Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 8. kapitola

03.01.2013 (08:00) • VictoriaJamesLaurent • FanFiction na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 2346×

8. kapitola - Pomsta musí byť!

V izbe som si unavene zložila dlhý čierny plášť, ktorý ostal prevesený cez kovovú stoličku a unavene sa na ňu zvalila. Demetri a Felix... Naozaj by sa mohli začať trochu ovládať, na zhadzovanie a skopávanie sa existuje časová zóna zvaná tréning, a ten rozhodne nebol v love zahrnutý. Ich žartíky mi pripomenuli Emmetta. Môj bývalý veľký braček. Ako dávno som ho už nevidela.

Na dvere mi znova ktosi zaklopal. Jeden upír tu nemá ani trochu súkromia.

„Ďalej," zakričala som naoko šťastne a unavene sledovala Janinu hlavu strčenú vo dverách.

„Nejdeš trénovať?" optala sa ma zvesela a nasáčkovala sa do mojej izby.

„Teraz?" spýtala som sa iritujúco a očami blúdila po vonkajšom tmavom prostredí. Aspoň, že tu je okono, medzi samým kameňom má jeden až klaustrofobický pocit.

„No čo je? Prevetráš si hlavu," navádzala ma sladkým tónom a ukazovala na pootvorené dvere.

 „Jane, daj mi minútku. Potrebujem čas pre seba," zavrčala som na ňu podráždene. Nahnevane si mrmlajúc čosi nie veľmi pekné, podobné: "keby to fungovalo" pod imaginárne fúzy vyšla z dverí a zabuchla ich tak silno, že ich museli počuť ešte aj v Miláne. Ďakujem za ochotu vážená Jane, s pozdravom Mgr. Volturi...

Namiesto ďalšieho zábavného, ale vyčerpávajúceho tréningu som vošla do priestorovej kúpeľne a plná letargie si začala napúšťat horúcu vodu a po vyzlečení som do nej pomaličky viezla, rozhodnutá si aspoň tú hodinu a niečo vychutnať sama pre seba.

Horúca voda mi dokonale rozohriala desaťstupňovú pokožku a tak som mala na minútu pocit, akoby som bola znova doma vo svojej sprche a premýšľala nad tým, aký bude ďalší deň v škole.

Dosť, Bella! Žiadné spomienky! Teraz si tu, za priateľov máš naojobávanejších upírov sveta a vládne ti starý pomalý Aro s Barbie a ignorantom po bokoch, to jest naši miláčikovia Caius a Marcus.

Pri úplnom ignorovaní všetkého okolo som ani nevnímala, koĺko som bola v teplnej vode. To, čo som vnímala, bolo to, ako mi do kúpeľné vpadol Demetri. Zajačala som a od rozčúlenia a hanby skoro opľula dlážku jedom.

 „O minútku je tréning, takže by som sa na tvojom mieste začal pripravovať," zapriadol nevinne a uškŕňal sa pri tom. Nahnevane som si zakrývala všetko čo sa dalo, pokiaľ zarátam to, že priezračná hladina neskrývala absolútne nič.

„Vypadni!" zvrieskla som na neho. „O chvíľu tam som," doplnila som ponížene.

„Mimochodom, nechceš opláchnuť chrbát?" pýtal sa ďalej s nevinným výrazom. Možno to tak nevyzerá, ale stále som novorodená a toto si proste nenechám.

Demetri si to zrejme uvedomil až v tej chvíli, ako som mu do tváre prskla celou svojou silou takmer štvrtinu obsahu vane a ešte čosi naviac.

 „Dopekla, len som sa pýtal," zavrčal nahnevane a jeho svaly si to okamžite mierili preč z kúpeľne.

 Po zavretí dverí mojej izby som vyliezla z vane a potiahla za štupeľ. Vaňa sa začala pomaly vypúšťať a ja som sa pri tom obalila prvým uterákom, čo mi prišiel pod ruku, následne si vyžmýkala vlasy na už tak mokrú zem od môjho menšieho amoku. potom si ich prečesala a nakoniec na už suché telo navliekla čierne tričko a trojštvrťové rifle.

Následne som si nasadila náhrdelník, ktorý to všetko pekne dopĺňal, a len tak, bosá, som prešla onou známou chodbou na tréning.

Keby som bola človek, pri pohľadu do Demetriho tváre by som bola červená ako paprika, a nepridal tomu ani, Felix, na ktorom by aj tak bolo vidno, či to naplánovali spolu alebo nie. Dnes tu boli len oni dvaja. Bomba, ťažko určiť, či jadrová, aj keď teraz by to bolo celkom možné.

 „Dobré oblečenie, Bella," zapriadol Demetri tým istým tónom, čo v kúpeľni, „ale ja som videl už aj to pod tým, takže mňa tým neohúriš." Vybuchol do hurónskeho smiechu. Keby tu len bola Jane...

Počas jeho záchvatu a nepozornosti som sa na neho rozbehla a skočila. Nečakaný útok splnil svoje kritéria. Demetri naprosto šokovaný dopadol na zem. Šokovaný, ale stáročia skúseností priviedli svoje ovocie.

V nasledujúcej sekunde som ja skončila pod ním a jeho ruka bola obmotaná okolo môjho krku. Následné bolestivé kopnutie jemu do brucha a nádherná šípka cez miestnosť. Zachichotala som sa.

Popri nabehnutiu ku nemu ma za členok stiahol opäť na zem, načo mi do smiechu už až tak nebolo. Obyčajnou silou som sa ho od seba za vlasy snažila odtiahnuť. Ak nechcel mať plešinku, musel to urobiť. 

 „Ako malé deti," zamručal si Felix nesúhlasne popod nos. Hovor si čo chceš, Felix, ale toto je moja osobná pomsta za prepadnutie počas kúpania, a ja si ho náramne užijem.

 Nohami som sa u obtočila okolo pásu a zovrela mu krk. Rekcia bolo nadvihnuté obočie a prekvapené vypúlené oči. Druhou rukou som mu stisla ruky. Dokonalý pohľad. Kútiky úst sa mi samé od seba vytahli do úsmevu.

„Bella?" opýtal sa ma Felix, ktorý sa znenazdania pri nás objavil a poklepal ma po rameni. Spýtavo som sa na neho otočila a vzápätí letela na zem a doluznačky na ňu dopadla. Ruky som mala odrazu pevne za chrbtom a na líci som pocítila to Demetriho.

„Pravidlo druhé, vždy sleduj súpera," šepol mi do ucha povznesene. Nepríjemne som sa ošila. Nie je taký sadista ako ja, pustil ma už po niekoľkých sekundách stále s tichým smiechom. Do dverí vošla moja záchrana v podobe malej blonďatej upírky s pošahaným výrazom.

„Zdravím," prešla cez miestnosť a objala Demetriho, zatiaľ čo on jej vtisol jemný bozk na pravú lícnu kosť. Tu už nikto nedrží so mnou.

„A ja čo?" opýtala som sa naoko urazene. Demetri sa usmial a našpúlil pery. Jedným ťahom som ho odstrčila a objala Jane. Demetri sa nadurdene postavil za jej chrbát a sledoval nás. Nechápem, čo na Volturiovcoch Cullenovci vidia. Jane má povahu ako Alice, Demetri a Felix by si veľmi porozumeli s Emmettom. A Alec. Neviem, či by sa ho dalo prirovnať ku Edwardovi.

Spomeň čerta a je tu. Do dverí vstúpil menovaný hnedovlasý brat mojej drahej nevlastnej sestričky.

„Čo všetko mi ušlo?" usmial sa na nás.

„Môj zlatý, ušlo ti toho od posledného stretnutia dosť veľa," prebehlo mi hlavou.

Pri komentári pri zhrnutí ma konečne osvietilo a vzniklo z toho toto. Možno ste už na túto poviedku zabudli, možno nie.

Ďakujem Valérii, NikteCullen a Kaise. Ony tri ma donútili túto kapču napísať za jediný večer.

Samozrejme si rada vypočujem váš názor.

Vaša VickyJamesLaurent

Autor: VictoriaJamesLaurent (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 8. kapitola: