vo mne sa dvihne vlna paniky.

„Nie!!!" vyderie sa mi z hrdla novonájdený hlas. Vytrhnem sa zovretiu a ocitnem sa na stene oproti, keď pozriem do tváre zaskočenému Demetrimu. Keď ho opäť zbadám, čosi vo mne sa opäť zlomí. Nohy ma prestanú poslúchať a klepú sa tak veľmi, až mám pocit, že sú zo želatíny. Okamžite som späť pri ňom a so vzlykaním sa mu vrhnem okolo krku. 

„Jane..." V jeho tóne počujem strach. Objíme ma pevne pažami a upokojujuco hladí po nahom chrbte. 

„Už ma nikdy neopúšťaj, nikdy," vzlykám do jeho ramena zúfalo a snažím sa ho zovrieť ešte pevnejšie. 

„No tak, čo sa stalo?" nalieha po mne odpoveď, na ktorú mu nedokážem odpovedať. Sama som netušila, čo to do mňa vošlo, ale v jeho náručí sa to všetko stáva znesiteľnejším.

„Janie, mia amore," šepne mi do ucha nežne. Telom mi prejde hrejivý pocit. Prestanem sebou cukať, nemám síl. Schúlim sa do jeho náruče ako malé dieťa a on si ma k sebe pevnejšie privinie. Dlaňou ma jemne hladí po premočených vlasoch. Potom sa natiahne, akoby sa išiel postaviť.

„Nechoď preč, prosím," hlesnem potichu.

„Nejdem od teba, neboj," ubezpečí ma a postaví sa. Keď sa už o neho nemôžem oprieť, paže si obtočím okolo kolien a schovám tak všetko, čo mám príliš odhalené. Prúd vody zastaví jednou rukou a druhou sa už naťahuje k uteráku. Odrazu pocítim zovretie okolo pásu. Vydesene vyjaknem a v prvej chvíli, kým si uvedomím, že to je on, sa snažím z neho vymaniť. Na pleci pocítim ďalšiu pažu, zľahka sa pri zovretí dotkne jazv s vypáleným volterrským znakom a ja zdesene vykríknem.

„Upokoj sa! Janie, no tak, to som predsa ja." S ospravedlňujúcim pohľadom k nemu kmitnem očami a nechám ho, nech ma postaví na roztrasené nohy a zabalí do obrovského uteráku. Počas jedinej sekundy má dolu premočené tričko a dvihne ma na ruky, akoby som bola z porcelánu.

„Toto predsa nemusíš," šepnem a chcem sa postaviť na nohy, ale to už stojíme pri posteli. Demetri ma do nej jemne položí a ľahne si ku mne. Potom sa na mňa pozrie, a pohľadom upretým na moju tvár, akoby sa ubezpečoval, či smie, ma pohladí po tvári.

Chcem ho pobozkať, ale keď myknem pohľadom smerom pod jeho tvár, šokom sa zarazím. Akoby vedel, na čo myslím. prekryje si hrudník jednou pažu a s jemným úškrnom pokrúti hlavou.

„To nič nie je," ubezpečí ma, no ja na neho nedám. Natiahnem k nemu rozklepanú dlaň a pohladím ho po zjazvenej koži. Podľa pamäte viem, že predtým to bolo oveľa horšie a zdá sa mi, akoby sa už teraz polovica jeho jaziev stiahla a zmizla, cez to to vôbec nie je pekný pohľad. A najlepšia vec je, že za to môžem ja.

„Nemôžeš. Caius je psychopat a odniesla si si to najmä ty. Teda, bol," uchechtne sa temne a ja si uvedomím, že poslednú myšlienku som vyslovila nahlas. 

Stále ale netuším, prečo sa cítim takto. Prečo sa necítim v bezpečí, keď sú zdroje zla dávno mŕtve? Prečo sa neviem uvoľniť, a prečo sa klepem od strachu pri každom mužskom dotyku? Prečo sa nedokážem uvoľniť?

V mysli si dávam hlúpe otázky, no poznám na nich odpoveď.

Caius ma poznačil. Toto sa neskončilo jeho smrťou. Volterrou sa to bude niesť celý život a neodmysliteľne to poškodí náš vzťah s Demetrim. 

„Už bude len lepšie, uvidíš," šepne ešte Demetri potichu a pohladí ma po tvári. Jeho slová sa mi začnú strácať. Spolu s tým pocitom, akoby mi na hrudi ležal veľký balvan, som prestávala vnímať jeho slová. Jeho hlas sa mi začal vytrácať, a mala som pocit, akoby som sa prepadávala pod zem. Realita sa nadnesie nad opar, cez hustú záclonu, z ktorej sa nechcem vymotať. Nechávam sa unášať nevedomosťou, a moje telo ochabáva. Prestávam cítiť akékoľvek dotyky, a počúvať akékoľvek zvuky.

(Bella)

Sadnem si k Felixovi a mlčky sledujem svoje dlane. To, v akom stave som sa ocitla spôsobilo, že takpovediac klinická smrť mi nanovo obnovila pokožka. Heidi ho hladí po chrbte zjazvenej dlane s hlavou opretou o jeho rameno a oči má privreté. Felix má bradu opretú o jej hlavu a tvári sa neuveriteľne spokojne.

„Čo máš v pláne, Bella?" opýta sa ma Heidi, otvorí svoje mačacie oči a spopod Felixovej brady na mňa pozrie. Všimnem si, že si hryziem do pery, a že sa mi na tom mieste otvorila malá ranka, ktorá sa okamžite zacelila. Jej tvár je vyčerpaná, no jej oči žiaria novonájdenou nádejou, životom a šťastím. Na malý moment ma napadne, že ja už nikdy takýto pocit nezažijem.

„Netuším. Neviem, či tu vôbec ostanem. Mám pocit, že po Alecovej smrti je pre mňa všetko priveľmi vzdialené, než aby som tu ostávala." Felixovi sa na mramorovej pokožke vytvorí zamračená vráska, priveľmi zaujímavá, než aby mohla byť urobená vekom.

„Viete niečo o Cullenovcoch?" spýta sa priamo. Trošičku ma tá otázka zaskočí. Netuším, prečo sa na to pýta.

„Na mňa budeš pozerať zbytočne, ja som nevedela ani len o tom, aké veci sa diali tu."

„Cullenovci žijú." Tá informácia ma zaskočí. Podľa toho, čo som sa dozvedela od ostatných, som myslela, že sa o nich Caius dávno postaral. „Jamie mi... Vravel mi o tom. Vraj si chcú nechať tú mladú, aby mali nejakú istotu, keby sa niekto z dôležitých členov pokúsil zabiť sa." 

Pri mene Jamie Felixovi zapraskali hánky na pästi. Zovrel čeľusť a jeho pohľad sa zatemnil.

„A spolu s ňou musel určite ponechať i ostatných. Viem to. Nie je taký hlúpy, aby zabil niekoho s takým darom, ako má Alice, či Edward." 

Alice a Edward. Tie mená mi už teraz pripadali rovnako bezvýrazné, ako môj vzťah k nim.

Usmiala som sa.

„Myslím, že ich skočím informovať o konci temného obdobia. Hodilo by sa to," usmejem sa ešte viac, ukážem aj zuby.

Edwardová manželka má dar vrátiť mŕtvych späť. Myslím, že pokiaľ im ponúknem niekoľko výhod, ktoré budú mať ako moji starí priatelia voči Volturiovcom, mi snáď vrátia Aleca.

Odrazu som bola oveľa spokojnejšia.

Autor: VictoriaJamesLaurent (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 53. kapitola: