Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Volturiovský trojuholník - 1. kapitola

04.07.2012 (15:15) • zeynep97 • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 880×

1. kapitola - Začiatok

Byť, či nebyť - William Shakespeare

13. december 2012

Život je ako lietanie, raz ste hore a raz ste dole. Nikto vám nepomôže, iba vám podkopne nohy. Je to akoby ste plávali v búrlivom oceáne. Nadýchnete sa a pocítite slanosť vody a ovzdušia. Je to oslobodzujúce. Ale až sa niečo vážne vo vašom živote stane, začnete zmýšľať inak. Niečo, čo obráti váš život naruby. Začnete si všetko viac vážiť. Aj v tej najmenšej veci vidíte to najkrajšie na svete. Keď vás niekto opustí, zrúti sa vám celý svet a vy neviete nájsť zadné dvierka, aby ste mohli ujsť. Po čase vidíte veci jasnejšie, zreteľnejšie a uvedomujete si, aký je život krehký a ako ľahko sa dá o neho prísť... 

Položila som svoj denník na kolená, pero som držala v ruke a hlavou sa mi vírilo milión myšlienok. S povzdychom som položila ruku na posteľ. Pozrela som sa do okna a videla, že sa už rozvidnieva. Ďalší deň. Víkend sa skončil a tým aj môj plán ostať neviditeľnou. Ale stále mám niečo, čo mi tie chvíľky v mojej izbe spestrí. S úsmevom na perách som si vydvihla denník na kolená a začala znova písať. 

Život je ako priezračná čistinka bez prístupu vody, ktorá by vás osviežila. Má plno krásnych okamihov, na ktoré nechcete nikdy v živote zabudnúť. Nikdy by ste ich nevymenili, ani keby vám za to sľubovali celý celučičký svet. Priali by ste si žiť v nich navždy a nikdy nespoznať zlo, sklamanie a bolesť... 

„Emily Ashley Lorensová, nech si už aj dole!" ozval sa zdola krik. Super. Sú späť. S povzdychom som zavrela svoj denník a uložila ho pod matrac. Vyšla som zo svojej izby a zamierila som k schodom.

„Och, Clara, to  je úžasné," ozvalo sa z kuchyne. Aha, naša Clara zase niečo dokázala. Určite to bude iba nejaká hlúposť, ale naši z toho spravia veľkolepú udalosť. Clara Winsetová dokázala napísať vetu: „Na motýlích krídlach sa trblietala kvapka vody“ bez jedinej chybičky. Za to dostáva veľkolepú pochvalu. Síce sa jej to podarilo len vďaka tomu, že to odpísala od spolužiačky, ale snaha sa cení. Učiteľovi sa roztiahol na perách šibalský úsmev. Dostala obálku, ktorú si mala prečítať. Vyletela zo školy ako tornádo a roztrahala obálku, aby sa dostala k listu.

„Ááá, to nie je možné, ááá," kričala hnevom bez seba. Rozhadzovala rukami a dupala nohami ako malé dieťa. Vyhodili ju. Po tvári sa mi roztiahol škodoradostný úsmev. Krásna predstava.

„Emily!" skríkla teta Zuzana. Strhla som sa. Uvedomila som si, že ešte stále stojím na schodoch. S povzdychom som zišla dole a zamierila za nimi do kuchyne. Vošla som dnu a videla tetu Zuzanu ako stojí pri Clare a objíma ju. Ujo Karol bol pri stole a natešene sa usmieval. Vystrúhala som kyslú grimasu. Typická rodinná idylka. Ihneď som svoju tvár zmenila do falošne zvedavej a milej, no Clara si to nanešťastie všimla.

„Mami, Emily sa neteší a vystrúhala na mňa kyslú grimasu," žalovala na mňa osoba, ktorá mala byť moja sesternica. Teta Zuzana ma zabíjala pohľadom, ujo Karol zvraštil obočie a z očí mu sršali blesky.

„Emily," oslovila ma teta Zuzana s prižmúrenými očami. A jaj, to nevyzerá dobre. Pomaličky som pristúpila až k nej a čakala na svoj ortieľ.

 „Clara, to, čo si dokázala, je vskutku úchvatné, nemyslíš, Emily?" opýtala sa ma sladko teta Zuzana. Prekvapene som nadvihla obočie. Teta Zuzana ma ihneď spražila pohľadom.

„No, čo si dokázala sesternička," opýtala som sa jej. Naozaj ma zaujímalo, čo je to tentoraz. Dostala vari jednotku? O tom pochybujem.

„Clara dostala pochvalu od triednej učiteľky za to, ako ubránila slabšieho spolužiaka," povedala teta a s pýchou sa na Clare pozrela. Pichlo ma u srdca. Na mňa sa tak nikdy nepozrela. A začo to dostala? Áno, až na to, že to urobila jej partia. Povzdychla som si a prikývla na súhlas. Teta na mňa vrhla varovný pohľad.

„Áno, je to úžasné," povedala som potichu.

„Tak, sadneme si k stolu, nie?" opýtala sa nadšene teta, zatlieskala rukami a začala podávať taniere s jedlom. Povzdychla som si, odsunula stoličku, ktorá bola hneď vedľa Clare a sadla si. Teta položila tanier pred nás.

„Tak, dobrú chuť všetkým," povedala a sadla si.

„Dobrú chuť," odpovedala som polohlasne. Po jedle som sa chystala nenápadne vytratiť do svojej izby.

„Emily," oslovila ma teta. No zbohom. Opatrne som sa otočila a pozrela sa na ňu. Boli sme tam len my dve. Stála pri dreze a v ruke mala utierku.

„Poumývaj riad!" nariadila a hodila mi utierku. Chytila som ju a z drezu vybrala prvý tanier.

„Tak ako si sa dnes správala, sa viac správať nebudeš, rozumieš?" povedala mi nahnevane. Povzdychla som si.

„Neviem, čo chceš. Mala by si byť vďačná," povedala. A je to tu. „Keď moja sestra otehotnela, porodila ťa, potom si tá žena len tak zmizla a teba mi nechala na prahu dverí.  Prijala som ťa za svoju dcéru, máš strechu nad hlavou, máš čo jesť a jediné, čo od teba chcem, je trocha vďaky," povedala a na chvíľu sa odmlčala.

Znova som utierkou prešla už po čistom tanieri. Vedela som, že som pre ňu len záťaž.

„Ty si dôvod, prečo nemôžem mať doma pokoj. Ak by som sa vtedy nad tebou nezľutovala, bola by si v detskom domove. To by si chcela? Nechápem, prečo musíš by taká tvrdohlavá a nevďačná. Ako si dovoľuješ sa zle pozrieť na Clare, ty jej nesiahaš ani po päty! Kvôli tebe sa musíme s peniazmi krotiť, kvôli tebe havaroval môj manžel, keď išiel po teba do školy. Nahnevala si ho a on nedával pozor na cestu. Ako to, že ty si prežila a on nie? Keby som len vedela, kto je tvoj otec. On sa ťa rýchlo zbavil a mne ťa nechal na krku," hovorila mi nešťastne. Musela som sa chytiť drezu, aby som nespadla.

Do očí sa mi nahrnuli slzy. Tak veľmi to bolelo. Prečo si myslí, že mňa nemrzí, že sa na mňa strýko nahneval a kvôli tomu zomrel. Ja neviem, prečo som to prežila a ako je to možné. Doktori hovoria, že je to zázrak. Ja za to nemôžem. Už som to nevydržala, pustila som tanier do drezu, utierku som položila na stôl a s plačom utekala do izby. Rýchlo som vybehla po schodoch do izby a zabuchla za sebou dvere. Rozplakala som sa. Zviezla som sa po dverách až na zem. 

Autor: zeynep97, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Volturiovský trojuholník - 1. kapitola: