Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Žebračka - 28. kapitola

14.04.2010 (19:00) • ZabZa • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2547×

28. kapitola

By Poppy

Les neďaleko mesta Denali sa zdal na prvý pohľad pokojný, ničím nerušený. Človek, ktorý by doň nevstúpil a lepšie ho neprebádal, by nikdy nepovedal, čo sa v ňom deje a už vôbec nie, čo sa v ňom len udeje. Neuveril by, že cezeň prechádzajú mýtické bytosti, bytosti noci a tmy. Ani na um by mu neprišlo, že by tam mohol stretnúť krvilačné monštrá. Nie však všetci v lese boli netvormi. Osem upírov, členov jednej rodiny, sa práve snažilo utiecť pred nebezpečenstvom, ktoré im hrozilo. Nebezpečenstvo, za ktoré sa teraz jeden člen tejto rodinky obviňoval.

Edward nikdy poriadne nechápal, prečo sa vôbec s Volturiovcami zaplietol. Teraz keď nad tým premýšľal sa mu to zdalo ako samovražda. Pravda, vtedy bol sám a tak sa mu to nezdalo až také vážne. Teraz však mal rodinu. Mal rodičov, síce adoptívnych, no predsa to boli rodičia. Rodičia, ktorý mu dali domov a lásku, ktorú tak dlho necítil. Mal súrodencov, ktorých nikdy predtým nemal. Dvoch úžasných bratov a dve ešte úžasnejšie sestry, ktoré mu doteraz spríjemňovali jeho bezcenný život. A mal ju. Bellu. Svoju jedinú lásku, pre ktorú by aj z omrel. A práve svojou mladou nerozvážnosťou ju aj ich teraz ohrozil. Keby nebol vtedy taký arogantný, nič z tohto by sa nestalo.

Utekali hustým lesom, tak rýchlo ako len vládali, utekali o svoje životy. Mladé páry sa držali za ruky, dodávajúc si tak odvahu a nádej na krajšie zajtrajšky. Vo všetkých však ostávalo semienko strachu. Aj keby sa im totižto podarilo teraz utiecť pred bojovo vycvičenými upírmi, nikdy by sa pred nimi nedokázala ukryť navždy. Ich životy by sa extrémne zmenili. Stále útek, žiaden pocti bezpečia a istoty. A raz by ich aj tak mohli chytiť. Vedeli to všetci, no predsa utekali ďalej.

,,Stratili našu stopu. Dohadujú sa ako ďalej. Zvažujú, že zavolajú a požiadajú o ďalšie príkazy rovno z Volterry,“ oznámila svojej rodine Alice, ktorá sa celý čas pozerala do budúcnosti, hľadala tie najlepšie možnosti pre jej rodinu.

,,Dobre, čo teraz? Pokračujeme alebo čakáme na ich ďalšie kroky?“ opýtal sa Emmett, keď na chvíľu zastali na menšej lúke. Pozerali sa z jeden tváre do druhej, čakajúc kedy niekto niečo povie.

,,A nie je to jedno? Tak či tak nás raz dostanú. A keď nie, čo je to za život byť stále na úteku?“ riekol Edward a svojimi slovami poriadne vydesil svoju lásku. Bella sa obávala smeru jeho úvah, vôbec sa jej nepáčilo, že zmýšľa práve takto.

,,A čo, budeme bojovať?“ pohŕdavo zvolala Rosalie, ktorej na rodine veľmi záležalo.

,,Veď proti nim nemáme žiadnu šancu,“ slabo vydýchla Esme a ešte viac sa prihrbila, akoby čakala, kedy na ňu niekto spoza stromu vyskočí a zaútočí. Carlisle ju pohotovo objal a snažil sa utíšiť, no sám už strácal nádej. Bol hlavou rodiny, no teraz sa tak necítil. Nevedel čo robiť, bol úplne bezradný.

,,Vy choďte ďalej, ja to vybavím,“ konečne sa Edward odvážil povedať nahlas to, čo si už dávno premyslel. Nechcel, aby to takto skončilo, no nemal na výber. Radšej zomrie on, akoby mal vidieť umierať svoju rodinu a hlavne Bellu.

,, Edward, ani na to nemysli!“ vykríkla Bella a rýchlo a silno objala svoju lásku. Nemienila ju pustiť až kým nedostane rozum.

,,Musí to tak byť, iná možnosť nie je. Ja som to zavinil. Ja som vás ohrozil. A ja to aj napravím. Choďte ďalej. Na chvíľu sa usaďte na nejakom pustom a odľahlom mieste a po pár rokoch zisti svoju situácie. Nič vám nemôžem sľúbiť, no urobím všetko preto, aby ste vy netrpeli kvôli mojim chybám,“ ďalej hovoril Edward a s každým jeho slovom zovretie jeho lásky silnelo. Byť človek tak už má dávno zlomené rebrá. Jemu to však nevadilo, ba práve naopak. Vychutnával si zjavne posledné chvíle s jeho milovanou.

,,Edward...,“ začala Alice, no slová sa jej zadrhli v hlase. Všetci dobre vedeli, že je to rozumné a asi najlepšie riešenie, nikto to však nechcel prijať. Rozum hovoril jedno, srdce druhé. Aj keď s nimi Edward nestrávil až tak veľa času, prirástol im k srdciam, stal sa ich súčasťou. O to horšie to bolo akceptovať.

,,Ja viem,“ riekol Edward, ktorý presne poznal myšlienky upírov, ktorí ho obklopovali. Vedel aj o ich citovom rozpoložení, no vedel, že to tak má byť. Že je to správne. Najviac ho však mrzelo, že ich nestretol skôr a za iných okolností. Že s nimi nestrávil viac času. A hlavne s Bellou. Bol však rád, že ich aspoň stretol. Že mal tú možnosť byť súčasťou ich životov.

,,Predtým než pôjdete, chcem aby ste vedeli, že vás všetkých milujem. Dali ste mi to, čo mi v živote najviac chýbalo. Dali ste mi svoju lásku, za ktorú som nesmierne vďačný. Nikdy by som sa vám za to nemohol dostatočne odvďačiť. A ty,“ pozrel sa na svoju milovanú, ktorá k nemu vzhliadla utrápenými a ubolenými očami, čo ho na chvíľu zarazilo. Ešte aj teraz jej ubližuje.

,,Nikdy vo svojej celej existencii by som si nebol pomyslel, že stretnem svoju druhú polovičku. Že stretnem ženu, ktorá naplní môj život, ktorá ma urobí šťastným, ktorá by dá svoju lásku. Mne, tvorovi, ktorý si nič také nezaslúži. No stalo sa a ja som nesmierne šťastný, že som ťa našiel. Možno sme spolu strávili len málo času, ja som vďačný aj za ten. Nikdy nebudem ľutovať toho, že sa tak stalo, lebo si tým najlepším v mojom živote. Ďakujem ti, láska,“ vydýchol jej svoje priznanie a spojil ich pery v nežný, precítený bozk. Obidvaja doň dali všetko čo k sebe cítili, všetku tú lásku a tiež bolesť, ktorá sa usídlila v ich mŕtvych srdciach.

,,Milujem ťa,“ riekol svoje slová asi už poslednýkrát a odtrhol ju od seba. Bella to už vôbec nezvládala, úplne sa poddala vzlykom a nikdy neľutovala viac toho, že nemôže plakať.

,,Vezmite ju zo sebou. Strážte ju a dávajte si na seba pozor,“ riekol Edward, ktorý sa nemohol pozerať na svoju zlomenú lásku a poddal ju svojim bratom, ktorý ju ihneď chytili.

,,Mám vás rád. Opatrujte sa,“ riekol svoje posledné slová a rýchlo zmizol. Vracal sa po ich pachovej stope, utekal smerom k svojmu osudu, k smrti.

* * *

,,Nie, nie, nie,“ stále opakovala mladá upírka, ktorá práve teraz prišla o svoju životnú lásku. O muža, ktorý jej bol všetkým, a bez ktorého nechcela žiť.

,,To bude dobré, Bella. Neboj, všetko bude dobré,“ tíšila ju jej adoptívna mama, no ani ona sama tomu neverila. Práve prišla o jedného zo svojich synov a trpela rovnako ako jej dcéra.

,,Už nič nebude dobré,“ kričala na ňu, stále krútiac hlavou. Musela uvoľniť všetky pocity zmietajúce jej dušou a poriadne kopla do neďalekej skaly, ktorá sa úplne rozpadla. Nestačilo jej to a tak pokračovala ďalej. Skončila až keď skalu úplne nerozdrvila, presne tak ako mala rozdrvené srdce. Nikto z rodiny jej v tom nezabránil, sami mali nutkanie do niečoho si poriadnu tresnúť a aspoň trochu uľaviť svojej bolesti.

,,Mali by sme ísť,“ prehovoril po chvíľke Carlisle, ktorý chcel čo najskôr dostať rodinu do bezpečia. Aj keď jeho srdce žialilo nad synom, ostatných musel zachrániť.

,,Nikam nejdem,“ odhodlane sa k nim otočila Bella, pripravená vydať sa za svojou láskou.

,,Bella...,“ začala Alice s Esme naraz, no ona ich mávnutím ruky zarazila.

,,On je môj život. Budem ho nasledovať kamkoľvek, nech je to aj samotné peklo. Nenechám ho v tom. Všetko to začalo kvôli mne. Aj ja mám na tom svoj podiel viny. Vy choďte ďalej, tak ako vám to Edward povedal,“ nikto z rodiny neprehovoril ani slovo, len nemo sledovali nešťastnú upírku pred nimi.

,,Dávajte na seba pozor. Milujem vás a za všetko vám ďakujem,“ rýchlo dodala a už jej nebolo. Viac sa nemohla zdržiavať, inak by ju mohli zastaviť. A to ona nemohla dovoliť.

* * *

,,Ale, ale, koho to tu máme?“ ironickým hlasom zatiahol Axel, keď pocítili pach toho upíra, ktorého hľadali. Toho, pre ktorého sem vlastne prišli. Všetci z ich skupiny si uľavene vydýchli. Keď sa im pred chvíľou stratila stopa, po ktorej išli, zmocnil sa ich strach. Áno, ich obávaných upírov, členov kráľovskej gardy. Báli sa, že zlyhali a tým si mohli veľmi ľahko pohnevať svojich pánov. Ani jeden z nich nechcel vedieť aký trest by ich stihol, keby neuspeli. Keď však pocítili sladkastú vôňu Edwarda, ktorá sa k nim blížila, strach a neistota ich ihneď opustili. Znovu sa z nich stali hrôzostrašný bojovníci pripravení splniť želania svojich kráľov bez výhrady a do bodky.

,,Prišiel si vyjednávať? Myslíš si snáď, že ťa ušetríme? Za zradu, ktorú si učinil voči Volterre a svojim kráľom?“ pohŕdavo chrlila zo seba slová Jane, jedna s pekelných dvojčiat, pred ktorými sa triasol celý upírsky svet.

,,Nie, neprišiel som preto. Prišiel som pre svoj trest,“ zmierlivo prehovoril Edward, keď sa objavil medzi stromami na veľmi podobnej lúke, kde pred chvíľou zanechal svoju rodinu. Dúfal, že ho počúvli a už tam nie sú. Že sa vydali na cestu a že sa im nikdy nič nestane.

Felix ani Demetri, obávaní bojovníci, nechápali jeho počínanie. Dobrovoľne sa vzdať a vydať do rúk istej smrti si vyžadovali veľkú odvahu. Nevedeli o jeho pravých dôvodoch, no museli konať svoju povinnosť. Tak ako to už urobili mnohokrát, v dokonalej súhre, ho obidvaja chytili za paže a donútili kľaknúť.

,,Edward Anthony Masen Cullen, bol si obvinený zo zrady voči Volturiovskej kráľovskej rodine, bratom mocnejším než ktokoľvek iní a preto si bol odsúdený na smrť. Tvoje posledné želanie?“ predniesol tú starú frázu Alec a tiež v sebe potlačoval nutkanie neodvrátiť tvár a nezmiznúť. Dlho už mal tieto pocity. Vznikli vtedy, keď počul o Cullenovcoch. O šťastnej rodine, ktorá si žila svoje životy pokojne, bez násilia. Tak veľmi chcel aj on zažiť niečo také, no neodvážil sa protirečiť svojim pánom. A teraz tu stál, a on sám mal zničiť šťastie tej rodiny.

,,Nežiadam pre sebe nič. Žiadam však, aby ste urobili výnimku u mojej rodiny. Žiadam vás, aby ste ich nechali na pokoji, aby ste ich nestopovali. Oni za nič nemôžu, netrestajte ich za mňa,“ vyslovil svoje želanie Edward a dúfal, že nebude odmietnutý.

,,Opovažuješ sa žiadať niečo také?“ vyštekol axel, ktorý si túto situáciu náramne užíval. Miloval tento svoj nový život, násilie a smrť boli jeho priateľmi.

,,Tvojej žiadosti vyhovieme,“ riekol po chvíľke ticha Alec, ktorý aspoň takto chcel odčiniť svoju vinu a podiel na tomto všetkom.

,,Čože?!“ zahučala naňho jeho sestra a neveriacky si ho premeriavala. Tiež patrila k tým, čo sa nebránili násiliu. Mala rada svoje postavenie v garde aj to, že bola najnebezpečnejšou upírkou akú kedy svet videl. Takto sa vnímala a nič jej postavenie nemohlo ohroziť. Nič a hlavne nikto. Keď sa dopočula o tej Belle, chcela s ňou skoncovať vlastnoručne. Nepáčilo sa jej, že ju Aro chcel do svojej zbierky, žeby mohla nahradiť práve ju. Preto teraz nechápala bratovo počínanie.

,,Dobre si počula, sestrička. Ja, Alec Volturi, ako člen Volturiovskej kráľovskej rodiny s právomocou mne danou od samotných troch bratov, sa zaväzujem tebe, Edward Antohony Masen Cullen, že tvojej žiadosti vyhovieme. Nikto z Volturiovcov nevztiahne ruku na tvoju rodinu. Tá získala imunitu a môže v pokoji žiť ďalej. Nech sa tak stane,“ predniesol prísahu Alec a ignoroval neveriace pohľady svojich spoločníkov. Teraz, prvýkrát bol rád, že mal práve túto právomoc a vôbec sa nehanbil, že ju teraz využil. Možno si za to zaslúži trest keď sa vráti domov, no dobre vedel, že sa ho nezbavia. Na to bol až príliš cenný.

,,Ďakujem,“ spokojne vydýchol Edward, dostal viac ako mohol čakať. Záväzné slovo od vysokopostaveného člena gardy a rodiny sídliacej vo Volterre bolo niečo ako nezničiteľná dohoda. Nikto, ani sami bratia, Aro, Marcus či Caius, ho už nemohli odvolať. Zabezpečil svojej rodine ochranu a teraz už spokojne mohol odísť.

,,Felix, Demetri, Axel, viete čo máte robiť,“ znechutene zo svojho brata im prikázala Jane a postavili bokom k Edwardovi, aby mala lepší výhľad na popravu. Alec naopak odstúpil čo najďalej, aby sa na to nemusel pozerať. Axel, celý natešený, sa postavil presne pred obvineného a obidvoma dlaňami ho chytil za hlavu. Felix s Demetrim zosilneli svoje zovretie okolo jeho paží, ak by sa pokúsil o posledný odpor a čakali, kedy to skončí. Keď už chcel Axel konečne trhnúť a Edward venoval svoje posledné myšlienky svojim blízkym, vzduch preťal bolestný výkrik.

,,Niééééééééééééééééééééééééééé,“ srdcervúce zakričala Bella, keď sa konečne dostala k svojej láske. Vidiac Edwarda v zovretí tých naničhodných upírov, pripraveného zomrieť za ňu a ich rodinu, ju natoľko ohromil, až ostala stáť na kraji čistinky. Keď sa pozrela do prekvapených tvári Volturiovskej gardy, vzkypel v nej hnev. Neovládateľný a ohromný hnev, ktorý v nej niečo zlomil. Zlomil bariéru, ktoré chcel zlomiť práve Aro. Sám už dávno predpokladal, aký veľký potenciál Bella predstavuje a on sám ho v nej chcel prebudiť. Na to už bolo neskoro.

Bariéra v jej samej, hlbokej podstate práve praskla a uvolnila energiu, ktorú skrývala. Od miesta kde stála náhle začala vyžarovať silná žiara, ktorá sa po vlnách šírila všetkými smermi. Najprv sa jemne tiahla len niekoľko metrov od nej, no pomaly a s väčšou intenzitou mierila ďalej. V pravidelných vlnách začala narážať do všetkých osôb na lúke, no s rôznymi efektmi. Všetci členovi gardy pocítili neznesiteľnú bolesť, horšiu ako svojim pohľadom vyvolávala sama Jane. Zvieralo ich vnútornosti, skrúcalo ich telami. Jedine Edward ostal bez bolesti kľačať na zemi a neveriacky sledoval dianie na čistinke. Nechápal ako sa všetko mohlo zmeniť tak rýchlo a už vôbec nie takto.

Bella v sebe cítila pulzujúcu silu, ktorá z nej vychádzala a zrážala do kolien takmer nesmrteľných upírov. Videla a aj vedela, že im tým spôsobuje bolesť. Konečne pochopila, prečo chceli Volturiovci práve ju. Teraz v sebe objavila niečo, čím mohla svoju rodinu ochrániť a prisahala si, že sa tak aj stane. Keď uvidela ako sa na zem zvalili dve nehybné telá a zvyšné tri sa ešte krútili pod náporom bolesti, si začala uvedomovať ako tá sila z nej pomaly vyprchá a tiež vysáva aj jej životnú energiu. A skoro ihneď nato sa aj ona bezvládne zosunula k zemi a ťažko oddychovala aj keď to vôbec nepotrebovala.

Edward len zarazene pozoroval ako telá Jane a Axela spadli na zem a ich otvorené oči kričali strachom a bolesťou. Boli však prázdne, bez najmenšieho citu a on vedel, že obidvaja sú mŕtvy. Tí dvaja, ktorí sa smrti báli najviac. Felix s Demetrim a Alecom sa ešte krčili pod vlnami vyžarujúcimi z Belli, no keď tie prestali, všetci traja sa tiež zosypali k zemi, no stále vnímali. Ťažko lapali po vzduchu a snažili sa spamätať. On ich však nevnímal. Teraz preňho existovala jedine ona. Bella, žena jeho života, ktorá sa preňho vrátila, aby mu pomohla. Ktorá bola ochotná preňho aj položiť život.

Bleskurýchle sa k nej presunul a vzal ju do náruče. Zahľadel sa do jej nádherných, no unavený očí a šťastne sa na ňu usmial. Lenivo mu úsmev opätovala a roztrasenou rukou ho pohladila po tvári.

,,Milujem ťa,“ hlesla a silnejšie sa k nemu pritúlila. Edward ju nežne pobozkal do vlasov a postrehol ako sa traja upíri pozviechali zo zeme a postavili sa na nohy. Zahľadel sa na nich s obavami, no keď zbadal ich pohľady, zarazil sa. Hľadeli na jeho milovanú s úctivým rešpektom a aj so strachom. Ich myšlienky ho však prekvapili ešte viac.

,,Chcete sa k nám pridať?“ vyslovil ich úvahy nahlas, čakajúc na ich odpovede. Možno práve teraz padli pevné múry obávanej, zhýralej upírskej rodiny. Možno práve teraz nastal čas vzoprieť sa Volterre. Postaviť sa jej tvárou tvár a vrátiť jej to pravé poslanie. Lebo nikto, ani Cullenovci ani nikto z ich priateľov, nepochyboval o tom, že ich poriadok a niektoré pravidlá sú dôležité, no ich arogancia, ktorá sa časom len zväčšovala zatemnila ich poslanie a zneužívala svoju právomoc. Možno práve teraz nastal čas, aby sa všetko zmenilo.

Autor: ZabZa (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Žebračka - 28. kapitola: