Bella si vždy pripadala obyčajná. Až do toho čarovného dňa, keď objavila pravdu o upíroch a dostala šancu sa jedným stať. Samozrejme, možnosť prijme. Lenže čo keď sa niečo zvrtne? Čo keď premena nevyjde? Čo bude s Bellou? Jedno je však isté - jej stvoriteľa čakajú ťažké časy...
Prológ je síce krátky, ale sľubujem, že ďalšia kapitola bude dlhšia. Príjemné čítanie a veľmi vás prosím o komentár. Ďakujem, vaša Loliana.
02.02.2013 (15:15) • Loliana • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1227×
Prológ
Bella:
Chytím do rúk pohár s vodou. Pomaly si odpijem dúšok, dva. Viem, že on zo mňa nespúšťa oči. Potichu a trpezlivo čaká, kedy budem pripravená. Pohár odložím na stolík vedľa malej postele, na ktorej sedím. Pozriem sa mu do očí, v ktorých sa mu stále zračí odmietavosť a bezmocnosť. Usmejem sa a priložím mu dlaň na jeho chladné mramorové líce.
„Som pripravená,“ vyhlásim. Snažím sa, aby môj hlas znel pevne. Nemôžem si dovoliť najmenšie zaváhanie, najmenšiu neistotu v hlase. Okamžite by odstúpil od dohody a povedal, že nie som na premenu pripravená. Ale ja cítim, že som, že to zvládnem.
„Bella... Naozaj to chceš?“ spýta sa ma zlomeným hlasom. On totiž toto nechce. Odmietal to pre mňa spraviť. Tvrdil, že zo mňa nechce vytvoriť netvora. Mne jeho argumenty boli ukradnuté. Chcela som stráviť večnosť po jeho boku, nie len niekoľko ľudských rokov. Nakoniec sa mi ho podarilo presvedčiť a dopracovať sa k tomuto momentu.
„Ver mi, Edward.“ Ešte raz sa na neho usmejem a ľahnem si na posteľ. Edward sa nado mňa nahne a pobozká ma. Posledný bozk, ktorý zažijem ako človek.
„Uvidíme sa o tri dni,“ zašepká a priloží pery k môjmu krku. Prebehnú po mne zimomriavky, keď si predstavím, čo ma čaká. Zavriem oči a o pár sekúnd ucítim, ako ma Edward pohryzol do krku.
Raz, keď som mala asi osem rokov, ma uhryzol do ruky pes. Túlala som sa po vonku a sused zabudol zavrieť bránku, takže jeho pes vybehol von, na ulicu. Kým si to všimol sused, pes ma už uhryzol, ale našťastie mi nespôsobil nič horšie. No to pohryznutie bolelo, plakala som.
To pohryznutie bolo proti tomu, čo teraz cítim, ničím. Je to, ako keby niekto rozžeravil do biela železnú pílku, namočil do kyseliny a teraz mi ju tlačí na krk. Dúfam, že tá bolesť zmizne... Ona sa však namiesto toho rozšíri po celom mojom tele. Všetky žily, svaly, orgány mi režú nože. Príliš veľa horúcich nožov. Oheň mi horí v žilách. Príšerná bolesť. Nevedela som, že to bude takéto. Aj keď som si sľúbila, že nebudem kričať, teraz od toho sľubu rýchlo ustupujem. Mrzí ma, to Edward, viem, že kvôli tomu budeš trpieť. Vtedy si uvedomím, že už nejaký krik počujem. Predbehla som sa. Ani som nevedela, že už kričím na plné plúca. Túžim, aby to už skončilo, ale bolesť sa zhoršuje. Mieri priamo do srdca, aby zasadila najtvrdší úder. Zrazu sa niečo zmení. Už nemám v žilách oheň, ale priamo od srdca sa mi rozlieva chlad, hasí oheň a pôsobí blahodarne. Prestávam kričať. Už to nepáli. Ten chlad je ako dobre klimatizovaná miestnosť, do ktorej vojdete po mimoriadne horúcom dni. Ten chlad mi preniká od špičiek až k hlave. Keď sa tam dostane, vidím pred sebou kruh strieborného svetla. Vstúpim do neho. Cítim, že je to tak správne.
„Neboj sa. Jedine ty môžeš napraviť moju strašnú chybu.“ V hlave mi začne znieť upokojujúci ženský hlas. Chcem sa tej ženy spýtať, kto je to, akú chybu urobila, a ešte ďalších desať otázok. No nemôžem, zdá sa, že len ona sa mi môže prihovárať.
„Budeš moja bojovníčka. Vyvolila som si ťa, lebo máš ku mne najbližšie. A máš najbližšie aj k tým, čo musíš postaviť pred spravodlivosť.“ Stále nechápem, o čom to hovorí. Mám niekoho postaviť pred spravodlivosť? Predpokladám, že nemám nikoho zatknúť. Ale koho by som mala zabiť? Ja nezabíjam. Aspoň ľudí. Ani ako upír som sa nechystala piť ľudskú krv.
„Viem, že si zmätená,“ pokračuje žena v mojej hlave, „ale všetko pochopíš. Všetko ti ešte vysvetlím. Teraz sa prebudíš.“ Nie! Nemôže teraz odísť! Povedala, že mám niekoho zabiť, ale nepovedala prečo ani koho.
„Nezabudni, Isabella, som k tebe bližšie, ako by si si pomyslela.“
Otvorím oči a rýchlo sa posadím. Vidím všetko do najväčších detailov. Cítim vône, o ktorých existencii som nevedela. Počujem aj ten najtichší šramot. Ale počujem aj jeden veľmi znepokojivý zvuk, ktorý by som nemala ani náhodou počuť. A počuje ho aj osoba predo mnou, ktorá sa na mňa pozerá veľmi prekvapeným pohľadom.
„Bella... Prečo ti tlčie srdce?“ spýta sa zhrozene a roztrasene.
Autor: Loliana, v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek You be the queen and I'll be your clown - Prológ:
Loliana: A máš to z nějaké věrohodné stránky? :) Protože souhlasím, že by mělo být You'll. Zkus si ten verš napsat na google. ;)
Lejdy, vlastne je to verš z jednej pesničky, kde to je presne takto You be the ...
Ja len takú angličtinársku vsuvku... Keď máš I'll, nebude aj You'll???
Zajímavý začátek, je to hezky napsané.
Ahoj
Keďže si mala príliš veľký perex obrázok, nahrala som ti ho do galérie. K ďalším kapitolám príbehu používaj tento odkaz:
www.stmivani.eu/gallery/thumbs/408323_600166943343460_1982134750_n.jpg
Ďakujem
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!