Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Zabil som ho! - 10. kapitola + Epilóg

31.05.2011 (17:30) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 31× • zobrazeno 3476×

10. kapitola

Edward:

„Starám sa o Bellu," odvetil som mu pokojne, nechcel som vyvolávať hádku, keď tu bola Bella.

„A ja som myslel, že si prišiel povedať Belle, kto zabil posledného človeka v jej živote," ozval sa nenávistne ten za Samom. Zavrčal som naňho, bol som pripravený naňho skočil, no vtom som začul za chrbtom tiché zalapanie po dychu.

Preboha, nie. Povedzte mi niekto, že sa mi to len zdalo. Pomaly som sa otočil a zbadal vystrašený výraz Belly. Po líci jej stiekla slza.

„Edward, čo... čo tým myslí?" spýtala sa ma smutným hláskom.

„Belli, ja..." Nevedel som, čo jej mám povedať. Potreboval som viac času, aby som jej to mohol povedať.

„Sam, prosím, môžete nás nechať o samote?" spýtala sa ho Bella, ten stál stále pri dverách s arogantným výrazom na tvári.

„Iste, Bells."

Zatvorili sa dvere a ja som sa pozrel na Bellu.

„Ty vieš, kto zabil môjho ocka?" spýtala sa ma a na konci vzlykla. Nemal som už žiadnu možnosť.

„Edward, odvedaj mi," povedala naliehavo.

„Bella, sadni si, prosím," šepol som zmučene. Bella sa konečne posadila a ja som si povzdychol. Nevedel som, ako mám začať, no vedel som jedno. Keď jej to poviem, už ju nikdy neuvidím...

„Belli, najprv chcem, aby si vedela, že ťa milujem. Viem, že to nepomôže, ale..." šepkal som rozstraseným hlasom. Bella ma pozorovala, no nič nehovorila.

„Presne začiatkom prázdnin sme sa sem prisťahovali. Ešte v ten deň som šiel na lov, lebo som predtým nelovil. Podcenil som svoj smäd. Zacítil som lahodnú vôňu nejakého muža, neodolal som." Na konci som vzlykol a dovolil si jeden pohľad na ňu. Jej výraz sa nedal rozoznať, bola ako socha.

Zrazu sa na mňa pozrela, oči sa jej leskli od prichádzajúceho plaču. „Ty si zabil môjho...? šepla a nahlas vzlykla.

„Ja som nechcel, Belli. Ja som nevedel, že... Viem, že sa to nedá nijako ospravedlniť, nevedel som, že si jeho dcéra, ja..." vzlykal som.

„Edward, prosím, odíď," šepla Bella zrazu.

Bez slova som sa postavil a pozrel sa na ňu. „Navždy ťa budem milovať," šepol som jej posledné slová.

„Vypadni!" skríkla so vzlykom. Poslednýkrát som sa jej pozrel do anjelskej tvár a utiekol som preč. Vletel som do lesa, trieskal som do všetkých stromov, pobehoval po lese ako besný, no hnev na seba mi to nezmiernilo. Nenávidel som sa. Bol som obyčajný debil, netvor, hnus...

No miloval som ju.

Sám som si ju od seba odohnal. Ak by som nepodceňoval svoj smäd, všetko by dopadlo dobre. Bol by som so svojou milovanou Bellou. Mohli by sme mať deti, keďže som poloupír, mali by sme šťastný život, možno by som aj súhlasil s premenou... Ale už je neskoro.

Epilóg:

Každý by možno čakal, že dá Bella Edwardovi šancu, no každý príbeh sa nemôže končiť happy endom.

Bella v ten deň, keď jej Edward povedal pravdu, strávila celý deň v obývačke na zemi a utápala sa vo svojich slzách. Nedokázala uveriť, že osoba, ktorú si po prvýkrát v jej mizernom živote pustila k telu, bol vrah. Áno, Edward bol podľa nej vrah. On jej zabil posledného človeka, ktorý sa o ňu staral, ktorý ju miloval.

No stále nemohla zabudnúť na Edwarda. Nechcela to, ale stále ho milovala. On bol jediným človekom... upírom, ktorý jej dal pravú lásku, ktorý jej dal pocit istoty. Ale teraz?

Veľmi ju zaujímalo, či by jej to Edward niekedy povedal, ak by ho k tomu neprinútili vlci? Možno by bolo lepšie, ak by to nevedela. No vedela jedno, Edward je až príliš dobrý, určite by jej to neskôr povedal.

Edward o pár dní odišiel. Nemohol vydržať ani sám so sebou, rozhodol sa, že utečie do Južnej Ameriky. Jeho myšlienky stále behali k jednému rozhodnutiu, nemal by žiť na tomto svete. Nezaslúži si nesmrteľnosť, on si nezaslúži nič a nikoho. Stratil to jediné, čo kedy mal, čo mu ukázalo lásku, čo mu dalo šťastie, no teraz nemal nič. Absolútne nič. Len svoje svedomie a myšlienky, ktoré ho ničili. Zaslúžil si to.

Bella ostala znova sama, znova sa zmietala vo svojej bolesti a agónii, ktorá jej trhala srdce. Už nemala žiadnu možnosť na normálny život. Márne sa jej snažili všetci z rezervácie pomôcť, nemala ani dostatok síl, aby sa s tým vyrovnala. Veľakrát ju napadlo, že by išla za Edwardom, že by mu dala šancu, no nemohla. To, čo urobil, bolo neodpustiteľné, zlé, zvrátené. A vedel to aj on. No už im nič nemôžeme. Jej ocko je už mŕtvy, nikto mu nepomôže. No bolesť na srdci ostala každému, ktorého sa dotkla jeho smrť. A to jeho dcérky a vraha.

Už sa rozhodol, už nechcel byť na tomto svete. Vedel aspoň jedno, keď bude umierať, bude mať stále pred sebou myšlienky na ňu. Na toho krásneho anjela, do ktorého sa zaľúbil za pár dní. Boli to jeho jediné šťastné myšlienky, ktoré mu ostali po storočnej existencii.

Ešte prišiel za svojou rodinou späť do Forks. Chcel sa s nimi rozlúčiť. Alice vedela o jeho rozhodnutí, no nepovedala to nikomu z rodiny.

Edward bol práve vo svojej izbe, kde hľadel na stenu. No videl tam ju.

Vtom zazvonil zvonček, no Edward tomu nevenoval žiadnu pozornosť. Už bol pripravený, nasadne na lietadlo do Volterry a skončí svoju mizernú existenciu, ktorá nemá žiaden význam.

„Edward, máš návštevu!" skríkla Alice na svojho brata, ktorý mal už v pláne skočil z okna a isť na letisko. Nemal potuchy, kto by za ním teraz prišiel. Lenivo vyšiel zo svojej izb, zbehol zo schodov. A vtom sa jeho pohľad zasekol vo dverách.

„Každý si zaslúži šancu a ja bez teba nedokážem žiť," šepla Bella.

Toto ste nečakali, však?

Bella totižto nemohla bez neho žiť. Nedokázala to, no ani to nechcela. Ešte mu to všetko neodpustila, ona vedela, že príde deň, kedy na to aspoň trošku zabudne. A Edward mohol dosť poďakovať svojej vševediacej sestre, ktorá išla za Bellou, keď videla jeho plán, že sa chce zabiť.

Takže predsa len existuje aj happy end. Obidvaja si zaslúžili šťastie a dokázali ho mať len, keď boli spolu. Niekto by možno povedal, že tá tragédia ich spojila.

Každú sobotu chodila Bella s Edwardom na cintorín vo Forks, kde obaja stáli pred hrobom jej milovaného ocka. Bella vzlykala Edwardovi na ramene a on ju upokojujúco hladil po chrbte.

A viete, čo sa stalo o dva roky. No asi nie. Presne o dva roky už pri hrobe stáli traja. Teda dvaja a jedno malé dieťatko na Edwardových rukách. Ich malá dcérka.

9. kapitola

Všetkým Vám ďakujem za komenty pri všetkých kapitolách, dúfam, že sa vám páčil takýto koniec. :)

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Zabil som ho! - 10. kapitola + Epilóg: