Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Za lásku sa bojuje, Bella! 1. kapitola - Klamstvá, klamstvá

11.07.2010 (15:30) • PinkVolturi • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 3525×

„Už ťa viac nechcem vidieť!“ kričala som Edwardovi do tváre. Edwardovi, ktorého milujem. A bolelo to... veľmi. Veď ho mám rada, milujem ho, nechcem ho stratiť. No takto to bude lepšie.

„Ale Bella,“ snažil sa ma nejako presvedčiť.

„Edward. Po tom, čo si odišiel do Volterry, čo som ťa tam zachránila... som si uvedomila, že ťa už viac nemilujem,“ klamala som mu. Červená som už bola aj tak – od zlosti, ale aj kvôli tomu, že hrozne klamem.

„Neklam, Bella!“

„Edward, prosím, nechaj ma ísť,“ vyslovila som svoje jediné prianie. Váhavo sa na mňa pozeral a čakal, že sa znova poddám jeho očiam – ako vždy. Ale mýlil sa. Už som ich nechcela nikdy viac vidieť. To odlúčenie bude istotne bolieť, no bude to lepšie, než tu s ním zostať, zostarnúť a zomrieť. Neznesiem, že aj on sa potom zabije. A keďže ma nemieni premeniť ani po tom, čo väčšina rodiny hlasovala pre, rozhodla som sa odísť. Možno sa mi podarí nájsť nejakého upíra a presvedčiť ho, nech zo mňa spraví tiež to monštrum. Ale ja to neberiem ako to posledné, čo by sa mi mohlo stať. Pre mňa by to znamenalo vstup do nového života... toho šťastnejšieho.

„Choď, ale sľúb mi, že sa ešte uvidíme.“

Hodila som posledný pohľad na rodinu, ktorú som mala veľmi rada, ktorá mi bola blízka. Každý sa na mňa pozeral rôzne. Rose to bolo v postate jedno. Ale myslím, že bola trošku šťastná, že som sa rozhodla podľa nej. Naopak Alice vyzerala tak, že o chvíľu spustí rev ako malé dvojročné dieťa. Ako keby mu vzali jeho hračku. Toto mi nikdy neodpustí, ale pochybujem, že sa ešte niekedy vôbec stretneme. Cullenovci sa odsťahujú a na mňa zabudnú.. áno! Musia! Aspoň pre Alice a Edwarda.

Ďalej som sa pohľadom zastavila na Emmettovi. On sa snažil udržať si kamennú tvár, no kútikmi mu stále šklbalo. Proste Emm, ktorého si budem pamätať vždy veselého a šťastného. Jaspera som ľahko prehliadla. Možno to bolo tým, že sa nevie dostatočne udržať a bude len rád, že som sa konečne vzdialila od tejto rodiny.

Carlisle stál najbližšie pri dverách a jednou rukou objímal Esme okolo pliec. Esme sa tvárila, akoby jej odchádzala vlastná dcéra, no ja som sa tak vôbec necítila. Na Carlislea som sa pre istotu ani nepozrela. Ten jeho pohľad by hovoril za takmer všetkých. Že mám ostať a že by sa to všetko nejako vyriešilo.

Nie! Ja toho už mám dosť!

„Zbohom,“ vyslovila som a otočila sa.

„Bella,“ ozvalo sa niekoľko hlasov naraz, no nemienila som sa otočiť. Edward ma ešte stihol schytiť za ruku. Jeho ľadová pokožka ma ešte stále prekvapovala, tak som sa len pozrela na miesto, kde sa so mnou držal za ruku. Pritiahol si ma k sebe bližšie. Nechcela som, nechcela som byť pri ňom tak blízko. Nechcela som cítiť jeho omamnú vôňu, byť pri jeho dokonalom tele.

Na tvári som pocítila jeho chladný dych. Venoval mi jeden bozk do vlasov. Pri tom zašepkal:

„Milujem ťa,“ zašepkal nečujne, takže som bola na vážkach, či to vôbec vyslovil, alebo je to len moja fantázia, ktorá ma núti ostať tu.

Doslova som sa mu vytrhla z náruče a zamierila si to k autu. Edward ma, prekvapivo, nechal prejsť až k nemu a pri tom nepovedal ani jediné slovo.

Odišla som... a hneď som sa cítila o čosi voľnejšia!

„Ocko? Som doma,“ zvolala som, keď som otvorila dvere na našom dome.

„Ahoj,“ pozdravil, no svoj pohľad nechal na televízii. Potom niečo nezrozumiteľné zašomral a ja som si len povzdychla.

„Oci? Vadilo by ti, keby som teraz šla za Alice?“ opatrne som sa spýtala. Dúfam, že v mojom hlase nezbadal tú neistotu.

„Veď si sa len teraz od nich vrátila,“ pripomenul mi.

„Áno, len som si u nich zabudla bundu, ktorú si chcem zajtra obliecť do školy,“ zaklamala som. Premeral si ma pohľadom.

„Aha, tak dobre. Ale ponáhľaj sa domov. Už je takmer noc. No, a nemohla by ti ju Alice zajtra doniesť do školy?“ Do kelu! Do kelu! Čo teraz? Bella, mysli!!!

„Cullenovci si idú urobiť predĺžený víkend a zajtra odchádzajú skoro ráno, takže by to Alice nestihla,“ povedala som moje – teraz vymyslené – klamstvo, aby som mohla ujsť z domu... niekam ďaleko.

„Tak dobre,“ povedal nakoniec a znova svoje kroky namieril ku pohovke v obývačke. Len som nad jeho nevšímavosťou pokrútila hlavou. Pomaly som sa ešte vytratila do svojej izby, kde som si zbalila zopár potrebných vecí. Do kabelky som si vzala mobil, peňaženku a zo skrine ešte nejaké tie úspory.

Vyšla som von a vošla do svojho auta. Naštartovala som a už sa viezla po ceste... preč z Forksu a opačným smerom ako sú Cullenovci.

Tak čo, páčilo sa vám to? Má cenu vôbec pokračovať?

Budem vďačná za akýkoľvek komentár.

Autor: PinkVolturi (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Za lásku sa bojuje, Bella! 1. kapitola - Klamstvá, klamstvá: