Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 6. kapitola

15.08.2012 (13:15) • VictoriaJamesLaurent • FanFiction na pokračování • komentováno 17× • zobrazeno 2231×

Usmiala som sa na nich aj ja. Felix sa na mňa ospravedlňujúco pozrel.

„Prepáč, ale keď si Jane niečo zmyslí, nikto ju neodradí. Dúfam, že nerušíme."

„Ale vôbec nerušíte. Hej, všimla som si." Demetri sa zasmial a Jane na mňa vyplazila jazyk.

„Pristane ti to," poznamenal Alec. Hlúpo som sa usmiala.

„Vďaka. Prečo ste vlastne tu?"

„Jane nevynechá príležitosť oslavovať." Zatváril sa Felix a ja som pohľadom prebodla vysmiatu upírku stojacu oproti mne. Volterra ma neprestáva prekvapovať - najskôr tu predo mnou stoja ako egocentrickí snobi, po premene som zrazu priateľka a teraz sa tá „malá sadistická upírka", o ktorej mi vravela Alice, mení na najlepšiu kamarátku, ktorá je fanatička do osláv.

„Dobre... Hmm.... Urobte si pohodlie." Všetci vybuchli do hurónskeho smiechu a ja by som prisahala, že by mi ako človekovi vstúpila do tváre červeň. Jane podišla ku hifi veži a zo stojana vybrala CD, na ktorom boli nejaké oblaky.

„Jane, slaďák nie," zaúpela som. Moja reakcia znova vybudila smiech a Jane sa otočila a poslala mi vzdušný bozk.

Hudba začala hrať - bola to pomalá hudba - a podišiel ku mne Felix.

„Smiem požiadať dámu o tanec?" opýtal sa ma. Bez slova som mu podala ruku a usmiala som sa. Keby ma Edward videl, zúril by. Jane chytila Demetriho a roztancovali sme sa. Alec ostal sám pri veži. Bolo mi ho ľúto. Usmial sa na mňa a upokojujúco mávol rukou.

Felix bol skvelý tanečník a mne sa zdalo, že upírstvo mi dodalo pôvab v tanci. Ale pri ňom som sa cítila taká malá a taká bezbranná. Bola som o štvrť metra nižšia ako on. A s ním budem zajtra zápasiť? Ak sa mi podarilo Demetriho zraziť len dvakrát, u Felixa nemám najmenšiu šancu. Ale na čo to teraz riešim?

Dvere sa otvorili a do miestnosti vkĺzla usmiata Heidi s ospravedlnením na perách, že musela niečo riešiť s Arom. Potom sa nehlučne postavila k Alecovi a on ju vyzval k tancu. Potešila som sa, že nebude sám.

Pozrela som sa na Felixa a vykrútila som hlavu do hora. No, bol naozaj úžasný tanečník.

Zatočili sme sa a ja som skoro stratila rovnováhu, ale v poslednej chvíli som sa pozbierala a ďalej tancovala. Za Felixovým plecom som sa pozrela na Jane s Demetrim. Jane mala hlavu na Demetriho pleci a usmievala sa. Zdalo sa mi to, alebo privierala oči?

Zrak som obrátila na Aleca s Heidi. No, nevyzeralo to tak, že tancujú na pomalú pesničku. Krútili sa na parkete a plne si to užívali. Heidi sa krútila a vrtela a Alec ju neustále otáčal. Zasmiala som sa.

„Čo sa deje, kráska?" spýtal sa ma Felix.

„Ale nič, len je zábavné sledovať rozdiel medzi Jane s Demetrim a Alecom s Heidi." Pozrel sa tam a tiež sa zasmial.

„No, dvojčatá dokážu zaujať." Nechápavo som sa na neho pozrela.

„No, dvojčatá. Jane a Alec." Zasmiala som sa a potom sme ďalej pokračovali.

Po skončení pesničky sa začal nejaký ďalší slaďák - Čo to, preboha, Jane pustila? -, Felix ma pustil a namiesto neho ma o tanec požiadal Demetri. Alec tancoval s Jane a Felix s Heidi. Demetri tancoval minimálne tak dobre ako Felix, keď nie lepšie. Ale pri ňom mi bolo pohodlnejšie, po tom výcviku si u mňa vybudoval dôveru, lebo po toľkých podarených pokusoch zložiť ma mi neodtrhol ani jednu končatinu.

Keď som sa teraz pozerala na okolité páriky, mierne som Jane a Alecovi závidela. Bola to dokonalosť, v ich pohyboch bola istá pompéznosť, ktorá ma uchvátila. Tak, ako som ich videla pred tým - boli pre mňa ako motýle za letu, ako lístky na stromoch, ktorými jemne kýval vietor - teraz tak vyzerali asi preto, lebo Jane nevyzerala ako prispatá a Alec sa nepohyboval rýchlosťou svetla.

Na druhom konci miestnosti tancovali Felix a Heidi. Aj pri nich sa mi zdalo, že Felix je otcom Heidi a spoločne tancujú v obývačke na nejakú retro hudbu, ako ja s Charliem. Aj keď Heidi nie je možné prirovnať k dieťaťu - na sebe mala odvážne kokteilové šaty, ktoré jej obopínali telo, topánky na desať centimetrových opätkoch a účes vyčesaný do fontány. Niektoré pramene sa jej jemne vlnili okolo tváre. Keď ma Felix zbadal, žmurkol na mňa a usmial sa. Úsmev som opätovala.

Keď sa skončila aj táto pieseň, Demetri ma ešte raz objal, zdvihol do vzduchu a potom odišiel za Heidi.

A potom ku mne prišla mužská nádherná polovica z dvojčat.

Pieseň začala a spolu s ňou sme začali tancovať aj my. Ako na truc išla pieseň, ktorá nebola ospravedlnením toho, keby som ho pevnejšie chytila. No len jeho prítomnosť vo mne vzbudzovala energiu rozbúreného oceána. A tak sme sa len točili v rytme polorýchlej piesne. Vlasy mi viali okolo tváre a vlnili sa mi na pleciach. Ako som zistila, bol rovnako vysoký, ba ešte vyšší ako ja. Výška sa podobala Demetriho. Aj... Edwardovi.

Vzdychla som si a Alec trochu spomalil. Ruky mi z pliec presunul na pás.

Znova som si tlmene vzdychla, no teraz z Alecovho dotyku.

„Deje sa niečo?" spýtal sa ma jemne. Vysvetlila som mu len dôvod môjho prvého vzdychnutia, to druhé je príliš trápne.

„Zblúdilá myšlienka, nič viac, nič menej," opodstatnila som a posunula som sa o dva centimetre bližšie ku nemu. Aj on ma pevnejšie chytil okolo pásu.

Znova sme sa roztočili na našom malom improvizovanom parkete.

Na koniec ma, podobne ako Demetri, objal a úplne na konci sa so mnou zatočil vo vzduchu.

Po konci Jane na veži niečo poklikala a zapla ďalšiu pieseň. Bola veselšia a rýchlejšia, ale prekvapilo ma, keď si Jane sadla na gauč a pokynula nám, aby sme si sadli. To je moja izba, alebo nie?

Posadali sme si takto, zľava doprava - Heidi, Felix, Demetri, ja, Jane a Alec.

Ešte dlho potom sme sa rozprávali. Najprv o mojej nepodstatnej minulosti, potom o tom, či sa mi tu páči a nakoniec sa reč zvrtla na Volterru.

„Prečo sa vlastne pred ostatnými hráte na ľadovú gardu?" opýtala som sa. Jane sa na mňa usmiala a objasnila mi to krátkou vetou:

„Ostatných to odstraší. Máme menej problémov, keď sa hráme na bezcitné zmyje." Pri tomto prirovnaní som sa zasmiala a Alec jemne štuchol Jane do plecia. Vyplazila na neho jazyk.

„Okrem toho potom máme výhodu v boji," dodal Demetri a žmurkol na mňa. A to mi pripomenulo...

„Felix, buď na mňa zajtra trochu jemný, dobre? Demetri ma nešetril."

„A to som bol k tebe ešte jemný." Usmial sa Demetri a Felix súhlasne prikývol, len mi nie je jasné, či k Demetriho poznámke alebo mojej prosbe.

Hradom sa odrazu rozoznel mužský výkrik. Striaslo ma a Alec prevrátil oči.

„Nejaký nešťastník zrejme porušil pravidlá. Idem im pomôcť," ozvala sa Heidi a vytratila sa.

„Takže to je tu u nás bežné?" Naschvál som zdôraznila - u nás - akože tým myslím aj mňa a Jane súhlasne prikývla. Hradom sa rozozneli ďalšie výkriky toho istého muža. Znova ma striaslo.

„Nerozrušuj sa tým," utešil ma Demetri a pošúchal ma po ľavom pleci. Výkriky utíchli a napriek dvadsať metrovej vzdialenosti som počula, ako niekto trhá telo upíra na kusy. Potom som už len počula pukanie ohňa a vo dverách sa znova objavila Heidi. Všimla si, ako som vypleštila oči a ospravedlňujúco sa na mňa usmiala.

„Nerob si starosti," povedala mi.

„Ja si len... musím zvyknúť," objasnila som a snažila som sa vyhnať obraz Heidi ako trhá mŕtve telo na kusy a zuby sa jej nebezpečne lesknú.

Naša spoločnosť sa postupne rozpúšťala a nakoniec sme ostali len ja, Demetri a Jane. Alec išiel niečo vybaviť. Chvíľu som sa to ešte snažila udržiavať, no keď som si všimla ich pohľady upreté na seba, povedala som im, nech sa ešte idú „zabaviť". Jane sa na mňa vďačne pozrela a spoločne s Demetrim sa vytratili.

Zvalila som sa na posteľ a zavrela som oči. Myslela som na celý deň - od boja s Demetrim, cez môj vzhľad, až po dnešnú oslavu. Vzdychla som si pri spomienke na tanec. Strhla som sa pri spomienke na krik upíra a na ospravedlňujúci úsmev na Heidiných perách.

Po hodine som sa nasunula do kúpeľne a uprela svoj pohľad do zrkadla. Hoci som sa len pred dňom nasýtila, oči sa mi začínali černať. Teraz som ich mala doširoka otvorené. Vlasy som mala roztrapatené a ústa vykrivené v úsmeve. Nebola som taká dokonalá ako pred niekoľkými hodinami. Zobrala som kefu a snažila som sa ich rozčesať. Po chvíli som to vzdala a hlavu strčila pod sprchu.

Keď som vyliezla z kúpeľne, cítila som sa oveľa lepšie. Príjemne ma prekvapilo, keď som zistila, že na stole je nová kôpka oblečenia, ale cítila som sa ako bezdomovec, čo si nemá čo obliecť. V duchu som poďakovala Jane za láskavosť a obliekla som sa.

Do dverí strčila hlavu Jane. Usmiala sa pri pohľade na moje oblečenie a povedala mi, že o niekoľko minút mám ísť na výcvik. Pri tej vete som stŕpla. Felix pre mňa nie je nebezpečný, ale predsa je pre mňa hrozivé, bojovať s ním. Ale možno sú moje obavy zbytočné, veď koniec koncov, aj s Demetrim to bolo podobné. Najprv som sa bála a potom... Bola to zábava.

Nadýchla som sa a opustila som svoju izbu. Musím sa ponáhľať, aby som náhodou neprišla neskoro, čo by bolo dosť trápne.

Po vchode do telocvične ma však čakalo prekvapenie, ktoré moje sebavedomie ešte viditeľne znížilo.

Tak, ako sa páčilo? Požiadala by som o minimálne 10 komentárov... Nehnevajte sa, ale myslím si, že kladné komenty dajú človeku silu písať ďalšie kapitoly a to neplatí len na mňa.

Autor: VictoriaJamesLaurent (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 6. kapitola: