Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Výhodný obchod - 5. kapitola

19.05.2014 (07:00) • beer • FanFiction na pokračování • komentováno 14× • zobrazeno 1501×

Útek

Edward:

Povedal by som, že ma tu Alice držala násilím, ale nebola to tak celkom pravda. Dobrovoľne som čakal na to, čo sa bude diať. Bol som nervózny, že nič neviem. A teda, samozrejme aj zvedavý.

Alice sedela na pohovke. Plánovala si ako pôjde do kina. Teda, akoby chcela ísť do kina. Bola natoľko rozumná, že vedela, aké to je nebezpečné.

Prešiel som k oknu a sledoval ľudí, vracajúcich sa domov z práce. Chcel som sa odreagovať, tak som náhodne počúval povrchné myšlienky mužov i žien... Až som začul myšlienky Jaspera.

Bol som si istý, že to je on. Bol s Emmettom, aj jeho myšlienky som počul. Obaja ich však skrývali. Jasper, keďže šoféroval, si v mysli premietal všetky dopravné značky a priraďoval ich k totálne sci-fi situáciam. Bol by som radšej, keby som Emmettove myšlienky nepočul... Upírska fantázia nemá hraníc a ja som si naozaj nechcel kaziť deň tým, že si budem predstavovať moju sestru...

Sústreďoval som sa na ich polohu. Mierili k nám, samozrejme... Až keď zastavili, som si uvedomil, že nie sú sami. Počul som kroky, blížiace sa s krokmi mojich bratov, ale nepočul som žiadne myšlienky. Nepočul som niečie myšlienky! Upír s nimi nebol, tlkot srdca bol dosť výrazný.

„Kufor ti prinesiem neskôr,“ povedal môj brat a zámerne sa nepozeral na toho človeka. Kufor??? Alice sa tvárila, že ich nepočuje a v mysli si premietala obsahy všetkých filmov, na ktoré by sa chcela pozrieť.

„Dobrý večer,“ pozdravil vrátnik. V jeho mysli som videl, ako moji bratia nastupujú do výťahu s hnedovlasým dievčaťom... Bol to teda človek, ale prečo nepočujem, čo si myslí? Oni mi vedú do bytu človeka?

„Alice?“ zavrčal som, na čo konečne upustila od filmov a postavila sa ku mne.

„Ver mi, Edward.“

„Ako ti môžem veriť? Ty si vedela, že tí dvaja mi sem chcú dopratať človeka?“ sykol som na ňu. Prikývla a usmievala sa.

„Okamžite mi to vysvetli!“ rozkázal som, keď sa ozvalo zaklopanie. Moje slová odignorovala a odišla otvoriť.

Premýšľal som, že jednoducho odídem, ale záhada tichej mysle tej dievčiny ma prinútila nehybne stáť.

Dvere sa otvorili a tá vôňa, čo som zacítil ma skoro zrazila k zemi. Tá nádherná kvetinová vôňa spojená s rytmom jej srdca, spôsobili, že sa mi v ústach začal hromadiť jed, napriek tomu, že len včera som lovil. Toto bolo dosť nebezpečné. Zastavil som prísun vzduchu, ale tej vône som sa zbaviť nedokázal.

„Edward,“ oslovil ma Emmett. Pomaly som sa otočil a približoval sa k nim v nádeji, že nakoniec započujem jej myšlienky. „Rád by som ti predstavil Isabellu.“  Zarazil som sa nad krásou dievčaťa. Bola tak prirodzená, záhadná a mal som chuť na jej krv... Bolo to rozporuplné. Nechápal som ako sa dokážem udržať a neskočiť po nej. Nedokázal som pochopiť. „Bella, toto je Edward Cullen.“

„Čo to má znamenať?“ opýtal som sa panovačne. Potreboval som vedieť... Emmett zrazu popustil svoje myšlienky a odhalil mi, čo sa deje.

Vieš, Edík. Toto dievča predávalo na internete svoje panenstvo, tak sme ti ju kúpili... To sa už smial ako blázon. Šokovaním som sa znova nadýchol. Tá vôňa spaľovala moje hrdlo...

„Čo že ste spravili?“ zavrčal som. Nemohol som uveriť, že mám tak príšerne dementých bratov, že mi do bytu privedú človeka, aby som ju... A Alice v tom išla s nimi!

„Edward, upokoj sa. Je to nevychované.“ A mohol by si poďakovať...

„Toto ste celé dni plánovali? Ste vy normálny?“ kričal som a zatínal päste. Bál som sa, že to nevydržím a zabijem to dievča. Bál som sa o človeka?

Tak to sme riadne nedomysleli... Jasper cítil to, čo ja. Cítil ten smäd a na moje prekvapenie túžbu.

„Ako ste ju sem mohli priviesť a myslieť si, že ju pretiahnem a potom jej za to zaplatím? Zabudli ste, čo sme?“ zarazil som sa, či som nepovedal priveľa. To dievča sa však zrazu rozbehlo z bytu preč. Okolo seba rozviala tú lahodnú vôňu a ja som mal vážny problém udržať sa a nebežať za ňou, aby som ju zabil.

„Bella!“ zakričal za ňou Jasper. „Idem za ňou,“ oznámil nám. Veď, s ním si to vybavím neskôr.

Otočil som sa zavrčal na Emmetta. Nestihol ani žmurknúť a skočil som po ňom.

„Čo si to spravil?“ dožadoval som sa vysvetlenia, zatiaľ čo som ho drvil na podlahe.

„To mal byť len žart, Edward. Vedel som, že nič nespravíš.“

„Ty si taký debil. Skoro som ju zabil.“ Už mu nebolo všetko jedno. „Toto ti príde vtipné?!“ postavil som sa a čakal na odpoveď.

„Prepáč, nemohol som to tušiť. Ale Alice videla...“ Zúrivo som sa na menovanú otočil.

„Hovor, Alice!“

„Nie som povinná sa ti spovedať. Až sa upokojíš, tak sa môžeme porozprávať.“ Na to sa zobrala a odišla. Fajn!

Potreboval som sa upokojiť a nadýchať čerstvého vzduchu. Vyšiel som zadným vchodom.  Upírskou rýchlosťou som bežal pomedzi tmavé uličky až do lesa, do Forks.

Čo to bol za hlúpy nápad? Priviesť človeka, aby som sa s ňou vyspal. Nikoho z nich nenapadlo možné nebezpečenstvo, že ja, alebo pokojne aj niekto z nich, sa nemusel tak dobre ovládať? Mohol som zabiť nevinného človeka.

Nechápal som, prečo som nepočul jej myšlienky. Bola taká tichá a záhadná. A už vôbec nechápem, ako som sa udržal a nezabil ju. Tá jej vôňa... Stále som ju cítil...

Vedel som, žeby som sa znova nemusel udržať, no aj tak by som sa rád dozvedel viac. To, že ju nepočujem je skoro až zázrak... Carlislea to bude veľmi zaujímať.

No keď sa vrátia domov, tak to bude už inak, ak sa nejako s Esme dozvedia, čo spravil Emmett.

Nikdy ma žiaden človek tak nefascinoval. Iba ona...

Bella:

Čo si si, preboha, myslela Isabella? Že práve tebe niekto dá milión? Samozrejme, že si zo mňa robili len srandu!!! Nadávala som si v duchu, keď som vybehla z bytovky.

Ako som mohla takto hlúpo naletieť? Posadila som sa na lavičku, čo bola cez cestu. Do očí sa mi drali slzy, ale udržala som ich. Naučila som sa to. Slzy nikdy nič nevyriešili...

Čo teraz? Nemám peniaze, nemám ani svoj kufor, nemám kam ísť... Mohla by som sa vrátiť ku Carle, ale čo by som jej povedala?

Alebo by som mohla zavolať tomu, kto nasledoval po Cullenovi. Nie, to teda nemohla! Ďalšie takéto poníženie by som nezniesla. Ale asi nebudem mať na výber...

Oni ma brali ako bezcitnú štetku, ktorú môžu využiť, aby sa zabavili...

„Bella,“ ozval sa Jasper vedľa mňa. Bola som tak pohrúžená do zúfalstva, že som si nevšimla, kedy prišiel.

„Čo chceš?“ opýtala som sa arogantne. Mala som na to dôvod.

„Prepáč,“ šepol. „Môžem si sadnúť?“ Neodpovedala som, tak sa posadil.

„Mrzí ma, že to dopadlo takto-“

„Netvár sa, že ste presne toto nemali v úmysle od začiatku. Ponížiť chuderu Bellu a dobre sa na nej zasmiať,“ skočila som mu do reči.

„Vlastne sme sa chceli smiať na Edwardovi,“ priznal. Otočila som sa naňho s otázkou v očiach, tak pokračoval. „Môj brat ešte so žiadnou ženou nebol.“ To ma prekvapilo. Tak dobre vyzerajúci človek ako on a nemá priateľku? Je gay? „No, a ja s Emmettom sme ho chceli takýmto spôsobom strápniť,“ dokončil.

„A nenapadlo vás, že mne ublížite?“ opýtala som sa na rovinu. Trošku som oľutovala, že som mu vyjadrila ako sa cítim, ale mala som pocit, že to chápe...

„Naozaj ma to mrzí, Bella.“ Do očí sa mi znova rinuli slzy. „Samozrejme, tie peniaze ti dáme, neboj sa.“

„Ja nechcem vaše peniaze!“ skoro som skríkla. Nemohla by som ich prijať. Cítila by som sa ako zlodej.

„V poriadku,“ súhlasil po chvíli Jasper. Možno premýšľal, či by ma prehádal.  „Môžem ťa aspoň odviesť domov?“

„Ja nemám domov.“

Autor: beer (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Výhodný obchod - 5. kapitola: