Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Zabil som ho - 9. kapitola

26.05.2011 (18:15) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 16× • zobrazeno 2635×

9. kapitola

Edward:

Vyvalene som hľadel na toho muža. Nie, absolútne nie. Toto nemôže byť pravda. Veď... veď ja... Nie, nemohol som to urobiť.

Ešte teraz som mal pred očami tvár muža, ktorého som pripravil o život. Doteraz som mal výčitky svedomia, že som obral rodinu svojej obete o člena a... a ja som zabil dievčine, ktorú neskonale milujem, jediného človeka, ktorý jej v živote ostal. To ja som svojej Belle vniesol všetku bolesť, utrpenie. Preboha, veď jej zomrela mamka a ja som jej zabil posledného človeka, ktorého milovala.

Bože, čo mám teraz robiť? Hlava mi triešťala, nevedel som, či mám ihneď odísť, nikdy ju už nevidieť. Ale ja som to nedokázal. Miloval som ju nekonečne... navždy. A teraz?

Chytil som si tvár do dlaní a nechtami sa snažil driapať svoju žulovú pokožku. Som hnusný sebec, ktorý si ju chcel privlastniť len pre seba. Starať sa o ňu, zbaviť ju bolesti. No ja som netvor, hnus. Vôbec som nevedel, čo mám robiť.

Pozrel som sa na ňu. Spokojne spala pri mojom tele. Preboha, ako som si mohol myslieť, že som jej pomohol od bolesti, veď ja som jej ju zavinil. Ja som zabil jej ocka. Preto Alice nechcela, aby som sa s ňou stretával. Ona to vedela, celá moja rodina to vedela.

Celú noc som zhypnotizovane sedel vedľa môjho anjela. Nič som nevedel, nevedel som, čo mám robiť. Bol som zúfalý. Ostávalo mi len jedno riešenie.

Zrazu sa Bella vedľa mňa pohla. Priam som nadskočil, ako som sa zľakol.

„Dobré ráno,“ šepla, trochu sa nadvihla a jemne sa obtrela o moje pery. No ja som nereagoval, nemohol som. Nezaslúžil som si jej dotyky, nezaslúžil som si ju. Pre mňa na tomto svete už nebolo nič, nikto neurobil horší čin ako ja. Nikto. To ja som bol netvor, ktorého by mali zabiť. Ona bola anjel, ktorý už nemal nič, lebo ja som ju o to málo, čo mala, pripravil.

„Si v poriadku?“ spýtala sa ma opatrne. Čo som jej mal povedať? Nie, nie som. Práve som zistil, že som ti zabil ocka, jedinú osobu, ktorá ti v tvojom živote, do nášho prisťahovania sa sem, ostala? No ja som z tvojho otca hneď prvý deň vysal krv... Až ma striaslo, zahľadel som sa do jej čokoládových očí, no hneď som sa odvrátil. Nedokázal som jej pozerať do očí.

„Som v pohode,“ šepol som a neisto sa na ňu usmial. Všetko to bola len pretvárka.

„Pozeral si si môj album?“ spýtala sa zrazu so zvláštnym tónom v hlase. Schmatla mi ho z ruky.

„Prepáč, ja... ja som nechcel, len... len som chcel vedieť, ako si vyzerala, keď si bola malá,“ presvedčoval som ju rýchlo.

Bella pohladila kožený obal svojho albumu, nepozerala sa na mňa.

„Chceš k nemu aj výklad?“ spýtala sa zrazu a jemne sa pousmiala. Pichlo ma u srdca, keď som videl jej úsmev. Nemala ho venovať mne.

„Veľmi rád,“ šepol som. Bella sa ku mne ešte viac natisla a otvorila album s fotkami. Začala mi rozprávať o všetkých jej zážitkoch. Nenechala ma nič povedať, no ja som ju pozorne počúval. Keď sa zastavila pri fotke jej mamky, po líci jej stiekli slzy, no rýchlo si ju utrela a prehrnula stranu ďalej. A znova sa zastavila, no na fotke, kde ju ocko držal na rukách. Takmer som vzlykol, keď som videl, ako sa Bella trošku pousmiala.

„Vždy sme boli nerozlučná dvojka,“ šepla a pozrela sa mi do očí. Musela tam vidieť len to zúfalstvo, ktoré ma zožieralo. No ona ma pohladila po líci, chytil som jej ruku a pritlačil si ju na tvár.

No Bella ďalej pokračovala. „No, keď zomrela mamka, uzatvoril sa do seba. Sedel stále pri telke alebo bol stále v práci. Ani jeden sme sa nevedeli zmierniť s mamkinou smrťou. Bol to jediný človek, ktorý mi ostal po jej smrti, ale... Presne si pamätám ten deň, keď sa mi zrútilo všetko. Boli prázdniny, ocko šiel ráno na ryby s jedným priateľom, Harrym Clearwaterom. Zatiaľ som mu pripravovala obed, no príliš dlho nechodil. Volala som do La Push, kde mal byť, či tam ešte je, no nikto mi to nezdvíhal. Cítila som prichádzajúcu paniku, keď zrazu večer zazvonil zvonček pri dverách. Letela som dolu, myslela som, že je to ocko, no bol to jeho kolega. Jeho výraz nasvedčoval, že sa niečo strašné. Povedal mi, že ho vraj zabilo nejaké zviera, no jeho telo zmizlo. Ale pohreb sme urobili aj tak.“ Bella nahlas vzlykla. Krokodílie slzy jej tiekli po líci.

Bolo mi zo seba viac a viac zle. Takmer sa mi točila hlava, cítil som sa unavene. Nedalo sa to vydržať, myšlienky ma zožierali, každú sekundu mi to pripomínali.

„Pšt, Belli. Som tu s tebou,“ šepkal som jej utešujúco a hladil ju po vlasoch. No ako dlho tu budem? Mal by som teraz utiecť, no nezvládla by to. Nechcem si ani predstaviť, že by som jej to povedal. Nechcem si predstaviť tú nenávisť v jej očiach, ak by sa to dozvedela, no ja jej nedokážem klamať.

„Bella,“ šepol som potichu, takmer som vzlykol. „Ja ti musím niečo povedať. Ja... to ja som...“

No jej hlboké studničky mi nežne hľadeli do tváre, nemohol som jej to povedať. Nemohol, nechcel som ju stratiť. Je moje všetko, no nezaslúžim si jej lásku. Už nikdy.

„Edward, čo sa deje?“ šepla s panikou v hlase.

Pohladil som ju po vráske, ktorá sa jej urobila na čele. „Radšej nič,“ šepol som ako dokonalý slaboch.

„Edward, môžeš mi to povedať. Nepáči sa mi tvoj výraz, čo sa stalo?“ pýtala sa ďalej, no nemohol som, nedokázal som to.

„Nič, Belli, naozaj. Možno inokedy.“ Pri posledných slovách ma striaslo. „Mala by si sa ísť naraňajkovať.“

Bella prikývla, tak som si ju zobral do náručia, no chcela ísť ešte do kúpeľne. Pomohol som jej obliecť sa, keďže s tými sadrami jej to nešlo. Znova som jej nežne pomáhal, krásne sa červenala. Snažil som sa vždy usmiať, keď sa na mňa pozrela, no bol to len chabý úšklabok. No nepýtala sa ďalej. V kuchyni som jej pripravil raňajky a pozoroval ju pri jedení.

Bola pre mňa príliš dokonalá, príliš nevinná. Ja som bol vrah, ktorý jej zničil život. Nie, nemal som tu s ňou byť, nezaslúžil som si ju. Bol som zbabelec, mal som jedinú možnosť...

Vtom sa ozvalo klopanie na dvere, čo ma vytrhlo z myšlienok. Zmätene som sa pozrel na Bellu, ktorá zrazu vypleštila oči.

„To bude asi niekto z La Push, dávajú na mňa pozor,“ šepla so strachom v hlase. Prudko som sa otočil k dverám. Keď ma tu nájdu, neviem, či prežijem. Ale to nie je všetko, určite musia vedieť, že niekto z našej rodiny zabil jej ocka. On bol totižto v ten deň na rybách z priateľom z La Push, Carlisle mi to povedal.

„Idem otvoriť,“ šepol som.

„Edward, nie. Ublížia ti,“ šepla zničene. No bolo neskoro, museli ma cítiť.

„Bella, určite vedia, že tu som, museli cítiť môj pach a mám tu auto,“ objasnil som jej. „Neboj sa o mňa.“

Otvoril som dvere. Predo mnou stáli traja vlci. Všetci naraz na mňa zavrčali. „Čo tu chceš!“ ozval ten prvý z nich. Očividne Sam, ešte si ho veľmi dobre pamätám, keď sme sa s ním stretli pred päťdesiatimi rokmi.

„Starám sa o Bellu,“ odvetil som mu pokojne, nechcel som vyvolávať hádku, keď tu bola Bella.

„A ja som myslel, že si prišiel povedať Belle, kto zabil posledného človeka v jej živote,“ ozval sa nenávistne ten za Samom. Zavrčal som naňho, bol som pripravený naňho skočiť.

No vtom som začul za chrbtom tiché zalapanie po dychu.

8. kapitola - 10. kapitola

Tak čo? Páčilo sa aspoň trochu? Nie som spokojná s touto kapitolkou, ale dúfam, že sa dala aspoň trochu čítať. :)

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Zabil som ho - 9. kapitola: