Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Za skalnými múrmi Volterry - prológ + 1. kapitola

29.06.2011 (16:00) • Sweetie • FanFiction na pokračování • komentováno 14× • zobrazeno 2284×

Prológ

Zamýšľali ste sa už niekedy nad slovom láska? Budem k vám úprimná, ja sa nad týmto slovom zamýšľam často. Láska je súčasťou môjho života, avšak nikdy som nikoho nemilovala. No, samozrejme, že milujem svoju rodinu, priateľov, myslím tým, že som nikdy nemilovala niekoho ako žena. Nikdy som nezažila lásku, ako napríklad mama s ockom alebo Nessie s Jacobom, Rosalie s Emmettom, a tak ďalej. Lenže v dobe, kedy sa začal tento príbeh, som ešte netušila, že skutočnú lásku nájdem na mieste, kde by som ju čakala najmenej. Za skalnými múrmi Volterry.

1. kapitola

„Elizabeth! Lizzie! Vstávaj!“ kričal na mňa niekto zdola.

Nezostávalo mi nič iné, len sa došuchtať do kúpeľne a pokúsiť sa urobiť zo seba človeka. Človeka! No, musím uznať, že sa mi to vždy podarí iba z polovice, keďže moja druhá polovica je upírska.

„Lizzie, môžem si požičať tvoje žlté tričko s nápisom „I love you"?" spýtala sa ma Nessie, keď som vyšla z kúpeľne.

Moja drahá sestrička mi už stihla ustlať aj posteľ a teraz si na nej pokojne sedela. Moja drahá sestrička! Dokonalá sestrička! Staršia sestrička! Každý by chcel, aby som aj ja bola ako ona. Sme dvojvaječné dvojičky, takže sa nepodobáme výzorom, nieto ešte povahou. Obe máme sedemnásť, no prestali sme rásť už v šiestich rokoch života. Ona zdedila bronzové vlasy a zelené oči. A ja? Ja mám blonďavé vlasy a prenikavé modré oči. Zatiaľ, čo ona je dokonalé dieťa - vo všetkom poslúchne, má priateľa, na ktorého si už naši zvykli a nikdy nemala problémy s rodičmi alebo inými príbuznými; ja som dieťa problémové - vždy som bola veľmi hyperaktívna. Už ako malá som si vedela „otvoriť ústa“, teda papuľovať každému, kto mi kázal urobiť niečo, čo som nechcela. Ani v učení nie som až taká dobrá. Ak by som sa mala prirovnať s niektorým rodičom, zvolím mamu, veď ani ona v učení bohvieako nevynikala. No napriek môjmu neustálemu pohybu, plieskaním s dverami pri večných hádkach s rodičmi, ktorí ma pokladajú iba za hlúpe decko, dokážem aj ticho sedieť. Moje útočisko je v pracovni starkého. Je to jediné miesto, kde si môžem oddýchnuť od okolitého sveta, miesto, kde môžem maľovať.

Aj v schopnostiach sme odlišné. Nessie vie dotykom posielať svoje myšlienky a starký je toho názoru, že má okolo seba akýsi neviditeľný štít, ktorým dokáže k sebe ľudí pritiahnuť, a preto jej nik nevie odolať. Ja som zdedila po otcovi čítanie myšlienok, nepočujem však iba to, čo si myslíte teraz, ale každú myšlienku, ktorá vám niekedy prebehla mysľou. Najskôr som sa z toho skoro zbláznila, ale po čase som sa to naučila ovládať (niekedy môžem vďaka mame počuť konečne aj vlastné myšlienky, čo býva príjemná zmena), aj keď akonáhle je v miestnosti oveľa viac ľudí, hlava mi ide stále puknúť.

„Tak môžem?“ prerušila moju úvahu Nessie.

„Čo či môžeš?“ nechápala som.

„No, veď požičať si tvoje tričko,“ pokojne odpovedala.

„Ach, jasné, môžeš,“ konečne som pochopila a začala si vyberať, čo si oblečiem.

„Mala by si si radšej pohnúť, lebo otecko je už nervózny, vraj prídeme neskoro.“

Ach jaj, veď je to iba koniec školského roka! Nič by sa nestalo, ak by sme tam aj neprišli.

„Dobre, povedz mu, že hneď prídem,“ odvetila som a posnažila sa o úsmev.

Rýchlo som na seba hodila prvé šaty, čo mi prišli pod ruku a utekala do garáže. Všetci už boli posadaní v autách a zdalo sa mi, že čakajú iba na mňa. Skvelé!

Išla som s Jazzom a Alice, takže som musela celú cestu počúvať výklad o tom, ako neelegantne som sa obliekla. Ako keby niekoho trápilo, čo mám oblečené. Jasper sa celú cestu iba uškŕňal a v myšlienkach som sa dovtípila, že je to pre moje ksichtíky, čo som hádzala na Alice. Nakoniec sme prišli ku škole: Westmount High School v Montreal. Tento deň sa neuveriteľne vliekol. Emmett, Rosie, Jasper a otec tento rok maturovali, takže sme sa, ako ich rodina, museli zúčastniť všetkých koncoročných ceremónii. Hrozné voľačo! Domov sme dorazili o pol tretej poobede, tak som sa vybrala trošku relaxovať pri kreslení. Toto je jediný druh aktivity, ktorá ma baví už od detstva. Keď som dokončila portrét starkého, vybrala som sa do kuchyne niečo si zajesť. Bola už skoro polnoc a doma bola iba starká, Alice a môj drahý otec, ostatní podľa všetkého išli na lov a Nessie bola opäť niekde s Jakom. Práve som sa posadila za stôl a chystala sa zjesť plnú misku cereálii, keď náhle niekto zazvonil. Ocko šiel otvoriť. Bol to upír, no nevedela som, kto je to, napriek tomu, že mi bol jeho pach veľmi povedomý.

„Edward, prišiel som Carlislea spolu s celou rodinou pozvať do Volterry. Je to totiž už 3500 rokov, čo Aro zasadol na trón ako vládca nášho upírskeho sveta a pri tejto príležitosti sa koná výročný ples. Vaši priatelia v Denali už svoju účasť potvrdili, tak dúfam, že môžeme rátať aj s vami. Nemusíš odpovedať ihneď, úplne stačí, ak sa zajtra dostavíte na letisko a priletíte k nám. Letenky sú v obálke,“ doplnil svoju reč.

„Dúfam, že prídu, nenechal by som si ujsť príležitosť vidieť Cullenovcov na našom plese. Ich očičká tam budú ako žiarivé reflektory. Aro by chcel vidieť reakciu iných upírov na ich spôsob života a, samozrejme, skontrolovať Edwardove dcérušky,“ pomyslel si hneď po jeho monológu.

Nevidela som ako sa ocko tvári, ale v mysli hovoril také kliatby, že som radšej svoju pozornosť presunula na myseľ Alice.

Demetri, jeho meno som sa neskôr dozvedela, sa nezdržal dlho. Iba podal ockovi hrubú obálku a odkráčal preč.

Nastalo ticho. Ja som sa medzitým presunula do obývačky za ostatnými a po mne tam prišiel aj ocko. V ruke zvieral obálku a vyzeral, akoby sa ju chystal roztrhnúť. Alice to videla vo vízii a ja som mu ju hneď šikovne vytrhla z ruky. Roztvorila som ju, vytiahla hrubý, malý papierik a nahlas som čítala:

„Drahý Carlisle, srdečne Ťa spolu s Tvojou rodinou, pozývam na výročný ples do môjho hradu vo Volterre, ktorý sa uskutoční 3. júla. Prosím, prijmite moje pozvanie a príďte už zajtrajším letom, ktorý som vám objednal. Moji služobníci vás budú čakať na letisku. Tvoj priateľ, Aro.“

2. kapitola

zhrnutie poviedok

Autor: Sweetie (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Za skalnými múrmi Volterry - prológ + 1. kapitola: