Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Where I belong? 1

22.04.2013 (16:00) • Nesii • FanFiction na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 2872×

Som ako diamant. Tvrdá, atraktívna, na slnku hádžem stovky krásnych farieb, keď ma ľudia vlastnia, sú hrdí za svôj pôvod. Pýtate sa, kto som? Nič dobré, verte mi. Ľudia sú zo mňa ohúrení, no ich pud sebazáchovy im vraví - Nedotýkať sa! Tí, ktorí ho neposlúchnu, už viac nemôžu veriť v nejaký iný ideál. Nedokážu myslieť na nič, pretože sú mŕtvy. Sú chladní, tvrdí, bieli a bez krvi, presne ako ja. Som najnebezpečnejší tvor na tejto zemi. Som nočný a temný tvor, ktorí túží po trhaní hrdla, zlomení väzov, pití ten najúžasnejšej tekutiny akú by ste si vedeli predstaviť. Som tritisíc rokov starý tvor bažiaci po pomste a spravodlivosti. Volám sa Isabella Marie Swanová a som upír. 

1. Aro

Aro Volturi

Tá krása a sila ma očarili. Objavila sa sčista jasna v mojej krajine, mojom kráľovstve. Bolo to druhý raz, čo som ju za svoj dlhý život videl. Prvý raz to bolo v Ríme v roku 900 pnl. Ach, na ten deň sa jednoducho zabudnúť nedá.

Kráčala osadou tak pôvadne, že sa ju nedalo nevšimnúť. Dlhé, vo vlnách splývajúce červeno-hnedé vlasy padajúce na jej útly driek, jej krvavo červené pery, nezvyčajné karmínové oči, priesvitná pokožka, prekrásna oblá tvár s ešte krajším zaobleným noštekom. Nazval som ju svojou meluzínou. Vryla sa do môjho srdca, a aj napriek mojej manželke som po nej túžil. Nevedel som kto je tá dokonalá a pôvabná bytosť. Jej karmínové oči sa na malú chvíľu upriamili na mňa a mne to stačilo aby som sa úplne uchvátil. 

Potom sa otočila a odišla. Jej tvár som dlhé storočia nevidel. Až do dnes. Musel som na ňu čakať necelých dvetisíc deväťsto rokov. Jej pôvab a krása nezmizli, práve naopak. Bola ešte krajšia. Tanečným krokom prešla predo mňa a s eleganciou sa predklonila. 

„Môj pane," šepla s takou ľahkosťou, až ma zamrazilo. Pomrvil som sa na tróne a neprestal na ňu hľadieť. Proste som nenachádzal na ňu slov. 

„Čo si praješ?" spýtal som sa prekvapene a postavil sa. Ladne som prešiel k nej a jej kútiky úst sa nadvihli. Bola ostražitá ale presto sa správala akoby bola princezná.

„Môj pane, už dlhú dobu putujem po tomto svete, sama. Môj zmysel pre život ma opustil dávne tisícročie dozadu. Nudí ma tento svet. Prajem si, ak to nie je trúfalé, zažiť niečo, čo ma donúti netrhať hrdlá ľudí len tak pre nudu," odvetila a sklopila zrak.

Pomaly ale isto som prešiel až úplne k nej a natiahol pred ňu ruku. Tešil som sa ako malý kedy konečne uvidím celú jej minulosť. So šibalským výrazom vystrela svoju štíhlu ruku k mojej a nakoniec som ju pevne uchopil. Zavrel som oči a chcel si prezrieť jej myšlienky, no nič som nevidel. Ohromilo ma to a zároveň sklamalo. 

„To je fascinujúce. Nič nevidím," zasmial som sa veselo a zatlieskal rukami.

„Jane, zlatko. Môžem poprosiť o tvojej služby?" poprosil som ju. Skôr som jej dal jasný príkaz aby použila svoju schopnosť, no musel som byť milý, pretože inak by sme takto dlhé storočia spolu nedokázali žiť. Jane sa na mňa usmiala a potom venovala pohľad meluzíne, ktorá sa ešte viacej usmiala. 

„Vaše schopnosti sú na mňa prikrátke," zašomrala ticho a zachichotala sa. Všetci sme z nej boli očarení. Bola úžasná ale trúfalá. A ku mne si to dovoliť nemohla, bolo to pre ňu nebezpečné aj napriek tomu, že sa mi páčila. 

„Môj pane, mám schopnosť útočného aj ochranného štítu, ktorý som si za tie storočia zdokonalila na excelentný stupeň," odpovedala na moju nevyslovenú otázku. Ešte viac som užasol nad jej osobou. Taký talent by sa mi zišiel. 

Vedel som, že niečo na nej je, lebo aj Marcus a Caius dávali pozor a netrpezlivo sa hniezdili na mieste.

„Aké excentrické," zasmial som sa. „Ako sa voláš, drahá?" Vystrela ku mne ruku v starom geste aby som jej pobozkal chrbát ruky. Nevedel som, čo spraviť. Ako vládca som si to mohol dovoliť? Bol som pri nej čoraz viac roztržitý, tá žena ma dostávala do pomykova. Ešte sa mi to nikdy nestalo a bol som z toho prekvapený. 

„Isabella Marie Swanová, môj pane," šepla jemne a stále čakala. Ja som sa nakoniec rozhodol nakloniť pery k jej dlani a ochutnať jej hebkú pokožku. Chutila ako tá najsladšia krv a jej vôňa bola nezabudnuteľná. Cítil som napätie v celej sieni. Moji bratia a garda boli ohromení chovaním najmocnejšieho pána upírov. Ale, čo som mal robiť. Ohrdnúť takou krásou?! 

„Aké krásne talianske meno. Isabella. Odkiaľ pochádzaš?" spýtal som sa jej zvedavo a prechádzal sa okolo nej. Isabella ani nemrkla.

„Môj pane, odtiaľ, kde sme sa naposledy stretli," odpovedala jemne. Bola taká decentná, alebo sa na to len hrala? 

„Povedala si, že by si chcela skrátiť nejako svoj nesmrteľný život?" spýtal som sa a ona ihneď prikývla a obzrela po sieni. Jej pohľad zastal na Alecovi. Skúmavo si ho prezerala akoby ho poznala. Usmiala sa naňho a Alec ostal zarazene stáť.

„Alec. Nepamätáš si ma?" spýtala sa jemným vábivým hlasom. Kto je tá žena? Jane hodila na Aleca spýtavý takmer vražedný pohľad. Ani mne sa to nepáčilo. 

„Bella, pamätám si ťa. Nikdy na to nezabudnem," odvetil jemne a usmial sa na ňu. Zdvihol som obočie a zamračil sa. 

„O čo tu ide, Alec!" zavrčal som nahnevane, keďže som o ničom nevedel a začalo ma to štvať. 

„Okamžite poď sem, Alec!" prikázal som mu nahnevane a Alec ku mne so strachom pristúpil. 

„Môj, pane. Ja vám to vysvetlím. Prosím," poprosila jej zamatovým hlasom. Kývol som jej nech začne a Aleca nechal stáť vedľa mňa so sklonenou hlavou. 

„Bolo to niečo krátko pred tým, ako sme sa stretli. Alec predával na trhu ovocie, aby uživil seba aj sestru," pozrela sa na Jane, ktorá pri tej spomienke sklonila hlavu a potom pokračovala. 

„Keď ho priekupníci s otrokmi uniesli, zbili ho a chceli predať. A ja som zasiahla. Zabila som všetkých, ktorí sa ho dotkli a potom ho doniesla k sebe domov. Aj napriek neovládateľnej túžbe ho zabiť, som ho vyliečila a pomohla. Keď bol zdravý a zdal sa mi v bezpečí, vrátila som ho späť. To je všetko." Cítil som z nej, že ho chce ochraňovať. Nepáčilo sa mi to, ale veril som jej, že vraví pravdu. 

„Vidím, že si naozaj bola všade," povedal som uštipačne a kráčal naspäť k trónu. Sadol som si a pozrel na Aleca, ktorý stále hľadel na Bellu.

„Alec! Keď si tak rozumieš s Isabellou, ukážeš jej hrad a pre teba, Isabella, mám prácu na spríjemnenie života," odvrkol som a viac sa už na nikoho z nich nepozrel.

Bol som nahnevaný, ani neviem prečo. Nechcel som s nikým hovoriť. Tá žena bola tajomná a absolútne som netušil kto to je a o čo jej ide! Musel som si na ňu dávať pozor, lebo som tušil, že sa tu neobjavila len tak pre nič za nič!

Tajomná žena, ktorá má niečo zaľubom v mojej novej poviedke Where I belong? (Kam patrím). Keďže som zrušila poviedku Na území šťastia a poprosila o zmazanie z tejto stránky, IWTFP som sa sekla na konci, musela som sa odviazať niečim novým. A keďže moje sny sú plné skvelých nápadov na poviedky, jedna je tu. A vlastne, je na vás, či má šancu uspieť a či vôbec mám šancu pokračovať. Je to len na vás a vašich komentároch, ktoré očakávam. Akékoľvek. Vopred vám ďakujem a prajem príjemný zvyšok dňa. ;)

Autor: Nesii (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Where I belong? 1: