Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Where the lines overlap - 3. kapitola

24.11.2011 (15:30) • AliceCullenxD • FanFiction na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 1841×

Alice:

Hm, takže, čo Edwardovi vyberieme do školy? Zadumane som hľadela do budúcnosti a zrazu som mala dokonalú víziu. Vybrala som čierne tričko a rifle a hodila som mu oblečenie na posteľ. Potom som sa s úsmevom rozbehla do môjho šatníka.

Tak, Alice, teraz vyber niečo sebe. Prechádzala som popri rôznych šatách, až som si nakoniec našla krásne, čierno-modré šaty. V týchto budem vyzerať perfektne, usmiala som sa a rýchlo som sa obliekla. Ešte som sa rýchlo skontrolovala v zrkadle a vybehla som na chodbu, kde stál Edward.

„Eh... Alice, nie je mi toto tričko podľa teba až príliš malé?“ pýtal sa ma Edward, zatiaľ čo sa pomaly preťahoval a skúšal, či sa tričko neroztrhne. No, možno mal pravdu, v obchode som zobrala trošku menšiu veľkosť, ale vtedy som do ruky brala všetko, čo sa dalo. Prezerala som si každý jeho detail, každý perfektne vytvarovaný sval... Ach.

„Nie, vyzerá to perfektne! Nenamietaj! Dievčatá ťa budú doslova žrať.“ Víťazne som sa usmiala a skoro mi tiekli sliny. Niet pochýb, že Edward je z našej rodiny najkrajší, aj keď každý z nás má niečo do seba, on je z každej stránky dokonalý. Je múdry, krásny, milý, je romantik - o takom chalanovi sníva každá. Viem, že aj Rose po ňom túžila a ja... ja neviem. Ja som mala celý ten čas Jaspera, tak som nad tým neuvažovala. A ani nebudem

„Heeej, a vy čo? Naši zachmúrenci sa rozhodli vyliezť z ulity? To snáď nie!“ prskal Emmett a hurónsky sa rozrehotal. Och, to je ale zmysel pre humor!

„Emm, to nebolo vtipné...“ zasipela Rose a tiahla do dole do garáže. Aspoň ona vie Emmetta umlčať.

Keď sa Emmett snaží byť vtipný, alebo začne podpichovať, skončí to buď bitkou, alebo hádkou. Esme by nám jednému po druhom odtrhla ruky a potom by ich spálila, aby sme sa nemali ako biť.

„Alice, haló, Alice, prebuď sa. Ideme do školy, zabudla si?“ pýtal sa ma Edward a pri tom mi mával pred očami. Škola! Aha! Už som úplne mimo, zase.

„Dobre, dobre. Veď vidíš, že už idem.“ Rýchlo som vypálila do garáže a nastúpila do auta. Vôbec sa neteším do školy. Kto so mnou bude na hodinách? S Jasperom som mala všetky hodiny. A teraz je preč... s kým budem?

Vôbec sa neteším do školy. Spolužiaci budú rozoberať, prečo s nami nie je Bella a kam zmizol Jasper. Každému hneď príde na rozum, že Bella s ním utiekla. Je to tak očividné? To som až taká mrcha, že každý odo mňa utečie?

„Nie, predsa vieš, že to nie je pravda, ale osudu nerozkážeš. Netráp sa,“ starostlivo mi hovoril Edward, ktorý už štartoval auto. Letmým pohľadom som zachytila jeho pohľad.

„Ušlo nám niečo?“ pýtala sa Rosalie a so záujmom si nás premerala.

„V podstate nič, len Alice si myslela, že každého od seba odoženie.“ Rýchlo chcel uzavrieť tému Edward, ale bolo jasné, že Rose to bude riešiť.

„Ale Alice! Ako si môžeš niečo také iba pomyslieť? Ako ti to napadlo? Veď vidíš, že my sme od teba nezutekali , sme predsa tvoja rodina a ľúbime ťa,“ usmiala sa Rose a položila mi ruku na rameno.

Toto mi nepovedala ani moja pravá rodina, keď som ešte bola človek. Keby som mohla plakať, ronila by som krokodílie slzy. Nikdy si nezvyknem na tú všetku lásku, ktorá je v tejto rodine. Tu nič nechýba, máme sa radi a urobíme jeden pre druhého čokoľvek. Som rada, že som ich spoznala, a že medzi nich patrím. Edward sa asi započúval do mojich myšlienok a široko sa usmial.

Zvyšok cesty sa niesol za vtipkovania Emmetta a nášho smiechu. Keď sme vystúpili z auta na parkovisku, všetci na nás zízali ako v deň, keď sme sem prišli prvýkrát. Bolo to dosť divné.

„To o tom akože všetci vedia?“ začudovane sa pýtal Emmett, keď sme prechádzali okolo Jess a jej kamarátok, od ktorých polo počuť jednohlasné: „Hej, Edward! Teraz si už voľný?“

Chúdence dievčatá, zbytočné nádeje, Edward každú jednu odignoroval. Musela som sa zachichotať ich chabému pokusu, ak sa to pokusom dá nazývať.

Edward do mňa postrčil, aby som zahnala moje protivné myšlienky. Ja som sa len ďalej smiala. Keďže sme prišli neskoro, hneď ako sme vošli, museli sme sa rozdeliť a s tichým pozdravom sme sa rozišli do tried.

Na jednej hodine sa ma Mike pokúšal zbaliť na jeho „svaly“. Najprv si ku mne sadol a začal mi rozprávať o tom, ako posilňuje a začal mi ukazovať tie jeho svaly. Ja som sa nemohla udržať a začala som sa na ňom rehotať.

Keď konečne nastal čas obeda, rýchlo som vybehla z triedy a narazila do Edwarda. Bol to náraz, akoby do seba narazili dva kamene. Ani som sa nenazdala a bola som na zemi a všetky moje knihy tiež. Akože som nemala víziu o tom, že sa rozpľaštím na chodbe?

„Čo robíš?“ pýtal sa ma nahnevane Edward. Keby som ho nepoznala, nevšimla by som si, že ho premáha smiech, ale drží ho na uzde. Rýchlo sa postavil a pozbieral mi knihy a nastavil ruku mojim smerom. Čo? No dobre, chce sa hrať na človeka. Chytila som jeho ruku a vytiahla som sa hore. Otočila som sa po ostatných, či ešte stále zízajú. Ani som sa nemusela snažiť, bolo samozrejmé, že na nás budú okukávať.

Nechala som ich tak a vykročila som smerom k jedálni. Myslela som, že Edward mi ruku pustí, ale on ju len pevnejšie stisol a poslušne ma nasledoval. Chcela som sa ho spýtať čo robí, keď zrazu, úplne znenazdajky, to prišlo.

Jasper a Bella pristávajú v Taliansku. Jasper kradne auto. Ubytujú sa v hoteli.

„Alice?“

„Sú v Taliansku.“

Autor: AliceCullenxD (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Where the lines overlap - 3. kapitola: