Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Zabil som ho! - 8. kapitola

19.05.2011 (18:15) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 19× • zobrazeno 2869×

8. kapitola

Edward:

„Bella, čo by si chcela na večeru?“ spýtal som sa jej, keď som si všimol, že už je sedem hodín večer. Doteraz sme spolu ležali na posteli v jej izbe, Bella bola unavená, no nespala.

„To je jedno,“ odvetila s miernym úsmevom.

„Tak ti niečo urobím.“ Okamžite som sa postavil.

„Ani to neskúšaj,“ upozornil som ju, keď sa išla sama postaviť z postele. Podišiel som k nej a chytil si ju do náručia. Tvárila sa mierne urazene, no keď som sa jej perami obtrel o čelo, žiarivo sa usmiala a srdce jej trochu poskočilo. Cítil som sa trochu sebavedomo, keď som počul, ako na mňa reaguje.

V kuchyni som ju položil na stoličku. „Seď!“ prikázal som jej a postavil sa k chladničke.

„Očividne ťa nemám navigovať, kde máš hľadať jedlo, však?“ spýtala sa ma pobavene.

„Určite nie, mám skvelý nos,“ zoširoka som sa usmial a teatrálne nasal do seba vzduch. Bella sa zachichotala a vyložila si nohu, ktorú mala v sadre na stôl.

Otočil som sa späť ku kuchynskej linke. Už viem, urobím jej palacinky. Pripravil som si všetky veci, ale potom nastal menší problém. Ako to urobiť. Musel som sa zamyslieť, myslím, že Esme to raz pozerala v telke. Áno, už viem. Vrhol som sa do toho, keď som nalial cesto na panvicu, pozrel som sa na Bellu.

Zaujato ma sledovala. „Absolútne som nečakala, že upíri varia,“ povedala s úškľabkom.

Teatrálne som sa poklonil. Bella sa začala chichúňať. Znova ma vyviedla z miery svojím krásnym úsmevom.

„Čo je?“ spýtala sa po chvíli, keď som ju stále pozoroval.

„Nádherne sa usmievaš,“ šepol som omámene. Bella sa trochu začervenala, bolo to rozkošné, ona bola rozkošná. Podišiel som k nej ešte bližšie. Kľakol som si k nej a pohladil ju po horiacich líciach.

„Nemusíš sa hanbiť. Veľmi ti pristane smiech,“ povedal som jej úprimne.

„To len vďaka tebe.“ Pohladila ma po líci, automaticky som sa nahol k jej perám. Jemne som ich ochutnal, no Bella sa zrazu odtiahla.

„Prepáč, nechcel som...“ Začal som sa ihneď ospravedlňovať, no Bella mi položila prst na pery a pobavene sa usmievala.

„Edward, horia ti tie palacinky,“ oznámila mi len tak.

„Do riti!“ Okamžite som sa postavil a odložil panvicu z platničky. Kuchyňou sa šíril zápach a na panvici bolo čosi čierne.

„Tak palacinky asi nebudú,“ šepla pobavene. Nadvihol som obočie a ospravedlňujúco sa na ňu pozrel.

„Dám si radšej len jogurt, nie som veľmi hladná,“ povedala Bella rozhodne. Hneď som jej ho podal, no nezdalo sa mi to. Nemala by jesť viac?

„Naozaj nie som hladná,“ povedala presvedčivo, keď si všimla môj výraz. Zaujato som sledoval jej jedenie, vždy sa na mňa pozrela a jemne sa začervenala. Miloval som túto reakciu, no nemusela sa predo mnou hanbiť.

„Mala by som ísť do sprchy, som unavená,“ šepla o chvíľu. Už sa jej začali privierať oči. Zobral som si ju do náručia a odniesol ju do izby. Tam mi povedala, nech jej zoberiem pyžamo a zobral som ju do kúpeľne. Postavil som ju na zem, no pridržiaval som ju.

„Edward, asi budem potrebovať pomôcť,“ šepla nesmelo a líca jej automaticky zrúžoveli.

„Dobre,“ odvetil som. Bolo vidieť, že sa hanbí, no nemal som žiadne nekalé myšlienky. Bella nadvihla ruky, aby som jej mohol vyzliecť tričko. Opatrne som jej ho sťahoval hore, no pozeral som jej len do očí. Krásne sa červenala a pozorovala každý môj pohyb. Keď som jej vyzliekol tričko, prišli na rad tepláky. Postavil som sa za ňu a opatrne jej ich stiahol. No a čo teraz?

„Bella, nebude ti prekážať, keď ti vyzlečiem aj...?“ spýtal som sa jej opatrne. Bella zakrútila hlavou na súhlas, tak som sa prstami dotkol zapínania podprsenky. Mala neuveriteľne jemnú pokožku, fascinovalo ma to. Odopol som ju a opatrne jej ju stiahol z ramien.

„Už to zvládnem,“ šepla s červenými lícami. Počul som jej srdce, ktoré v nej priam dunelo. Jednou rukou si držala svoje krivky a druhá sa jej nepatrne triasla.

„Počkaj, ešte ti dám na tú nohu nejaký igelit,“ povedal som rýchlo a šiel nejaký nájsť. Našiel som taký čierny, tak som jej to prilepil na dlahu. Potom doskákala do sprchového kúta. Ostal som radšej tam, nechcel som, aby sa potom pošmykla alebo niečo.

„Edward?“ zavolala o chvíľu nesmelým hláskom.

„Áno?“

„Podáš mi, prosím, osušku?“ spýtala sa. Okamžite som ju zobral a držal pred sebou, aby som nevidel na jej telo. Bella vyšla zo sprchy, hneď som ju zabalil do osušky a chytil si ju do náručia. Odniesol som ju do izby, a tam ju položil na posteľ.

„Mám ťa nechať prezliecť sa?“ spýtal som sa jej. Nechcel som, aby bola zo mňa ešte nervóznejšia. Nikdy by som nemohol mať o takomto anjelovi myšlienky, aké má určite väčšina chalanov.

„Stačí, ak sa otočíš,“ šepla. Poslúchol som ju a otočil sa. Počúval som tiché šuchotanie a obzeral sa po jej izbe. Dosť sa podobala tej mojej. Poličky mala plné kníh a cédečiek - presne ako ja.

„Už sa môžeš otočiť.“ Pomaly som sa k nej otočil, už ležala pod prikrývkou, vykúkala z nej len jej tvár. Trochu sa posunula, čím naznačila, aby som si k nej ľahol. Na nič som nečakal a ľahol si vedľa nej. Ešte som sklonil k jej tvári.

„Sladké sny, Bella,“ šepol som jej do ucha a jemnučko ju pobozkal na čelo. Blažene sa usmiala a srdce jej poskočilo. Ruku som si naspäť stiahol z jej líca, no chytila ma za dlaň a preplietla si so mnou prsty. Uvelebila sa mi u boku, jej dych sa upokojil, srdce sa spomalilo. Zaspinkala.

Bola očarujúca, keď spala. Tvár mala uvoľnenú a pravidelne dýchala. Mohol som na nej oči nechať. Bola taká nevinná a jemnučká. Pripadali mi ako porcelánová bábika, ktorej sa musíte jemne dotýkať, aby ste tu krásu nerozbili.

O polnoci som si začal prezerať jej izbu, keď som si všimol v jednej poličke album s fotkami. Potichu som sa postavil z postele a zobral si ten album. Veľmi som chcel vidieť, ako vyzerala, keď bola malá. Sadol som si naspäť k nej do postele a začal listovať.

Na začiatku boli fotky bábätka, bola strašne rozkošná. Potom boli fotky so ženou, na ktorú sa neuveriteľne podobala. Určite to bola jej mamka. Boli ako dvojičky. Rozplýval som sa nad jej fotkami, keď mi zrazu padol zrak na jednu z nich. Mohla to byť fotka ešte z tohto roku.

Bola tam s mužom v policajnej uniforme, očividne jej ocko...

„Preboha.“ Nie. Nie. Toto nemôže byť pravda.

7. kapitola - 9. kapitola

Všetkým vám ďakujem za komenty a dúfam, že sa vám táto kapitolka páčila. V ďalšej časti sa Edward dozvie pravdku, no povie to Belle?

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Zabil som ho! - 8. kapitola: