Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Výhodný obchod - 2. kapitola

01.05.2014 (17:30) • beer • FanFiction na pokračování • komentováno 12× • zobrazeno 1602×

Veľké plánovanie

Jasper:

„Stále prvý,“ škeril sa na mňa Emmett vo štvrtok večer. Milión je slušná cena na strápnenie Edwarda.

„Stále sme sa nedohodli, že kde sa ten žart uskutoční.“

„No, predsa v Edwardovom byte v Seattlii,“ povie Alice úplne sebaisto „Včera som to tam bola zariadiť.“

„A stále nám nepovieš, čo si videla?“ spýtal som sa kyslo

„Nie. Ale ničoho sa nebojte. Všetko dobre dopadne,“ usmiala sa. Neznášam, keď predo mnou tají, že sa niečo deje, resp. že sa niečo má diať, ale rešpektujem jej rozhodnutie a verím, že keď povie, že všetko dobre dopadne, tak má pravdu. „Zajtra sa nám ozve. Dohodneme sa s ňou, že pre ňu prídeme a dovezieme ju na miesto stretnutia. Dobre?“

Obaja sme naraz prikývli.

„Jasper, ty ju privezieš. A ja s Emmettom dostaneme Edwarda do bytu.“ Obaja sme znovu prikývli. „Ja sa tak veľmi teším!“ zvýskla Alice, až Emmett nadskočil. „Ešteže Carlisle vzal Esme na predĺžený víkend do Kanady.“

„Presne! Naplánoval to úplne skvelo!“

„Ako môže niekto predávať takúto vec?“ opýtal som sa zamyslene. Proste mi to nedalo. Nechápal som. „Je vôbec možné, aby to spravila dobrovoľne?“

„Na tomto svete je možné hádam, že všetko.“ Podľa Emmettovej nálady mi bolo jasné, že ma ide prehovárať, nech tomu dám pokoj. Bol mierne podráždený a šokovaný, že sa takto zaujímam o ľudský život. „Určite to je len nejaká zlatokopka.“

„Ale čo ak ju k tomu niekto núti?“ vyjadril som nahlas svoje obavy. „Možno ju dokonca vydierajú. Veď také mladé pekné dievča-“

„Je isto zlatokopka,“ dokončil Emmett moju vetu. „Pozri, Jasper, vyzerá dobre, súhlasím. Ale nemyslíš, že ak by ju k tomu nútili, tak by kontaktovala políciu, alebo niečo také?“ Môjho brata už vytáčalo, ako som tým zaujatý.

„Myslím, že sa to dozvieme v piatok. Môžeme sa jej popýtať na nejaké veci, čo by nám niečo naznačili. Vážne si totiž nemyslím, že nám namiesto pozdravu povie všetko o sebe.“ Alice mi vnukla celkom dobrý nápad. Keď ju budem viesť do bytu, tak ju troška nenápadne vyspovedám.

„Aj tak je to, ale dosť kruté, že sa s ňou takto zahrávame. Určite jej to ublíži...“ Nie, že by mi na nej nejako extra záležalo, ale po všetkých pocitoch, čo som cítil z ľudí v jednotlivých situáciách, som si dokázal presne predstaviť ako jej asi bude.

„Jasper,“ oslovil ma Emmett vážne. „To dievča na internete seriózne predáva svoje panenstvo. Nemyslím si, že by sme jej ublížili, práveže jej dáme viac času a možno ešte dostane rozum. A navyše, ak to robí dobrovoľne, tak musí byť riadne zúfalá, lebo s ňou život určite riadne vybabral. Tak, nikto z nás jej už viac asi neublíži...“ Nad toľkým Emmettovým súcitom som musel otvoriť ústa... Neveril som, že sa rozprávam s ním. Ale nasledujúcou vetou mi potvrdil, že stopercentne komunikujem s Emmettom Cullenom. „Alebo je tak strašne úchylná,“ zaškeril sa.

Ale možno má pravdu. Istotne by nikto normálny nespravil takúto vec z ničoho. Som skutočne zvedavý, čo je tá Isabella Swan zač.

„Istotne má svoje dôvody, ktoré nám asi nepovie, takže sa môžete pokojne naťahovať ďalej,“ upokojovala nás Alice.

„Takže pokojne môžeš nespať ďalšie noci a premýšľať nad tým.“ Už som mal na jazyku dosť štipľavý odpis na to Emmettovo rýpanie, ale Alice zrazu skamenela a  uprela svoj pohľad rovno pred seba.

 „Ani teraz mi to nepovieš?“ opýtal som sa, keď sa vrátila do reality. Nič mi nepovedala, len sa usmiala.

 „Prečo mám pocit, že niečo vieš, Alice?“ opýtal sa Emmett. Mal pocit, že je z toho vďaka Ali vynechávaný. Čo sa mu, samozrejme, nepáčilo, keďže s tým prišiel on.

„Možno preto, že niečo viem,“ uškrnula sa Alice namyslene. „A, Emmett, nezabudni, že si musíme pred Edwardom kryť myšlienky. O chvíľu sa vrátia z lovu.“ Rose išla nakoniec s ním.

Emmett zišiel dole čakať na Rosalie a aj my sme pomaly prišli do obývačky.

Edward prešiel okolo nás a ani nepozdravil. Z jeho izby sa nahlas rozozvučala nejaká hardcorová kapela, čo riadne používala gitary. To sa naňho veru nepodobalo.

Emmett, samozrejme, musí provokovať.

„Emmett,“ zavolala Rosalie za ním, keď išiel za Edwardom.

„Už idem, láska.“ Ale napriek svojmu vyhláseniu vošiel Edwardovy do izby.

„Klope sa,“ povedal mrzuto.

„Aj ja ťa rád vidím, braček. Ako sa máš? Aký bol lov?“

„Prečo nejdeš za Rosalie?“ Trpel.

„Pretože sa chcem porozprávať s mojou najlepšou kamarátkou,“ Emmett nahodil taký tenký priteplený hlások.

„Nemám na teba náladu, Emmett.“

„A načo máš v poslednej dobe náladu? Už sa s tebou nedá vydržať.“ Zrazu z toho bola vážna debata.

„A?“

„B?“ Už vidím ako Emmett letí oknom. „Pozri Edward. Robím si o teba starosti. Už je to storočie... Nechceš sa mi zveriť? Ja homosexuálov beriem ako normálnych ľudí,“ zasmial sa.

„Si debil, Emmett.“ Viac akože nič? Diera v stene? Rozbité okno? Zničené schody?

„Rob so sebou čosi Edward!“ Tresol dverami a vrátil sa k nám.

Idem za ním, naznačila mi Alice. Prikývol som a sadol si na gauč, aby som mohol nehanebne počúvať. Rosalie zobrala Emmetta niekam sa upokojiť.

„Edward?“ Zaklopala Alice, ale na vyzvanie nečakala.

„Čo chceš, Alice?“ opýtal sa jej už miernejšie.

„Len som chcela vedieť, či by si nešiel zajtra so mnou do mesta, trošku sa odreagovať,“ navrhla mu Alice pokojne.

„Takže potrebuješ, aby som ti nosil tašky?“ opýtal sa Edward veselšie.  S Alice si rozumel najlepšie. Bola preňho ako najlepšia kamarátka, s ktorou sa vždy mohol porozprávať

„No, ak chceš, tak to môžeme zahrnúť do zajtrajšieho programu.“

„Takže máme program?“

„Vlastne nie...“ zasmiala sa Alice nádherne. „Tak pôjdeš, prosím?“

„Dobre,“ súhlasil.

„Dobre,“ zopakovala Alice a odišla z izby. Vrátila sa ku mne a usmiala sa.

Bella:

Wow, milión dolárov.

To som naozaj nečakala. Vlastne som nečakala ani to, že sa na taký stupídny „inzerát“ niekto ozve.

Stále neverím tomu, čo som spravila, ale nemala som na výber. Potrebovala som peniaze a tento nápad... Vlastne som to odkukala. Na jednej sieti som videla ako nejaký úchyl ponúkal poriadnu sumu dievčaťu, ktoré s ním príde o panenstvo.

A keď som sa ocitla v tak zlej situácií, nič iné mi nenapadlo. Skončila som na ulici s minimom peňazí.

Na nijakú brigádu ma neprijali. Hlavne kvôli tomu, že nemám nejaké zručnosti či skúsenosti. Alebo to mohlo byť tým, kto som a odkiaľ som prišla.

Skúšala som aj trvalé miesto predavačky, ale... Ale ma jednoducho nevzali. Kvôli sprostej škole...

Tak som na internet zavesila, že vydražím svoju nevinnosť. Nečakala som, že to vzbudí taký záujem. Hnusím sa sama sebe. Cítim sa ako nejaká štetka. Čo v podstate aj som, keď si za to nechám platiť.

„Ach, bože,“ povzdychla som si.

Milión dolárov. Začnem nový život. Pravdepodobne, ľahko zakomplexovaná, ale to už asi aj som. Bude to môj život, ktorý si zariadim podľa seba.

„Bella?“ šepla Carla, keď vošla do miestnosti. Carla ma nechala pár dní u seba, po tom ako ma vyhodili. Bola niečo ako psychologička a zdravotníčka v jednom. Bývala v malom domčeku na pozemku detského domova, kde pracovala a kde som ja donedávna žila. Ona bola jediná, s ktorou som sa dokázala porozprávať a jediná ma vedela vypočuť.

„Ahoj,“ usmiala som sa. Vypla som počítač, ktorý mi dovolila používať, aby som si niečo našla. Nevedela o tom, čo som našla. Vkladala do mňa veľké nádeje. Nechcem ju sklamať.

„Ahoj,“ odzdravila a smutne sa usmiala.

„Deje sa niečo?“

„Vlastne áno. Budem tu pracovať len ako zdravotníčka, na miesto psychológa najali niekoho iného. A ten niekto bude so mnou obývať tento domček,“ odmlčala sa. Pochopila som, že musím odísť. „Strašne ma to mrzí, Bella. Chcela by som ti viac pomôcť.“

„Nie, to je v poriadku. Veľmi si mi pomohla a ja sa ti nemám ani ako odvďačiť.“ Objala som ju a pevne zavrela viečka, aby som sa nerozplakala. „Kedy príde?“

„V pondelok,“ odpovedala smutne.

„Dobre. V piatok odídem.“ V piatok končí dražba.

„Bella? Našla si si niečo?“ zisťovala starostlivo.

„Myslím, že áno. Idem si ľahnúť. Dobrú noc, Carla.“

„Dobrú.“

Autor: beer (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Výhodný obchod - 2. kapitola: