Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Z hĺbky spomienok - 2. kapitola

ccc


Z hĺbky spomienok - 2. kapitolaTak po dlhej dobe je tu ďalšia kapitola Z hĺbky spomienok. Bianca je stále vo Volterre a ako sa k nej budú správať? Akej reakcie sa dočká od Jane? To sa dozviete v tejto kapitole. Dúfame, že sa Vám bude páčiť a necháte tu komentár.

„Bianca, Bianca,“ zasmial sa Demetri. Jemne mi rukou prechádzal po líci. Ešte sále si robí nádeje?
„Pustíš ma?“ chrapľavo som sa ho spýtala.
„Hmmm,“ zamyslene sa pozrel na toho, čo stál za nami.
„Pôjdeš s nami a opovážiš sa robiť nejaké problémy,“ povedal... Corin.
„Počula si,“ zašepkal mi Demetri do ucha. „Žiadne problémy!“ povolil stisk na mojom hrdle a potom ma na chvíľu pustil. Chytil ma za ruku. Druhú som mala voľnú.

Hneď som ju však zamestnala a Demetrimu som z celej sily jednu vrazila. Aby toho nebolo málo, vyslúžil si odo mňa ešte kopanec na veľmi citlivé miesto. So slabým zavzlykaním sa zviezol na zem.
To už pri mne stál Corin a pevne ma držal za ruky, aby som nestihla niečo vyviesť. Bože, čo som komu urobila?!

„Bianca! Nerob nám zbytočne problémy,“ zavrčal cez zaťaté zuby.
„Tak ma pusti!“
„Nie, až keď budeme v hrade,“ zaškeril sa mi Demetri rovno do tváre. Snažila som sa ho kopnúť, no len čo som sa pohla nohou, uhol sa.

Obaja ma chytili z každej strany, takže útek neprichádzal do úvahy. Ach, jáj.
Už sme boli pred hradom, keď som sa im takmer vyšmykla, no ten debil Demetri ma znova chytil pod krkom. Keby som len vedela dobre bojovať. Ľahko ma zhodil na zem.

„Dievča, dievča. S tebou to je ťažké,“ povedal a skúmavo mi hľadel do očí. Rýchlo som ho odvrátila. Ak si zasa začne namýšľať...
Pomaly sa ku mne priblížil svojou tvárou. Nemala som sa už kde otočiť. Jemne sa mi prisal na moje pery. Teraz by bol dobrý čas na útek. Corin sa niekde vyparil, tak mám aspoň nejaké šance zdrhnúť.

Pokračovala som v tejto hre. Pritisla som si ho ešte bližšie a rukou ho objala okolo krku. Dobre, prišiel čas na odchod z tohto hnusného mesta! Neviem ako, ale dostala som sa spod Demetriho. Rýchlo som ho zmrazila svojim pohľadom. Nahlas som sa zasmiala a rozbehla sa preč. Nepočítala som však s Alecom. Musel byť niekde po blízku, pretože som nič necítila, nevidela.... len som cítila, ako kráčam. To bolo všetko.

Musím sa dostať k Jane, ona by mi mohla pomôcť. Ešte, keď som tu bývala boli sme super kamošky, len dúfam, že to môj odchod nezmenil.
Akoby mi Demetri s Alecom čítali myšlienky, viedli ma rovno k nej.
„Musím sa ešte porozprávať s Arom a Jane ťa zatiaľ postráži," keď to vravel, bol si až prehnane istý tým, že to dokáže. Už som vážne začínala pochybovať.

Otvorili sme dvere do ich spoločnej izby, ktorá bola rovnako luxusná ako zvyšok hradu.
Uprostred nej stála Jane, na tvári mala nepreniknuteľný pohľad so štipkou nenávisti. Zamrazilo ma, keď som ju takto videla. Čakala som čokoľvek len nie takéto privítanie, nie od nej.
Debil Demetri ma zaviedol až k nej a prehodili si ma tak, aby som ani na chvíľu nemohla použiť svoj dar.

Jane ma pevne zvierala za ruku a jej stisk vôbec nepovoľoval, práve naopak. Už sa to nedalo vydržať a tak som sykla od bolesti. Demetri jej venoval posledný pohľad plný odhodlania a radosti a vyšiel na chodbu. Vážne je chorý. Môže mať upír nervové problémy?
V tom momente sa mi Jane vrhla okolo krku.

„Tak si mi chýbala, sestrička, už ťa nenechám odísť," povedala to tak potichu, že to nemohol počuť nikto iný. S nádejou v očiach som sa na ňu pozrela a videla jej v očiach odhodlanie.
„Lenže ja musím odísť, inak zomriem," zašepkala som jej naspäť. Veď je to samozrejmosť, Aro ma teraz zabije.

„Neboj sa, mám to už premyslené, utečieme spolu. Keby Aro prišiel na to, že som ti pomohla, zabije mňa. Takže, jediný spôsob ako nás zachrániť je, že odídeme obidve. A to sa dá len vtedy, keď budeš pred Arom, ja ťa mám k nemu doviesť. Chce ťa posudzovať sám a Demetri práve odchádza na ďalšiu misiu, takže tam budeme len my dve a Aro. Je jasné, že by ťa Aro nenechal len tak odísť a začal by kričať, alebo niečo také. Preto naňho použiješ svoj dar. No a aby nám to vyšlo, budeme ho musieť zobrať zo sebou," dokončila precítene svoj predslov a pri tom jej nebezpečne žiarili oči.

„Jane,“ začala som.
„Nie, žiadne protestovanie!“ zasmiala sa a schytila ma za ruku. „Bi, to vyjde, musí to vyjsť!“ dodala s úsmevom na tvári...


 

1. kapitola

PinkVolturi

Cukriček

Mellanie

3. kapitola



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Z hĺbky spomienok - 2. kapitola:

 1
1. Lola
28.09.2011 [17:54]

Moc pěkné..jsem zvědavá co se bude dít dál!! Honem pokračko.. Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!