Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Za hranicou územia - 3. kapitola

22.03.2012 (19:00) • riminii • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 1927×

Sedeli sme okolo vysokánskej vatry, do ktorej Sam prihodil ďalšie mohutné poleno. Billy rozprával Quilletské legendy, až sa to nakoniec zvrtlo na zábavné zážitky nás všetkých.

Zaujato som počúvala, aké to je cítiť sa v koži vlka, takmer bez dychu som načúvala Jacobovmu rozprávaniu.

No po pár hodinách historiek a skvelého jedla som zacítila únavu, čoraz častejšie som zívala a premáhala som unavené viečka k životu.

„Asi si už pôjdem ľahnúť,“ vydýchla som ustato. Postavila som sa, aby som si oprášila nohavice od kôry stromu, na ktorom som sedela, a s pozdravom na dobrú noc som kráčala tmou do svojho malého  domčeka na kraji lesa.

Unavene som si zívla práve vtedy, keď som chcela stlačiť vypínač na svetlo. Čosi mi chytilo ruku a zastavilo ma. Chcela som skríknuť, keď mi ktosi druhou rukou zapchal ústa. Sprudka som dýchala a chcela som kričať, kým sa mi do pľúc nedostala sladkastá vôňa a neuvedomila som si, že ruky, ktoré ma držia, sú neuveriteľne ľadové.

„Chceš ma zabiť?“ štekla som podráždene na Edwarda a zamračila sa na jeho pobavený úškrn. „A čo tu vlastne robíš? Pár desiatok metrov od teba sedí celá banda vlkolakov! Chceš sa nechať zabiť?!“ Naslepo som žmúrila do tmy, mesačné svetlo slabo svietilo dovnútra domu, videla som iba nejasný obrys jeho tváre a bledého trička, ktoré mal na sebe.

„Nemohol som to vydržať,“ zašepkal mi do ucha. Jeho dych ma pošteklil, naskočila mi husia koža a neovládla som sa povzdychnutiu.

„Nesmieš tu byť,“ zašepkala som a pozrela sa cez okno von, na horiacu vatru a hŕstku mojich priateľov, pokojne sediacich okolo nej.

„Tak odíďme.“ Potichu som sa zachechtala.

„Teraz? A kam?“

„Veríš mi?“

„Áno.“

„Tak zatvor oči.“ Opäť si ma vyhodil do náručia, pevne som ho objala okolo krku a tvár som mu zaborila medzi plece a krk.

„Môžeme,“ zamrmlala som mu do pokožky. Zacítila som, ako sa hlavou natočil ku mne, pobozkal ma do vlasov a potom sa vzduch navôkol nás rozfúkal.

Tentoraz to bolo iné, vedela som, čo ma čaká, a tak som si svišťanie vetra užívala, neukrývala som sa pred ním. Vdychovala som Edwardovu sladkú vôňu, načúvala som jeho pokojnému dychu a pevne som ho objímala.

Tento raz to bolo všetko iné...

Cesta trvala o dosť dlhšie ako minule a studený vzduch okolo nás ma prebral z únavy. Cítila som, ako sa Edward jemne zohol, urobil pár ľudských krokov a nakoniec úplne zastal.

„Môžeš sa pustiť,“ zašepkal mi pokojne do ucha a následne ho pobozkal.

„Nechcem,“ usmiala som sa mu do pokožky krku a ďalej som nechala zatvorené oči. V náručí ma stisol pevnejšie a pretočil si ma tak, aby som mala nohy obmotané okolo jeho pása.

Odrazu som sa mu nedokázala pozrieť do tváre, hlavu som si zložila na jeho pleci a pozorovala som bledú, saténovú pokožku na jeho krku.

„Kde to vlastne sme?“ zašomrala som. Zacítila som, ako sa pohol, veľmi opatrne si sadal na zem, zacítila som mäkkú trávu pod nohami.

„Na jednom mieste, ktoré mám veľmi rád. Vždy som si predstavoval, že tu budem s tebou...“

Neustále som sedela obmotaná okolo neho a nezdalo sa mi, že by sa mu to nepáčilo. Ustavične môj pás zvieral a tlačil si ma k sebe, akoby som mu nebola dostatočne blízko.

Ani on mne nebol...

Zabáral mi tvár do vlasov, bozkával ma na krk a jemne priadol. Zdalo a mi to neuveriteľne vzrušujúce, nezabránila som zachveniu, ktoré mi prebehlo cez celé telo.

Až neskôr som si začala všímať všetko ostatné, za chrbtom mi šumela pretekajúca voda. Prekvapene som sa otočila za seba, no nepúšťala som ho ani na sekundu.

Sedeli sme na malom kúsku hustej trávy, nízke kríky nás ukrývali pred vonkajším svetom a za mnou tiekol široký potok, od ktorého hladiny sa odrážal mesiac na nebi a rozsvecoval krajinu do tmavého odtieňu modrej. Mohutná vŕba, ktorá rástla vedľa, nás prijala pod svoju ochranu a jej padnuté konáre okolo nás vytvorili akúsi strechu v našom malom kúsku raja.

Edward sem musel vojsť cez úzku špárku medzi stromami, ktorá bola pár metrov od nás, inej cesty nebolo a cez vodu sme určite neprechádzali.

Boli sme dokonalo ukrytí pred všetkými.

„Je to tu nádherné,“ vydýchla som omámene a pozrela sa do jeho jemne trblietajúcej sa tváre. V mesačnom svite vyzerala ešte bledšia ako bola, ak sa to teda dalo. Natiahla som ruku, aby som ho mohla pohladiť po hladkom líci, moja dlaň bola takmer rovnako bledá ako bol on.

Sledoval ma akýmsi zbožným pohľadom, pod ktorým som znervóznela. Chcela som z neho zliezť, no jeho pevné ruky mi nedovolili čokoľvek urobiť.

Zmätene som sa pozrela do jeho belostnej tváre. Zacítila som, ako si ma ešte pevnejšie pritlačil za kríže k sebe, takmer som nemohla dýchať.

Jeho tvár sa začala približovať, sladkastý dych mi opäť plietol rozum, posielal ma do neznáma.

Chladné pery sa opäť naliehavo natlačili na moje. Nebola som až tak prekvapená ako prvýkrát, aj keď mi to znova vybilo dych. Bezmyšlienkovite som mu zaplietla prsty do hebkých, medených vlasov a sama som si ho tlačila k sebe.

Cítila som, ako sa mu hruď zdvíha o čosi prudšie a ako opäť začína vibrovať vrčaním. Vystrašene som sa odtiahla a rozšíreným pohľadom som pozrela do jeho čiernych očí.

„Ovládam sa,“ zachripel hrubším hlasom a vrhol na mňa šibalský úsmev. Začervenala som sa. Nečakane sa opäť natlačil na moje pery, čím ma prekvapil a ja som mu vydýchla do úst. To ho akoby popohnalo, naliehavejšie sa mi tlačil do úst, až som nakoniec nevedela, čo s rukami. Prsty som mu zarývala do chrbta, no pochybujem, že to vôbec cítil.

Neviem, čo ma to papadlo, zatlačila som mu do hrude, aby som ho donútila ľahnúť si. Vedela som, že keby sám nechcel, ani by som s ním nepohla, no poddával sa mi, pomaly si líhal na zem bez toho, aby sa mi prestal pozerať do očí. Nohy, ktoré som mala okolo jeho pása, som odtiahla a posadila som sa obkročmo na neho, aby nám bolo obom pohodlnejšie.

Vlasy mi padali do tváre a v práve v tomto momente mi neuveriteľne zavadzali. Edward sa usmial, opatrne mi vlasy spojil v guči a držal ich na mojom krku. Voľnou rukou ma neustále hladil po páse. Opatrne, tak, aby som sa nevystrašila, mi ľadovou dlaňou zašiel pod tričko. Všimla som si jeho nesmelý pohľad, ale keď videl, že mi to neprekáža, hladil ma s väčším odhodlaním, aj keď strašne jemne, akoby ma mohol jedným dotykom rozdrviť. A bola to pravda.

„Ľúbim ťa, Bella,“ zašepkal mi do pokožky krku, keď mi ju chladným jazykom láskal. Stuhla som a prudko som otvorila oči. Spozoroval to, jeho ruka na mojom páse okamžite ustrnula, vystrašene sa mi zadíval do tváre. „Príliš skoro?“ spýtal sa a v očiach sa mu zjavil spýtavý výraz a ospravedlnenie.

„Ja... ja...“ zašomrala som a odtiahla sa od neho. Vyrovnával sa spolu so mnou, sedela som mu na zohnutých kolenách a so splašeným dýchaním som mu pozerala do tváre.

„Ja... asi aj ja teba,“ vykoktala som. Edward sa šibalsky usmial a obočie spojil do jednej linky.

„Asi?“ Začervenala som sa. „Aj to mi stačí, Bella. Možno raz... Ale zapamätaj si, už si celý môj svet.“ Zahryzla som si do pery a pozrela sa do jeho bledej tváre.

„Odkedy?“

„Pár mesiacov...“

To ma prekvapilo. Snažila som si predstaviť život, keby tam nebol on a pri tej predstave ma okamžite pichlo v srdci. Pohladila som ho po saténovo hladkej tvári a predstavila som si, že by som sa ho viac nemohla dotknúť. To by som nezniesla. Nie... nedokázala som si predstaviť život bez neho a ak je toto jediná šanca ako ho mať a nestratiť.

Jemne som sa mu obtrela o pery a vtedy som to pochopila.

„Aj ja ťa ľúbim, Edward. Istým spôsobom som to vedela. Už dlhšiu dobu som sa cítila... inak.“

Usmial sa, na tvári sa mu vytvoril taký široký úsmev, až mu spoza pier vykukli biele, ostré zuby. Fascinovane som po nich prešla palcom, uprene ma pozoroval a čakal, čo spravím. Na vankúšiku prsta som takmer cítila, aké ostré sú, radšej som prestala, aby som sa na nich náhodou neporezala. Prešla som na jeho pery, boli tvrdé ako kameň, no neuveriteľne nežné, akoby k nemu nepatrili. Upíri nebývajú nežní, sú to neľútostní zabijaci prahnúci po krvi. Tak prečo ja mám také šťastie?

Ďalej to už pokračovalo samo, nemohla som to byť ja, nikdy by som sa na čosi také neodhodlala. Občas som sa mu hanbila pozrieť do očí, no teraz som sa bez ostychu pozerala na jeho nahú hruď trblietajúcu vo svite mesiaca a naliehavo som ho bozkávala na každý kúsok tela, akoby som ho mala o chvíľu stratiť.

Moje nohavice zmizli spolu s tými jeho, odhodil ich kamsi od nás, no vôbec ma nezaujímalo kam. O našich tričkách som nevedela už dávno.

Pretočil ma pod seba a zbožne pozoroval moje nahé telo. Inštinktívne som sa snažila zahaliť, čo sa mu nepáčilo. Zamračil sa a moje ruky jemne, aj keď so železnou silou, sťahoval z mojich pŕs.

Sprudka som sa nadýchla, keď som zacítila zvláštny dotyk tam dolu. Edward sa mi s očakávaním pozrel do očí a o pár sekúnd som sa slastne prehla v páse. Myslela som, že vyletím ku hviezdam, moje telo horelo, aj keď bol vzduch navôkol chladný.

Zaťala som mu nechty do ramien, musela som niekde vyventilovať všetky pocity, ktoré sa vo mne zhromaždili.

Začal sa rytmicky pohybovať a o pár minút som zažila niečo nepoznané. Snažila som sa vzdychy tlmiť v pokožke na jeho krku, no márne. Edward sa rozvzdychal pár sekúnd po mne, až kým unavene – ak môže byť upír unavený - nedopadol vedľa môjho malátneho tela.

Okamžite si ma pritiahol na hruď a naliehavo ma pobozkal.

Ležala som na jeho hrudi už asi hodinu, neustále omámená z jeho tela, dotykov, bozkov... Slastne som si vzdychla pri tej spomienke.

„Deje sa niečo?“ spýtal sa zvedavo, pohladil ma po mierne napuchnutých perách.

„Iba som šťastná,“ zamumlala som.

„Ľubim ťa.“

„Aj ja teba,“ vydýchla som spokojne. Oprela som sa o lakte, aby som sa mu mohla pozrieť do pokojnej tváre, v očiach mu stále plápolalo vzrušenie, keď pohľadom prebehol po mojom nahom tele.

Jeho výraz sa po pár sekundách zmenil, vyzeral naozaj sústredený a počúval niečo, čo pre moje zmysli nebolo možné.

„Čo sa deje, Edward?“ spýtala som sa ho zmätene. Odrazu vyzeral neuveriteľne napätý. Počula som, ako zo seba chrlí tiché nadávky,

„Len sa obleč.“ Zmätene som ho poslúchla a okamžite som na seba začala navliekať kusy oblečenia, ktoré mi rýchlo podával. On bol oblečený v priebehu pár sekúnd.

„Som taký sebec!“ zaúpel, keď som ja už bola konečne oblečená. Zastavila som sa, chytila som jeho tvár do dlaní, aj keď sa najprv vzpieral, nechcel sa mi pozrieť do očí, no nakoniec sa upokojil. Čiernym pohľadom sa mi pozrel priamo do toho môjho vystrašeného.

„Spravila som niečo zlé?“ spýtala som sa ho, nedokázala som ukryť zúfalí podtón, ktorý bol pod tými slovami.

„Tak som po tebe túžil, že som ťa vedome vystavil nebezpečenstvu,“ zavrčal.

„Akému nebezpečenstvu? Počúvaj, Edward, ak si myslíš, že si mi...“

Vtedy sa spoza stromov ozval šuchot, Edward ma pohotovo ukryl za seba a napriamil sa do bojového postoja. Podvedome sa mi zrýchlil tep, aj keď som nevedela, čo sa deje.

Autor: riminii (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Za hranicou územia - 3. kapitola: